Austrália je najmenší svetadiel na Zemi. Spolu s Tasmániou a inými ostrovmi má rozlohu 7,7 mil. km2. Je to svetadiel najviac vzdialený od Európy. Z troch strán ho obklopuje oceán, iba na severe sa rozkladajú ostrovy Indonézie. Väčšina jeho územia má prírodné podmienky málo vhodné pre život človeka. Len v malých oblastiach s dostatkom pitnej vody sa rozvinuli moderné mestá, priemysel a poľnohospodárstvo.
Priemerná nadmorská výška je okolo 300 m n. m. Jej základný tvar bol spôsobený pohybmi zemskej kôry, ale väčšina detailov bola vykrojená činnosťou riek. Tieto faktory spolu s účinkami opakujúcich sa zmien podnebia a morskej hladiny spôsobili terajší rozmanitý austrálsky povrch. Kontinent sa skladá z troch hlavných celkov: Západná plošina, Centrálna nížina a Východná vysočina.
POVRCH
Západná plošina je rozdelená na oblasti s miestnymi názvami: Yilgarn, Kimberley, Arnhemská zem a iné. Piesková krajina a Barklyho plošina sú podložené mladšími skalami, zvetrané na rovný povrch a hrubo pokryté pieskom.
Centrálna nížina, ktorá sa rozkladá od Karpentárskeho zálivu cez Veľkú Artézsku panvu až po Murray-Darlingské planiny je charakteristická hrubými usadenými nahromadeninami. Veľká Artézska panva je tvorená vodnými ložiskami usadených hornín. Centrálna časť Centrálnej nížiny je vnútorný kanalizačný bazén jazera Eyre v Južnej Austrálii, ktoré leží 12 metrov pod hladinou mora. Naopak, rieky Murray- Darlingského a Karpentárskeho Kanalizačného bazénu prúdia do mora.
Východná vysočina vystupuje mierne z centrálnej Austrálie smerom ku vyšším plošinám. Dokonca najvyššia oblasť, okolie Mont Kosciusko (2,230 m n. m.) v Novom Južnom Walese je plošina. Niekoľko mladých zlomov a záhybov, podobne ako jazero George, zlom neďaleko Canberry a Lapstone Monocline pri Sydney, majú priame dôsledky na povrch.
VODSTVO
Po väčšinu jeho dĺžky Veľký Predel (oddeľujúci rieky tečúce na západ od riek prúdiacich do Pacifiku) sa tiahne naprieč pozoruhodnou plochou krajinou s jazerami a v skutočnosti to však nie sú pokračujúce pohoria. Austrália je najchudobnejší kontinent na povrchovú vodu. Skoro 2/3 územia Austrálie, najmä vo vnútrozemí, je bez riečnych tokov. Dažďová voda v celej tejto oblasti rýchlo vsakuje do zeme a zásobuje panvy s podzemnou vodou.
Austrália prijíma v priemere 420 mm zrážok ročne a z toho len 48 mm odtečie do okolitých oceánov. Polovica austrálskeho zemského povrchu nemá priamy výtok do mora a tretina sa odčerpáva do systému jazera Eyre. Najvodnatejšia je oblasť Austrálskych Álp, kde pramenia rieky Murray s prítokmi Darling, Murrumbidgee a Flinders.
Vnútrozemie Austrálie pretínajú početné suché korytá typu vádí, inak nazývané ako creeks, ktoré sa napĺňajú vodou len v čase dažďov. V strednej a západnej Austrálii sú početné, čiastočne vysychajúce a zväčša slané jazerá: Eyrovo jazero, Torrensovo jazero, Gairdnerovo jazero, Fromovo jazero, Barleeho jazero.
NÁRODNÉ PARKY
V Austrálii je registrovaných viac ako 500 národných parkov, rezervácií a chránených území, niektoré z nich sú na listine UNESCO. Najstarší národný park je Kráľovský park (Royal Park), ktorý je zároveň 2. najstarší na svete. K najunikátnejším národným parkom patrí národný park Eungella, na západnom pobreží Austrálie. Najkrajší a najnavštevovanejší národný park je Wilsons Promontory, ktorý sa rozkladá na juhovýchodnom pobreží, medzi Sydney a Melbourne. Pozoruhodné sú i ďalšie napr. praveké skaly uložené v Kakadu, Croajingolong, Gippsland, Coorong, Myall Lakes, Ku- ring- gai, Chase, Kitchega, Uluru. Vďaka miestnym ochrancom prírody má najmenej poškodené prostredie Tasmánia.
