Citoslovce vlastné
1. ah!, eh! , ih!,oh!, uh!; ahi!, ehi!, ohi!, uhi!, ohe!
Význam citoslovies tvorených jednou alebo dvoma samohláskami (h je tu len grafickým znakom, ktorý sa nevyslovuje) závisí väčšinou od toho akou intonáciou sa vyslovujú.
2. Citoslovce tvorené samohláskami a spoluhláskami majú väčšinou pevný význam.
Vyjadrujú:
|
deh! |
prianie, prosbu |
|
ehm! |
hrozbu |
|
uhm! |
nedôveru, neistotu |
|
mah! |
neistotu |
|
ahime! (aime!) |
úzkosť, ľútosť, zármutok |
|
ohibo! |
rozmrzelosť, netrpezlivosť, pochybnosť, rozhorčenie |
| puh! |
bezstarostnosť |
|
bah! |
ľahostajnosť |
|
urra! |
povzbudenie, ponuku |
|
diamine! |
nadávku („do čerta!“) |
Citoslovce nevlastné
Úlohu citosloviec môžu prebrať príležitostne aj rôzne slovné druhy (podstatné ména, prídavné ména, slovesá, prslovky) alebo celé väzby.
| coraggio! | odvahu! |
| peccato! | škoda! |
| guai! | beda! |
|
diavolo! accidenti! |
do čerta! |
|
bravo! |
výborne! |
| zitto! | ticho! |
| (ev)viva! | nech žije! |
| dagli! | do neho! |
| via! | preč! |
| o mio Dio! | ach môj bože! |
Použitá literatúra:
Bukáček J., Benešová H.: Učebnice italštiny (SPN Praha, 1963)Hamplová S.: Stručná mluvnice italštiny (Academia Praha, 1995)
Janešová J.: Italština pro samouky (SPN Praha, 1991)