Alfonz Bednár

Predstaviteľ slovenskej literatúry po roku 1945. Slovenskýprozaik, scenárista a prekladateľ.

Venoval sa prekladaniu americkej a anglickej prózy. Redaktor, lektor. Písal pre deti a mládež, filmové scenáre, eseje.

Vyše tridsaťročné účinkovanie Alfonza Bednára v slovenskej literatúre prinieslo do jej prozaického fondu výrazné umelecké hodnoty. Aj keď bol kritikou zaraďovaný do tzv. povstaleckej prózy, bol od samého začiatku osobitým autorom, ktorý neprijímal hotové ideové schémy, ale šiel vlastnou tvorivou cestou – hoci ustavične narážal na nevôľu moci a nepochopenie kritiky. Dlhé obdobie sa mal problémy s komunistickou mocou.

 

Základné životopisné údaje:

  • Narodil sa v Neporadzi, v roku 1914.

  • Zomrel v Bratislave, v roku 1989.

  • Pochádzal z roľníckej rodiny.

  • Ľudovú školu vychodil v Neporadzi.

  • Gymnázium navštevoval v Nitre a v Trenčíne.

  • Po maturite študoval na Filozofickej fakulte v Prahe a v Bratislave.

  • Pôsobil ako stredoškolský profesor v Liptovskom Mikuláši a v Bardejove.

  • Po roku 1945 pracoval na Povereníctve informácií v Bratislave, bol lektorom vydavateľstva Pravda a redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ.

  • Od roku 1960 pracoval ako dramaturg a scenárista v Československom filme v Bratislave.

 

Literárna tvorba:
1954 Sklený vrch
1956 Hodiny a minúty
1962 Novely
1964 Hromový zub
1968 Balkón bol privysoko
1970 Za hrsť drobných (I.)
1974 Za hrsť drobných (II.)
1981 Za hrsť drobných (III.)
1992 Deravý dukát (z dôvodov cenzúrnych opatrení vyšlo až po smrti)
1993 Veniec na tanieri (románová balada vyšla až po jeho smrti),...

Vysokoškolská učebnica
1963 Dejiny slovenskej literatúry

Filmové scenáre
Slnko v sieti, Organ, Tri dcéry, Tri scenáre, Génius, Javor a Julianna, Veľká noc, veľký deň, Penelopa, Kamarátky, Rána pod mesiacom, Moje kone vrané,...

Televízne hry
1980 Ráno pod mesiacom
1981 Moje kone vrané

 

 

SKLENÝ VRCH – autorova prvotina:

Román Sklený vrch vyšiel v roku 1954. Vyšiel v čase, kedy   v slovenskej literatúre prevládali schematické budovateľské, dedinské a povstalecké prózy, diela písané metódou socialistického realizmu. Hlavnými hrdinami diel boli typizované postavy robotníkov, partizánov, komunistov, ktorí spolu s ostatnými obetavo bojovali za lepšiu budúcnosť, žili iba pre prácu a spoločnosť. Román Sklený vrch už takmer v ničom nepripomínal tieto schematické diela. Bednárovi hrdinovia už neboli typizované, schematické postavy, ale ľudia s výraznými individuálnymi črtami, odlišné a zvláštne osobnosti. Autor sa nezameriaval na opis vonkajších, objektívnych udalostí, ale na subjektívny svet postáv, na ich vnútro, myšlienky, pocity, ideály, konflikty, trápenia. V 50-tych rokoch bol tento román veľmi odvážnym a priekopníckym literárnym činom, a preto sa pokladá za jeden z hraničných bodov slovenskej literatúry po roku 1945.

 

Miesto príbehu – román, v ktorom sa strieda minulosť a prítomnosť:

Príbeh uvedeného diela sa odohráva v minulosti a v prítomnosti. A s jednotlivými časovými pásmami sa spájajú aj rôzne miesta, na ktorých sa odohráva príbeh. Príbeh z minulosti sa odohráva v Tichej doline, nad ňou sa vypína Sklený vrch, ktorý je symbolom čistoty a morálneho charakteru ľudí počas SNP. Ide o udalosti v rokoch 1943-1944 a v roku 1947. Tichá dolina predstavuje pre Emu Klaasovú čarovné miesto, miesto, kde sa rozvíjali jej silné citové väzby k trom mužom – partizánovi Milanovi Kališovi, ktorého umučili fašisti, k Zolovi Ballovi, jej snúbencovi a manželovi Jožovi Solanovi, s ktorým žila a ktorému podstrčila denník, ktorý si písala, aby mu konečne prezradila svoje životné tajomstvá. Na stavbe hydrocentrály sa odohráva príbeh súčasnosti, teda v rokoch 1951-1952. Stavba hydrocentrály sa nachádzal v dedine Malé Lúky.


 

Román - denník:

Dielo Sklený vrch má formu denníka, ktorý si píše hlavná postava Ema Klaasová – Solanová. Ona a jej manžel, inžinier J. Solan, pracujú na stavbe hydrocentrály. Ema utrpí nehodu a odvezú ju do nemocnice. Jej manžel nájde denník, ktorý si Ema písala v posledných mesiacoch a začne ho čítať. Tieto denníkové záznamy tvoria jadro románu. O dva dni, keď inžinier J. Solan dočíta denník, dostane z nemocnice správu, že Ema zomrela.

 

Román – psychologický, s tajomstvom:

V príbehu počas celého deja je jedna z postáv tajomná, nič o nej nevieme, všetko sa dozvedáme až na konci. Mnohé príbehy, udalosti nie sú dopovedané a my čakáme na ich ukončenie.