PODNEBIE
Austrália leží v troch podnebných pásmach, v rovníkovom s variáciou tropického vlhkého podnebia na Yorskom polostrove, v tropickom suchom a v subtropickom pásme (juhozápad, juhovýchod Austrálie a Tasmánia). V pásme veľmi vlhkého tropického podnebia sú ročné zrážky asi 2000 mm . Na ostatnom území Austrálie sú výrazné suché ročné obdobia, v púšťovom vnútrozemí vládne veľmi suché podnebie. V zime, 2 až 3 mesiace, pokrýva sneh iba najvyššie vrcholky Austrálskych Álp a pohoria Tasmánie. Na ostatnom území je sneh neznámy.
Najteplejšie mesiace sú január a február. Severné a severovýchodné pobrežie má vlhkú monzúnovú klímu. Na severozápadnom a východnom pobreží sa občas vyskytujú záplavy a tajfúny. Vnútrozemie je typicky púšťové. Pobrežie má mierne podnebie s dažďami.
FLÓRA
Pôvodné lesy sa vyskytujú najmä na severnom a východnom pobreží Austrálie a pozdĺž vnútrozemských tokov. Charakteristické stromy sú eukalypty a akácie. V pásme tropického vlhkého podnebia dominujú vlhké rovníkové pralesy. Otvorené pralesy sú rozšírené hlavne vo Východnej Austrálii, na menších plochách aj na severe krajiny a v juhozápadných častiach Západnej Austrálie. Najrozšírenejšie sú eukalypty, po nich akácie a cyprusovité pínie.
Zalesnené územia - sú podstatne rozšírené z otvorených lesov v regiónoch s nižšími zrážkami, ale ich relatívne rozšírenie ovplyvňujú pôdne faktory. Vnútrozemie zaberajú piesočnaté púšte, takmer bez rastlinstva. Pre polopúšte je charakteristická ostrá tráva, ktorá na týchto miestach vyrastala viac než 600 miliónov rokov.
OBYVATEĽSTVO A SÍDLA
Austrálsky zväz je federatívny štát v rámci britského Spoločenstva. Skladá sa zo šiestich spolkových štátov a dvoch teritórií. K austrálskemu zväzu patrí aj Tasmánia a malé ostrovy v okolitých moriach a zámorské teritóriá v Oceánii.
Austrália má 17 milióna obyvateľov a ročný prírastok sa pohybuje okolo 1,2 percenta a to len vďaka ázijským prisťahovalcom. Hustota zaľudnenia je jednou z najmenších na svete a najmenšia medzi vyspelými štátmi. Vysoká životná úroveň spôsobuje dlhovekosť obyvateľov a priemerná dĺžka života mužov je 74 rokov, kým svetový priemer je len 64 rokov. Ženy sa dožívajú v priemere 80 rokov a ďaleko presahujú svetový priemer – 68 rokov.
Prví Austrálčania, pôvodní obyvatelia, anglicky nazývaní Aborigines, prišli do Austrálie, keď bolo more asi o stodvadsať metrov plytšie, ako je dnes. V tej dobe ešte neboli morské priestory medzi Áziou a Austráliou tak široké. Keď sa prví Austrálčania dostali ďaleko na juhovýchod a k najväčším vrchom kontinentu, ktorý príliš vysoké hory nemá, videli na jej vrchných svahoch i v lete sneh. V strednej Austrálii boli noci chladné a v lete nebolo tak teplo. Jazerá strednej Austrálie boli omnoho lákavejšie, lebo mali sladkú vodu a ich ryby, mušle, vodní vtáci a rastliny poskytovali potravu mnohým ľudom.
Väčšina obyvateľov sú prisťahovalci z Británie. Preto sa úradným jazykom stala angličtina. Prisťahovalci prichádzali aj z iných európskych štátov a žijú tam aj Slováci. Osídlenie Austrálie je veľmi nerovnomerné. Väčšina obyvateľstva žije na juhovýchodnom pobreží, kde sú najpriaznivejšie prírodné podmienky. Suché oblasti vo vnútrozemí sú takmer ľudoprázdne. Obývané je tam iba okolie miest ťažby nerastných surovín.
Najväčšie mesto Austrálie je Sydney. Má viac ako 3,7 mil. obyvateľov. V jeho centre je veľa výškových domov. Je to dôležitý prístav a hlavné priemyselné, obchodné a kultúrne stredisko Austrálie. Druhé najväčšie mesto Melbourne je hlavným vývozným prístavom austrálskej vlny. Dôležité stredisko východného pobrežia je aj Brisbane. Na juhozápade sa osídlenie sústreďuje okolo prístavného mesta Perth, na juhu okolo Adelaide. Najväčšie mesto na Tasmánii je Hobart. Hlavné mesto Austrálskeho zväzu Canberra bolo založené roku 1911 podľa zásad modernej výstavby miest, s množstvom zelene a parkov.
