Každý organizmus na Zemi je v interakcii so svojím prostredím a tak, ako prostredie ovplyvňuje vývoj druhov, aj organizmy ovplyvňujú svoje prostredie. Ľudský druh ovplyvňoval svoje prostredie počas celého svojho vývoja, avšak nie až do takej miery ako po tzv. neolitickej revolúcii. Vznikom poľnohospodárstva sme začali zaberať dovtedy nedotknuté územia pre svoje polia a pasienky, klčovať lesy a mnohé rastliny a živočíchy sme prispôsobili našim potrebám, zdomácnili sme ich, začali sme zakladať polia, hospodárske lesy a chovné rybníky.

 

Iné druhy hospodársky nevýznamné, alebo tie, v ktorých sme videli konkurenciu, sme zasa občas dohnali až na pokraj vyhynutia. Neskôr začali vznikať mestské aglomerácie a metropoly, až prišla priemyselná revolúcia, čo spôsobilo v niektorých oblastiach značné znečistenie životného prostredia. Toto všetko zmenilo ráz krajiny, v ktorej žijeme nielen my a domestikované druhy, ale aj mnoho ďalších divo, alebo polodivo žijúcich organizmov, živočíchov a rastlín.

 

Antropogénne prostredie môžeme rozdeliť podľa využitia napríklad na obytné (mestá a dediny) a hospodárske (agrocenózy, hospodárske lesy, ťažobné miesta, priemyselné parky, vodné nádrže). Tieto dve funkcie sa však dosť často prelínajú. Ďalším možným rozdelením je na urbánne (mestské), industriálne (priemyselné), agrárne (poľnohospodárske) a rurálne (vidiecke) prostredie. Všetky tieto obsahujú zástavbu, zeleň, infraštruktúru, vodné plochy a ďalšie krajinné prvky.

 

Niektoré antropogénne krajinné prvky slúžia mnohým živočíchom ako potravinová, či hniezdna základňa, ako biokoridory, po ktorých sa premiestňujú a podobne. Pre niektoré rastliny zasa vytvárajú podmienky, ktoré by v okolitej krajine nenašli. Mnoho rastlín nájdeme napr. na násypoch, hrádzach koľajiskách, v pieskových baniach a atď. Rovnako aj niektoré živočíchy využívajú človekom vytvorené prvky antropogénnej krajiny ako sú elektrické stĺpy, pieskové steny, zatopené bane a ďalšie.

 

 

URBÁNNE PROSTREDIE

 

Mesto je, podľa definície, sídlo alebo zoskupenie sídiel, ktoré sa od vidieckych obcí líši koncentráciou výrobných a nevýrobných aktivít (služieb), výškovou zástavbou, hustotou zaľudnenia, komplexnou vybavenosťou a sociálnymi vzťahmi. Vznik a formovanie mestských aglomerácií nazývame urbanizácia. Je to vlastne sociálny proces formovania a rozvoja mestského spôsobu života či proces sústreďovania obyvateľstva do miest a rast počtu obyvateľstva žijúceho mestským spôsobom života.

Funkcia miest v histórii mohla byť obchodná, správna, vojenská prípadne dopravná. Základným predpokladom vzniku prvých miest bol stav poľnohospodárstva, kedy bol nadbytok potravín a bolo ich možné sústreďovať do blízkosti spotrebiteľov. Prvé správy o urbanizácii, ktorá významnejšie ovplyvnila charakter krajiny pochádzajú z Mezopotámie, Egypta, Číny a Strednej Ameriky. Neskôr to boli politicko-právne centrá ako v Ríme, Grécku či byzantskej ríši.

Mestská krajina je výsledkom vzájomne prepojených procesov urbanizácie. Procesy demografické, ekonomické, sociálno-kultúrne, politické, technologické a environmentálne menia a formujú charakter a veľkosť krajinných celkov, ich funkciu a špecializáciu. V mestskom prostredí (urbánnej krajine) spôsobujú tieto procesy zmenu využívania krajiny a krajinných prvkov tak človekom, ako aj rastlinami a živočíchmi. Organizmy sa prispôsobujú tomuto prostrediu na rôznom stupni a rôznymi spôsobmi.

 

 

Cena za teplo

Dážďovník tmavý (Apus apus) bol obyvateľom skalných štrbín, no dnes sa často vyskytuje v štrbinách panelových budov na sídliskách. Podobne ako aj niektoré netopiere, ako netopier hrdzavý (Nyctalus noctula). Preto je pre ne veľkou hrozbou zatepľovanie budov, čo však môžeme kompenzovať inštalovaním vhodných búdok.


 

Čierno-čierna smrť

V stredoveku bol v Európe častý potkan tmavý (Rattus rattus). Napriek tomu, že je to veľmi čistotné zviera, žijúce hlavne v sýpkach, spôsobili blchy na ňom parazitujúce epidémiu moru, tzv. čiernej smrti. Až keď drevené budovy nahradili kamenné, vystriedal ho potkan hnedý (Rattus norvegicus), čo znamenalo koniec epidémií.

 

 

Lietajúce potkany a synantrop

Holub domáci (Columba livia f. domestica) je domestikovaná forma holuba skalného. Zdivočené žijú v mestách a sú považovaný za škodcov kvôli znečisťovaniu budov a sôch trusom či možnosti prenášania chorôb. Naproti tomu je holub hrivnák (Columba palumbus) divý holub prispôsobený životu v mestách (synantropizácia).

