Vypracovala: Mária Martinkovičová



Alela – určitá forma konkrétneho génu, ktorá nesie informáciu pre príslušnú formu znaku.  

Alelový pár – je dvojica alel, kde jedna alela je v lokus na chromozóme od matky a druhá na chromozóme od otca.

Z alel „A“ a „a“ zostavíme tak 3 páry: AA a aa, čo sú homozygoti (z angl. homozygous = rovnaký v zygote) a Aa (heterozygot).


Autozómová dedičnosť – je typ dedičnosti pri ktorej sa gény podmieňujúce sledovaný znak nachádzajú na autozómoch, t.j. somatických chromozómoch.

 


Dedičnosť – základný biologický proces, pri ktorom sa na rodičoch a ich potomstve, ktoré vzniklo pohlavnou cestou, prejavuje podobnosť až zhodnosť v jednotlivých znakoch a vlastnostiach. Dedičnosť sa realizuje v čase a jej podstatou je dedenie.


Fenotyp – súbor všetkých pozorovateľných vlastností a znakov živého organizmu. Utvára sa spolupôsobením genotypu a prostredia. – t.j. je to to, ako organizmus v danom znaku naozaj vyzerá.


Genetika – veda skúmajúca zákonitosti dedičnosti a premenlivosti živých organizmov.

 


Gén (alebo vloha) – úsek DNA, alebo RNA kódujúci (nesúci) informáciu pre vytvorenie znaku. Gén v užšom zmysle kóduje tvorbu jednej bielkoviny. Je základná funkčná jednotka dedičnosti.

 

Gény môžu byť:

 

  • štruktúrne – štruktúrny gén nesie úplnú genetickú informáciu pre poradie aminokyselín v peptidovom reťazci (pre vytvorenie určitého znaku/vlastnosti)

  • regulačné – regulujú aktivitu iných génov.

  • gény pre RNA – kódujú poradie nukleotidov v tRNA a rRNA.


Gén veľkého účinku – má veľký fenotypový účinok – t.j. na vytvorení nejakého znaku sa podieľa najčastejšie len jeden gén. Vplyv prostredia tu má veľmi malý význam (napr dedičnosť krvných skupín).

 


Gén malého účinku - má malý fenotypový účinok – na vytvorení znakusa podieľajú viaceré gény naraz (napr. dedičnosť výšky človeka).


Genotyp – súbor všetkých dedičných faktorov organizmu, tak, ako sa u neho vyskytujú v konkrétnych formách – alelách. Obsahuje teda všetky gény aj tie, ktoré sa navonok prejavia a aj gény ktoré sa navonok neprejavia. Určuje rozsah fenotypových možností jedinca – teda, len to, pre čo sa v genotype nachádzajú predpoklady, tak len to sa môže prejaviť vo fenotype.


Genóm – súbor všetkých génov bunky.


Gonozómová dedičnosť - druh dedičnosti, kedy sa gény, ktoré podmieňujú sledovaný znak nachádzajú na pohlavných chromozómoch – gonozómoch.


Premenlivosť (variabilita) – je charakteristický znak a dispozícia živých organizmov, vplyvom ktorej sa svojimi znakmi a vlastnosťami od seba odlišujú.


Polygénny systém – komplex génov malého účinku, ktoré spolu podmieňujú fenotypový prejav nejakého znaku.

Znak – realizácia génu v konkrétnych podmienkach, teda, všetko, čo sa navonok prejaví na základe určitého génu. Znaky poznáme:

  • morfologické – napr tvar tela a jeho rozmery

  • funkčné – napr. schopnosť vykonávať určité životné funkcie

  • psychické – napr. inteligencia, nadanie, povaha

Podľa prejavu rozlišujeme znaky kvalitatívne – prejavujú sa ako kvalita – forma- napríklad farba očí ; alebo kvalitatívne – prejavujú sa ako kvantita – napr. telesná výška.


 

Otázky:

1. Definuj alely.

2. Aké gény poznáme?

3. Na prejavy ktorých génov sa nepodieľa vplyv prostredia?

4. Aký je to polygénny systém?



Použitá literatúra:

vlastné vysokoškolské poznámky

Biológia pre gymnázia – 5 Genetika, SPN, Bratislava, 2012