Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Rímska ríša takmer počas celej doby svojej existencie viedla s niekým vojny. Zo začiatku sa museli Rimania brániť pred výpadmi Etruskov, ktorí sa nezmierili so stratou svojho nadradeného postavenia nad Rímom a ostatných Latinov. Po rokoch bojov Rimania dobyli etruské mestá a snažili sa postupovať smerom na sever, ale tam ich zastavili na istú dobu Kelti v Popádí. Na juhu Itálie mali Rimania problémy s s gréckymi kolóniami, ktoré viedlo mesto Tarent (dnešné Taranto). Tarent dobyli v roku 272 pred n. l. Roku 265 pred n. l. mali pod svojou vládou celú Itáliu, okrem severu, kde boli Kelti.

Záujem Rimanov sa postupne preniesol do oblasti Afriky, kde presadzovalo svoju moc mesto Kartágo.

 

Kartágo:

 

  • V roku 814 pred n. l. na severnom pobreží Afriky Féničania založili obchodnú kolóniu Kartágo.

  • Kartágo bolo staroveké, pôvodne fenické mesto, založené vysťahovalcami z Týru.

  • Mesto sa rozkladalo na severnom pobreží Afriky na dnešnom území Tuniska.

  • Patrilo k obchodným mestám fenického typu.

  • Veľmi rýchlo rástlo a bohatlo. Vhodné prírodné podmienky pomáhali rozvoju poľnohospodárstva. Severoafrická pôda bola mimoriadne úrodná a zaručovala Kartágincom bezpečné zásobovanie. Na veľkostatkoch sa pestovalo obilie, vinná réva, olivy. Vo veľkom využívali prácu otrokov. Tieto okolnosti nepochybne napomohli k tomu, že Kartágo mohlo sústrediť svoju pozornosť na more a obchod. Sprostredkovávali výmenu tovaru v širokom rozsahu. Z vlastných zdrojov dodávali záujemcom koberce, látky, olivový olej a slonovinu získanú z afrického vnútrozemia. Z dovážaného tovaru ponúkali zvlášť kovy- cín, hispánske striebro a meď.

  • Kartágo disponovalo veľkou armádou i silným loďstvom. Avšak ich veľká armáda im nedávala záruku, že sa v čase vojny môžu na ňu za všetkých okolností spoľahnúť, pretože bola zložená zo žoldnierov z najrozmanitejších končín. Kartáginskí občania slúžili v armáde len v čase krajného nebezpečenstva. Vo vojnách využívali i slony. Politická moc v meste bola v rukách úzkeho okruhu ľudí- bohatých Kartágincov. Z nich bol tiež zložený senát i rada o 30 členoch, z ktorých boli na jeden rok volený dvaja vládcovia. Kartágo sa stalo jedným z najvýznamnejších miest celého stredomorského pobrežia.

  • Kartágo malo svoje kolónie na brehoch Afriky, južného Španielska, na Korzike, Sardínii, Sicílii,...

  • Nad mestom sa týčila mohutná pevnosť – Byrsa a chrám zasvätený bohu Baalovi. Široká aleja, lemovaná po oboch stranách veľkolepými budovami, viedla z hradu k najdôležitejšej časti mesta - umelému prístavu, ktorý bol technickým divom svojej doby. Prístav sa delil na dve časti. Vstupná časť mala tvar obdĺžnika a slúžila obchodným lodiam. Mohlo v nej kotviť niekoľko stoviek plavidiel súčasne. Za prístavom pre obchodné lode bolo zriadený prístav, určený pre vojnové galéry. Mal oválny tvar a dostatok priestoru pre 220 vojnových lodí. Prístavný komplex spájal s morským pobrežím 30 metrov široký kanál.

