Súčasťou systematickej biológie je taxonómia – veda zaoberajúca sa taxónmi a teóriou i praxou ich triedenia. Výsledkom taxonomického štúdia je klasifikácia, t.j. systém, resp. sústava, v ktorej sú taxóny zaradené do hierarchie kategórií.

Taxón je ľubovoľná pomenovaná jednotka, ktorá bola prijatá v taxonomickej klasifikácii (napr. druh – Homo sapiens, rod – Homo, atď). Kategória je úroveň v hierarchickej klasifikácii.

Taxonómia je tesne spätá s fylogenetikou. Fylogenetika študuje príbuzenské vzťahy taxónov a vysvetľuje ich historický vývoj.

V taxonómii štúdium akejkoľvek skupiny organizmov prechádza troma etapami:

a) alfa – taxonómia – charakterizuje, pomenováva, vymedzuje a diagnostikuje taxóny

b) beta- taxonómia – snaží sa vytvoriť prirodzene vyššiu klasifikáciu taxónov

c) gama- taxonómia – má medziodborový charakter; modelovo študuje evolúciu, variabilitu, vnútornú štruktúru a ohraničenie taxónov, hlavne druhov

Uvedené etapy sa zvyčajne prelínajú.


Pre taxonomické hodnotenie sa používajú všetky dostupné súbory znakov, pričom zdrojmi znakov sú údaje:

  • štrukturálne – od podbunkovej úrovne

  • cytotaxonomické – t.j. stavba a chovanie chromozómov

  • paleontologické – rozšírenie v priestore a v čase

  • genetické – napr. miera krížiteľnosti

  • vývojové

  • fyziologické

  • biochemické

  • ekologické

  • etologické,

  • biogeografické

  • biometrické

 

Jedinečnou skupinou sú znaky makromolekulárne, ktoré porovnávajú stavbu a funkciu genómu a jeho bezprostredných produktov, ako sú napr. bielkoviny.


Príbuzenské vzťahy taxónov graficky vyjadrujeme dendogramom. Dendogram je symbolický vetviaci sa strom – hlavná vertikálna os vyjadruje absolútny alebo relatívny čas. Horizontálna os býva často bez významu, prípadne metaforicky naznačuje mieru odlišnosti. Tie dve skupiny, ktoré vznikli rozštiepením pôvodne jedinej vývojovej vetvy a sú si najbližšie, voláme sesterské skupiny.

 

Zdroj: http://palaeos.com/vertebrates/coelurosauria/

Príklad dendogramu

 


V klasifikácii podľa Linného, resp. v hierarchickej klasifikácii, rozdeľujeme kategórie na základné (v nich musí byť každý organizmus zaradený – napr. rad), doplnkové (odvodzujeme ich od základných kategórii a v hierarchii majú pevné miesto – napr. podrad) a dodatočné (ich miesto v hierarchii nemusí byť presne stanovené a nie sú odvodené od základných kategórii).

Niektoré kategórie majú v latinčine svoju záväznú koncovku (viď nižšie zvýraznené; napr. – phyta).

Základné kategórie vzostupnom poradí:

I. RÍŠA – REGNUM (napr. rastliny – Vegetabilita)

II. KMEŇ – PHYLUM

III. ODDELENIE – DIVISIO - napr. rastliny krytosemenné - Magnoliophyta (ak bude mať latinský názov koncovku – phyta, budeme vedieť, že ide o oddelenie).

IV. TRIEDA – CLASSIS – napr. dvojlôžkové – Magnoliopsida; hmyz – Insecta

koncovka u rias –phyceae; u húb –mycetes

V. RAD – ORDO – napr. zvonkotvaré – Campanulales

VI. ČEĽAĎ – FAMILIA – napr. zvonkovité – Campanulaceae

VII. ROD – GENUS – napr. zvonček – Campanula

VIII. DRUH – SPECIES – napr. zvonček okrúhlolistý – Campanula rotundifolia


Pre vedeckú nomenklatúru sa používajú medzinárodne platné a univerzálne zrozumiteľné latinské názvoslovie. Pre všetky skupiny organizmov (okrem vírusov) platia spoločné hlavné zásady:

  • mená taxónov sú latinské, prípadne také, aby sme s nimi ako s latinskými mohli zaobchádzať

  • mená rodov sú podstatné mená v 1. páde j. č. –jednoslovné, s veľkým začiatočným písmenom

  • mená vyšších taxónov sú v 1. páde množného čísla – jednoslovné,s veľkým začiatočným písmenom

  • mená druhov – dvojslovné (=binomická nomenklatúrapodľa Linného) – tvorené rodovým + druhovým menom (prívlastkom)

  • mená poddruhov- trojslovné

  • princíp priority – zaručuje stabilitu názvoslovia, t.j. za normálnych okolností sa za platný názov taxónu považuje jeho najstarší uvedený názov

  • jednoznačnosť– nemôžu existovať rovnaké mená pre rôzne taxóny

  • princíp typov – meno druhu alebo poddruhu sa vzťahuje iba k tomu druhu, ku ktorému patrí i nomenklatoricky záväzný exemplár, ktorý je uložený vo vedeckej zbierke


Na princípy, tvorbu a ciele biologickej klasifikácie existujú tri odlišné názory, a to klasifikácia:

a) fenetická – neberie ohľad na fylogenézu

- je založená len na zhodnotení miery celkovej podobnosti

- používa na klasifikáciu metódy, aké umožňuje súčasná výpočtová technika

- nie je oporou pre štúdium, ktoré je zamerané evolučne


b) evolučná – zlaďuje príbuzenské hľadisko s dosiahnutým stupňom odlišnosti tak, aby klasifikácia okrem priebehu odrážala aj výsledky fylogenézy

c) fylogenetická (alebo kladistická) – snaží sa o to, aby príbuznosť, ktorú vyjadruje dendogram, bol priamo preložiteľný do klasifikácie, ktorá opäť požaduje informácie o príbuznosti.


 



Zopakujte si:
1. Čím sa zaoberá taxonómia?
2. Ktorá kategória pri klasifikácii organizmov je najvyššia?
3. Čo je to dendogram?
4. Ako rozdeľujeme kategórie v klasifikácii podľa Linného?

Použitá literatúra:
vlastné poznámky
Rosypal, S.: Přehled biologie, Scientia, Praha, 1998

Zdroje obrazkov:
http://palaeos.com/vertebrates/coelurosauria/