HOSPODÁRSTVO
Austrália je hospodársky vyspelá krajina, ale pretrvávajú v nej znaky rozvojových štátov, keďže vyváža najmä suroviny a poľnohospodárske výrobky. Rozhodujúcu zložku národného hospodárstva tvorí spracovateľský priemysel. Jeho rozmach nastal počas 2. svetovej vojny a trvá dodnes. Veľké ložiská nerastných surovín, zdroje energie a prílev zahraničného kapitálu umožnili vznik moderných odvetví. Ťažobný priemysel sa stal základňou pre rozvoj energetiky, hutníctva, strojárstva, chémie a priemyslu stavených látok.
PRIEMYSEL
Najvýznamnejšia oblasť priemyselnej produkcie sa otvorila v juhovýchodnej časti krajiny. Najdôležitejšie a najrozvinutejšie odvetvie reprezentuje strojársky priemysel. Zásluhou zahraničného kapitálu sa rozvinulo dopravné strojárstvo, elektrotechnika a výroba strojárskeho spotrebného tovaru. V energetickom priemysle majú prevahu tepelné elektrárne v oblastiach ťažby čierneho uhlia, ako sú Newcastle, Iqswich, hnedého uhlia v južnej Viktórii. Hutníctvo čiernej metalurgie sa viaže na ložiská uhlia a železnej rudy. Koncentruje sa do troch centier: Newcastle a Port Kembla, Whyalla a Kwinana pri Perthe.
Aj hutníctvo neželezných kovov využíva rozsiahle domáce zdroje a buduje sa na juhovýchode a juhozápade Austrálie a na Tasmánii. Potravinársky priemysel je po strojárskom svojím objemom výroby druhé najväčšie odvetvie. Nadväzuje na domáce poľnohospodárske produkty. V porovnaní s predchádzajúcimi odvetviami je najrovnomernejšie rozmiestnený. Prevláda spracovanie mäsa a mlieka, cukrovarníctvo, pivovarníctvo, spracovanie obilnín a i. Objavené ložiská ropy a zemného plynu prispeli k rozvoju petrochémie a výroby plastických látok. Textilný a kožiarsky priemysel využívajú domáce suroviny. Domácu spotrebu pokrýva len vlnárstvo.
Priemysel vytvára 23% HDP a zamestnáva 26% ekonomicky činného obyvateľstva.
POĽNOHOSPODÁRSTVO
Poľnohospodárstvo je najstaršie odvetvie národného hospodárstva Austrálie a do päťdesiatych rokov 20. storočia bolo hlavným hospodárskym odvetvím. Patrí k najrentabilnejším na svete, hoci má prevažne extenzívny charakter živočíšnej výroby, nízke hektárové výnosy a malú úžitkovosť hospodárskych zvierat. Spôsobujú to nízke náklady na jednotku produkcie. Poľnohospodárstvo využíva mechanizáciu a chemizáciu. Rastlinnú výrobu obmedzujú klimatické podmienky. Nedostatok vlahy pôsobí aj na znižovanie stavu hospodárskych zvierat. Z celkovej rozlohy štátu pripadá na ornú pôdu 6,4%. Väčšina pôdy je v rukách štátu, ktorý ju prenajíma. Poľnohospodárstvo sa na tvorbe HDP podieľa 5% a zamestnáva 6% ekonomicky činného obyvateľstva.
ZAHRANIČNÝ OBCHOD
Pre zahraničný obchod je dôležitý vývoz do Japonska, ktoré v Austrálii kupuje poľnohospodárske produkty a rudy. Austrália vyrába mnoho tovaru na vývoz do Oceánie. Dôležitý obchodní partneri sú aj Británia, USA a čoraz viac Čína.
Použitá literatúra:
Šára, P. a i., 2005: Lexikón krajín sveta. VKÚ Harmanec, s.168, ISBN 80-8042-430-6Očovský, Š. a i., 1996: Zemepis 7. Vydavateľstvo Litera Bratislava, s. 87, ISBN 80-85452-59-6
Geografia pre 2. ročník gymnázií , vydavateľstvo: VKÚ Harmanec, 2012
Mariot P. a i., 1994: Geografia pre 2. ročník gymnázií, 1. diel. Orbis Pictus Istropolitana