  • V rokoch 500 – 300 pred n. l. viedlo časté vojny s Grékmi žijúcimi v osadách na Sicílii. Tu narazili Kartáginci aj na Rimanov. Kartágo spočiatku udržiavalo priateľské styky s Rímom, medzi oboma štátmi boli dokonca uzavreté priateľské zmluvy. Zjednotenie Itálie pod rímskou mocou a preniknutím Rimanov do južného cípu zeme však viedlo k tomu, že sa tieto priateľské vzťahy začali meniť. Kartágo a Rím začali medzi sebou súperiť o politickú a obchodnú moc v Stredomorí, čo viedlo k púnskym vojnám. (Púni je latinské pomenovanie Kartágincov).

 

 

Kartágo dnes:

 

  • Dnes je Kartágo súčasťou hlavného mesta Tunis ako jedno z jeho predmestí.

  • Najväčšou atrakciou sú ruiny resp. zvyšky základov Antóniových kúpeľov postavených okolo roku 160 s rozlohou okolo 18 000 m², ktoré sú zo severnej strany obkolesené prezidentským palácom.



Pred samotným vypuknutím Púnskych vojen sa Kartáginci dostali do sporu s Rimanmi kvôli Sicílii, kde sa nachádzalo veľké obilné bohatstvo. Rimania chceli ovládnuť aj Stredomorie a kvôli tomu sa Kartáginci a Rimania stali najväčšími nepriateľmi.

 

Sicília v stredoveku:

 

  • Sicília patrila k územiam s najstarším osídlením v Stredozemnom mori.

  • Pôvodnými obyvateľmi boli Siculi, Sicani, Elymovia.

  • Sicani a Elymovia neboli Indoeurópania, ale Siculi patrili pod italické kmene, ktoré boli indoeurópskeho pôvodu.

  • Od polovice 8. storočia pred Kr. začali prenikať na Sicíliu Grécidórskeho a iónskeho pôvodu, ktorí v priebehu veľkej gréckej kolonizácie založili mestá ako Akragás (dnešné Agrigento), Gela a Kamarína na južnom pobreží ostrova, Syrakúzy, Katané, NaxosTaorminu, Messanu na východnom pobreží ostrova a Kefaloidión a Himera na severnom pobreží ostrova.

  • Syrakúzy, Akragás a Gela patrili k politicky a hospodársky najvýznamnejším mestským štátom na Sicílii s vlastnými vládami (označovanými obyčajne ako neskoré tyranidy). Súperili o moc v západnom Stredomorí s Kartágom, ale aj Etruskami.

  • Gréci teda osídlili celé pobrežné oblasti ostrova a bolo ich tu veľmi veľa, preto Sicília patrí do Veľkého Grécka, ako zvykne byť označovaná staroveká južná Itália.

 

Výhody Rimanov:

  • Rím, v zrovnaní s Kartágom, bol až do 3. storočia pred n. l. len neveľkým mestským štátom, zápasiacim nezriedka o holú existenciu.

  • Rimania boli v mnohom doslova protikladom Kartágincov. Na rozdiel od obyvateľov Kartága, more bolo pre nich cudzím živlom.

  • Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo. Mesto viedlo takmer neustále vojny so susedmi.

  • Brániť Rím bolo prvoradou povinnosťou každého slobodného občana.

  • Spôsobom života v ranom období republiky Rimania pripomínali Sparťanov.

  • Zmyslom pre disciplínu, súčinnosťou všetkých častí armády a kvalitou výcviku dokázali poraziť početnejších nepriateľov.

  • Vo veku 16 rokov sa Rimanom začala vojenská služba, vnímaná ako prvoradá vlastenecká povinnosť.

  • Cudzincov, ktorí žili v meste a otrokov povolávali do armády len v dobách krajného nebezpečenstva.

  • Až do víťazného ukončenia vojny s Kartágom boli Rimania takmer bez výnimky roľníci.

  • Vlastníctvo pôdy bolo podmienkou vstupu do armády.

  • Riman sa mohol uchádzať o verejný úrad až po desiatich rokoch služby v armáde.

Rimania mali prevahu vo výborne organizovanom a vycvičenom pešom vojsku, v légiách.

