Spojitosť funkcie si môžeme veľmi zjednodušene predstaviť na príklade čiary kreslenej jedným ťahom a prerušovane a na grafe.
Na grafe v pravo čiara grafu funkcie nie je nikde prerušená ⟹ funkcia je spojitá v každom bode definičného oboru. Na grafe v ľavo čiara grafu funkcie je prerušená ⟹ funkcia nie je spojitá.
Okolie bodu
Bod a voláme hromadný bod množiny M ⊂ R, ak pre každé δ > 0 interval (a – δ, a + δ) obsahuje nekonečne veľa prvkov množiny M.
Okolím bodu a,resp. δ –okolím bodu a voláme otvorený interval (a – δ, a + δ), kde δ je ľubovoľné kladné reálne číslo. Číslo a sa volá stred okolia, číslo δ sa volá polomer okolia. Okolie bodu a označujeme Oδ(a) (v niektorých zdrojoch sa označuje Uδ(a)).
Príklad: Na číselnej osi nakresli a zapíš intervalom O2(1).
Riešenie:
O2(1) = okolie bodu 1 s polomerom 2.
O2(1) = (1 - 2; 1 + 2) = (-1; 3)
Ľavým okolím bodu a, resp. ľavým δ-okolím bodu a voláme polouzavretý interval
δ ⟹ ľubovoľné reálne kladné číslo
Pravým okolím bodu a, resp. pravým δ- okolím bodu a voláme polouzavretý interval
δ ⟹ ľubovoľné reálne kladné číslo
Pravé δ – okoie bodu a označujeme .![]()
Poznm. Označovanie nie je vo všetkých učebniciach rovnaké, niekde sa označuje napr. písmenom U.
Na hodnote v bode a pri určovaní limit nezáleží. Redukované okolie bodu a, resp. redukované δ-okolie bodu a je množina
δ ⟹ polomer okolia
⟹ ľubovoľné kladné reálne číslo
a ⟹ stred okolia
Označujeme Rδ(a).
Pravé redukované okolie bodu a, resp. pravé redukované δ – okolie bodu a -
otvorený interval (a; a + δ); δ ⟹ ľubovoľné reálne kladné číslo.
Ľavé redukované okolie bodu a– resp. ľavé redukované δ-okolie bodu a -
otvorený interval (a – δ; a); δ – ľubovolné kladné reálne číslo.
Teda, čísla, ktoré obklopujú nejaké číslo, zapisujeme pomocou okolia – otvorených alebo polouzavretých intervalov.
Limita funkcie v bode a
Nech a je bod (hromadný) definičného oboru D(f) funkcie f. Funkcia f má teda v bode a limitu L (L ϵ R), ak ku každému okoliu O(L) existuje také okolie bodu a O(a), že pre každé ![]()
Zapisujeme:
Ak okolie bodu zapíšeme ako intervaly, O(a) = (a – δ, a + δ) a ak O(L) = (L – ε, L + ε), potom môžeme definíciu limity zapísať takto:
pretože
Funkcia môže mať limitu aj v bode, v ktorom nie je definovaná, nakoľko hromadný bod množiny nemusí byť prvkom tejto množiny.
Zopakujte si:
1. Aký je rozdiel medzi nespojitou a spojitou funkciou?2. Definuj okolie bodu a.
Použitá literatúra:
Kolektív autorov: Chystáte sa na maturitu?, Engima, Bratislava, 1999http://www.realisticky.cz/ucebnice/01%20Matematika%20S%C5%A0/10%20Diferenci%C3%A1ln%C3%AD%20a%20integr%C3%A1ln%C3%AD%20po%C4%8Det/01%20Spojitost,%20limita/05%20Okol%C3%AD%20bodu.pdf