Dielo je román – denník, ktorý si Ema Klaasová písala najmä preto, aby svojmu manželovi J. Solanovi prezradila svoje životné tajomstvá.


Román s prvkami rozprávky:

  • vykreslenie Tichej doliny pomocou umeleckých opisov,

  • príroda je partnerom človeka,

  • príroda zasahuje do deja,

  • rozprávka o Sklenom vrchu,

  • symbolika čísla 3 - tri vrchy v Tichej doline, tri etapy Eminho života, traja muži v Eminom živote, tri návraty do doliny,...

  • tajomnosť mužského hrdinu,...

  • Sklený vrch – symbol veľkých prekážok v živote, ťažkého prekonávanie istých situácií, symbol niečoho, čo len veľmi ťažko dosahujeme.


Román povstalecký:

Autor sa v uvedenom diele vrátil k povstaleckej problematike. Slovenské národné povstanie je stále v pozadí konania a myslenia postáv. Autor sa usiloval priniesť nové spracovanie témy o SNP a spracúva ju ináč ako jeho predchodcovia. SNP je v diele zobrazené skôr ako skúšobný kameň ľudských charakterov, ako meradlo ich charakterov,... Autor sa nezameriava sa na vonkajší opis udalostí Povstania.


Román o láske a individuálnom živote hlavnej hrdinky, román o vnútornom svete Emy Klaasovej:

Ema Klaasová je hlavnou postavou románu. Začne si písať denník, aby svojmu manželovi „vyrozprávala“ svoj život pred manželstvom a presvedčila ho o tom, že ho miluje. Z denníkových záznamov sa dozvedáme o Eminých silných citových väzbách k trom mužom – partizánovi Milanovi Kališovi, ktorého umučili fašisti, Zolovi Ballovi, jej snúbencovi, Jožovi Solanovi, ktorý sa stal jej manželom. Ema pracuje na stavbe hydrocentrály. Na stavbe sa zraní a zraneniu podľahne. Jožo Solan – manžel Emy - si po jej smrti denník prečíta.

Ema Klaasová je veľmi citovo založená žena, miluje troch mužov, ktorí výrazne zasiahli do jej života, miluje prírodu, najmä Tichú dolinu, hlboko prežíva kontakt s mužmi a i s prírodou. 

Otec Emy Klaasovej bol prívrženec fašizmu. Matku odvliekli Nemci a Ema ušla do Tichej doliny k chatárovi Doubkovi. Tam sa zoznámila s partizánom Milanom Kališom, zamilovali sa do seba a sľúbili si, že sa po vojne v Tichej doline stretnú. K tomu však už nedošlo, pretože Milana na prieskume pred očami spolubojovníkov umučili fašisti a v Tichej doline zostal už len jeho hrob. Ema sa to dozvedela a nechala si zobrať dieťa, ktoré s ním čakala. Po oslobodení sa chystala do Tichej doliny so svojím snúbencom Zoltánom Ballom, rozpoznala však jeho bezcharakternosť. Na stanici sa pohádali a do Tichej doliny odišla Ema sama. Tam sa stretla s partiou mladých ľudí, medzi ktorými je i Ing. Jožo Solan. Zamilovali sa do seba, zobrali sa a odišli pracovať na stavbu priehrady neďaleko Tichej doliny. Nastali problémy v práci, lebo Jožo sa nevedel zmieriť s neodbornosťou a neporiadkom na stavbe. Aj ich manželstvo sa dostalo do krízy, pretože Ema Jožovi nepovedala o svojej minulosti a nevysvetlila mu, že nemôže mať deti. Ema chcela všetko vyriešiť na dovolenke v Tichej doline. K tomu však už nedošlo, pretože vstúpila na podhodené elektrické vedenie a zomrela. O jej živote sa Jožo Solan napokon dozvedá z jej denníka.

 

Ďalšie postavy:

  • Milan Kališ – bývalý gymnaziálny profesor, Ema Klaasová s ním prežila úprimnú lásku, spolu chodili značiť turistické chodníky, volal ju indiánskymi menami. Keď odišiel do hôr ako partizán, dohodli si termín stretnutia, ale nikdy sa už nestretli.

  • Zolo Ballo – bol Emin snúbenec, rozišla sa s ním po hádke pred odchodom na lyžovačku.

  • Ing. Jožo Solan – Emin manžel, povahovo podobný Milanovi, ale jeho postava stelesňuje človeka budovateľa. Spolu žili v provizórnom byte neďaleko stavby elektrárne. Celý život hľadal odpoveď na otázku „Kto je Ema?“ Dozvedel sa o tom až po jej smrti z jej denníka.

 

Retrospektívny kompozičný postup:

Román je napísaný retrospektívnym kompozičným postupom – pohľad späť (z prítomnosti do minulosti – Ing. J. Solan číta denník svojej manželky).

 



Zopakujte si:
V ktorom období tvoril a. Bednár?
Aký bol postoj A. Bednára k metóde socialistického realizmu?
Ako vnímal A. Bednár SNP?
Charakterizujte román Sklený vrch.
Charakterizujte Emu Klaasovú.

Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
Bagin, Albín: Literatúra v premenách času. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1978.
Bednár, Alfonz: Sklený vrch. Bratislava: Tatran 1968.
Plutko, Pavol: Alfonz Bednár. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1986.
Prušková, Zora: Skrytá identita „budovateľskej balady“ (Alfonz Bednár: Sklený vrch). Slovenská literatúra, 2006, LIII, č. 3 – 4, s. 200.
http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1911
http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/alfonz-bednar#books_reviews
http://zabavablog.blogspot.sk/2008/01/22-tma-lovek-v-zpase-o-nrodn-socilne.html
Súkromné materiály autorky