 

 

Pozor na alergie

Ozdobný ker orgován obyčajný (Syringa vulgaris), pôvodom z juhovýchodnej Európy a Malej Ázie, sa často vysádza v parkoch a inde v mestách. Plod, kôra a listy však obsahujú dráždivý alergén syringin. Ďalšiu dráždivú látku obsahuje peľ v kvetoch orgovánu. Táto látka môže spôsobovať v dobe kvitnutia peľové alergie.

 

 

Záhada malých spevavcov

Vrabec domový (Passer domesticus), kedysi najbežnejší obyvateľ miest, sa v poslednom čase dostal takmer na pokraj vyhynutia. Príčiny úbytku zatiaľ nie sú celkom známe. Mohli to spôsobiť zmeny v poľnohospodárskych postupoch a následný nedostatok potravy, či menej hniezdnych príležitostí následkom zatepľovania.

 

 

 

SYNANTRÓPNE DRUHY

 

Synantropia je odborný biologický pojem a vyjadruje sa ním spolužitie rôznych druhov rastlín a živočíchov v blízkosti človeka, respektíve v tesnej blízkosti jeho obydlí. Synantrópne živočíchy teda obyčajne žijú napr. uprostred miest, obcí a ďalších ľudských sídiel spoločne s človekom. To platí aj pre flóru, teda synantrópne druhy rastlín. Synantrópna vegetácia je teda vegetácia, ktorej vznik a vývoj je závislý od činnosti človeka. Voľne žijúce rastliny a živočíchy sa takýmto spôsobom spoločne vyvíjali (koevolúcia) s človekom.

 

Synantrópne ekotopy môžeme rozdeliť na dva základné typy. Takzvaná segetálna alebo burinová vegetácia rastie spravidla na obrábaných pôdach ako sú polia, záhrady, sady, vinice, parky, fóliovníky, skleníky a podobne. Druhým typom je vegetácia ruderálna alebo aj rumovisková. Takéto spoločenstvá rastú na pôdach, ktoré nie sú obrábané a ošetrované. Môžu to byť sídliská v mestách, cestné komunikácie, koľajnice, skládky, ťažobné priestory, kontaminované pôdy a iné.

 

Synantrópne druhy rastlín sa v strednej Európe tradične delia do troch kategórií. Apofyty sú druhy domáceho pôvodu, šíriace sa na človekom upravených stanovištiach. Archeofyty sú druhy cudzieho pôvodu, zavlečené k nám človekom do konca stredoveku, väčšinou z Predného Východu alebo zo Stredomoria. A napokon neofyty sú také druhy, ktoré sem človek zavliekol v novoveku, väčšinou z iných kontinentov. Podobne môžeme klasifikovať aj synantrópne druhy živočíchov.

 

 

Ťažko ju zabiť

Komár piskľavý (Culex pipiens) a mucha domová (Musca domestica) sú dvojkrídly hmyz. Jeden pár krídel sa im premenil na akýsi gyroskopický stabilizátor, čo im dodáva neuveriteľné manévrovacie schopnosti počas letu. Spolu s výhodami zloženého oka to robí z muchy pre nás takmer nepolapiteľného nepríjemného spoločníka.

 

 

Buriny liečia

Rumanček kamilkový (Matricaria recutita) rastie u nás najskôr ako archeofyt, pochádza asi z južnej Európy. Ako liečivá rastlina sa často aj komerčne pestuje. Púpava lekárska (Taraxacum officinale) je v Eurázii kozmopolitná. Obe liečivé rastliny rastú často pri cestách, na trávnikoch, rumoviskách, púpava väčšinou ako burina.

 

 

Horalky

Lastovička domová (Hirundo rustica) a belorítka domová (Delichon urbica) sú známe ako sprievodcovia človeka. Už ich vedecké názvy (rustica - vidiecka, urbica - mestská) tomu naznačujú. Málokto však vie, že pôvodne si stavali svoje miskovité hniezda zo slín a blata na skalách a až neskôr sa nasťahovali do miest a dedín.

 

 

Kokoška

Táto rastlina z čeľade kapustovité rastie bežne na poliach, na zboreniskách či okrajoch ciest. Má aj liečivé účinky, vňať sa oddávna používala v ľudovom liečiteľstve k zmierneniu silného krvácania. V Česku je známa pod názvom „kokoška pastuší tobolka“, my ju poznáme ako pastiersku kapsičku (Capsella bursa-pastoris).

 

 

Z kanálov na akadémie

Potkan hnedý (Rattus norvegicus) je hlodavec pôvodom z mokradí východnej Ázie. K jeho rozšíreniu prispelo pravdepodobne budovanie kanalizácií, čo mu umožnilo konkurenčne vytlačiť potkana tmavého. Je príkladom toho, ako blízko je od synantropie k domestikácii. Vyšľachtili sme z neho totiž potkana laboratórneho.

 

 

Spolubývajúci

Medzi bežných nájomníkov budov patrí šváb obyčajný (Blatta orientalis). Keďže je všežravec, veľmi dobre sa prispôsobil životnému štýlu ľudí a priživuje sa nielen na ich odpadkoch. Pôvodne pochádza pravdepodobne z južnej Ázie. Inde vo svete sa vo voľnej prírode v podstate nevyskytuje, je plne závislý na prítomnosti človeka.