 

 

Rímske légie:

 

  • Jadrom a oporou rímskej armády boli légie - jednotky zostavené výlučne z rímskych občanov.

  • Légiu tvorilo okolo 5000 dobre vyzbrojených a vycvičených peších vojakov a oddiel asi 120 jazdcov.

  • Slúžili v nej však i rôzni špecialisti a remeselníci, napr. ženisti, tesári a stolári, tehliari, murári a hrnčiari, kováči a zbrojári, ale i felčiari a pod., takže počet vojakov dosahoval približne 5500-6000 mužov.

  • Vojaci slúžili v armáde v tom čase už za pevný ročný žold. Legionári odchádzali do výslužby ako veteráni spravidla po 25 rokoch.

  • Légie, ktoré sa označovali číslom a prímenom, si stavali svoj stály tábor (castrum legionis) podľa ustáleného princípu a predpisov.

  • Mal väčšinou štvorcovitý alebo obdĺžnikový pôdorys zaberajúci plochu okolo 20 až 25 ha.

  • Osi tábora tvorili cesty vedúce hlavnými bránami, ktoré sa križovali v jeho strede. Tu stáli i najvýznamnejšie stavby: štábny komplex (principia - 2) s veľkou halou (basilica), svätyňou a zbrojnicami, budova veliteľa - legáta légie (praetorium - 1) i domy vysokých štábnych dôstojníkov – tribúnov (4-9). V blízkosti sa nachádzal lazaret (valetudinarium - 3), dielne (fabricae - 10), sklady (horrea - 12) a niekedy i kúpele (thermae). Podstatnú časť zastavanej plochy tábora však zapĺňali ubikácie mužstva - kasárenské baraky pre stotiny (centuriae), usporiadané do pravidelného ulicového systému podľa jednotlivých oddielov - kohort légie.

  • Opevnenie tábora tvorili priekopy, valy a hradby s vežami. Hradby i ostatné stavby pevností sa zo začiatku budovali z dreva a hliny, až neskôr sa prestavali do kameňa. Auxiliárne jednotky si svoj stály tábor (castellum) stavali na podobnom princípe a rovnakým spôsobom ako légie. Boli to však podstatne menšie pevnosti. Kastely peších jednotiek (pedites) zaberali plochu okolo 1,5 ha. Tábory jazdeckých (equites) a zmiešaných oddielov boli kvôli ustajneniu koní väčšie, ich plocha dosiahla niekedy i viac než 3 ha.

 

Výhody Kartágincov: Kartáginci mali výborne vycvičené a vyzbrojené námorné vojsko a žoldniersku armádu. Kartáginci na rozdiel od Rimanov mali žoldniersku armádu, žoldnierom platili, čím ich vojaci mali výraznejšiu motiváciu ako rímski vojaci.

 

Kartáginské loďstvo:

 

Základom kartáginskej flotily boli quinqremy, štíhle, 50 metro

v dlhé lode s 30 veslami na každej strane. Galéry mali jednoduché štvorcové plachty upevnené v strede lodi na stožiari. Plachty sa však využívali len keď vládlo priaznivé počasie. Ovládanie quinqremy vyžadovalo precíznu koordináciu každého člena posádky.

 

 

Zopakujte si:

 

  1. Čo bolo príčinou púnskych vojen?

  2. Prečo sa vojny medzi Kartágom a Rímom nazývali púnske?

  3. V ktorých rokoch prebiehali púnske vojny?

  4. Koľko vojen sa odohralo medzi Rímom a Kartágom?

  5. Kto prešiel cez Alpy na slonoch?

  6. Charakterizujte daného vojvodcu.

  7. Kto bol víťazom púnskych vojen?

 

 

Použitá literatúra a pramene:

 

KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434

LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8

http://www.archeol.sav.sk/kelemantia/nahran3kel.htm

http://www.upjs.sk/public/media/5596/Vybrane-kapitoly-z-dejin-Grecka-a-Rima.pdf

http://worldofhistory.blog.cz/0701/punske-vojny