Španielčina má na rozdiel od slovenčiny iba dva rody – mužský a ženský. Slová v slovenčine a španielčine sa preto zvyčajne nezhodujú! Napr. láska je rodu ženského, el amor však rodu mužského.
Obyčajne bývajú podstatné mená rodu mužského zakončené písmenom o a ženské písmenom a :
- el chico - chlapec
- la chica - dievča
Môžu sa však končiť aj inak:
-
el amor - láska
-
el corazón – srdce
-
el profesor – profesor, učiteľ
-
la frase - fráza, veta
-
la tarde - popoludnie
-
la ciudad – mesto
A pri niektorých podstatných menách je rod napriek koncovke iný (napriek tomu, že sa končí na a alebo o):
- el día - deň
- el problema – problém
- el idioma – jazyk
- el poema – báseň
- el sofá - pohovka, gauč
- la foto – fotografia
- la mano – ruka
Je preto vhodné sa slová učiť vrátane ich rodov. Každý slušný slovník by mal rod pripodstatných mien uvádzať, hoci pomocou skratiek nm a nf.
Členy
Spravidla (ale nie vždy) stoja pred podstatným menom vo vete určitý alebo neurčitý člen. V španielčine máme, v závislosti na rode, určité členy el a la a neurčité un, una.
Určitý člen sa používa, keď hovoríme o veciach jedinečných alebo bližšie určených, zatiaľ čo členy un a una používame pri veciach nových, o ktorých sa doteraz nehovorilo. Je to všetko však zložitejšie a zbytočne by vás to plietlo.
Príklad: Hay un parque cerca mi casa. El parque se llama Zámocký park. Blízko môjho domu je park. Ten park sa volá Zámocký park.
V druhej vete používame určitý člen, pretože hovoríme o parku, ktorý sme už predstavili v predchádzajúcej vete. Táto veta by sa dala napísať pomocou osobného zámena: Él se llama Zámocký park.