SYNDRÓM VYHORENIA

 

Názov je odvodený z anglického slova burn out syndrome (burn-out). Názov syndróm vyhorenia môžeme nahradiť aj názvom syndróm vyhasnutia, syndróm vypálenia, syndróm vyprahlosti. Prvýkrát syndróm vyhorenia opísal Herbert Freudenberger v roku 1975. Bol to americký psychoanalytik nemeckého pôvodu.

 

 

Syndróm vyhorenia má rôzne definície - v princípe je vyhorenie stavom fyzického, duševného a emocionálneho vyčerpania. Tvorí ho rad symptómov, ktoré sa prejavujú predovšetkým v oblasti psychickej, ale aj fyzickej a sociálnej. Ide o novodobý fenomén, s ktorým sa v ostatnej dobe stretáva veľké množstvo ľudí. Syndróm vyhorenia postihuje najmä ľudí z asistenčných profesií, najčastejšie lekárov, zdravotné sestry, učiteľov, psychológov, sociálnych pracovníkov, manažérov, policajtov, vodičov medzinárodnej kamiónovej dopravy, pracovníkov v hospicoch, v domovoch dôchodcov a atď. Ide o profesie charakteristické vysokými nárokmi na výkon, bez možnosti oddychu a závažnými následkami v prípade omylu. Výkon takejto práce býva spojený s veľkou zodpovednosťou a nasadením, niekedy s pociťovaním „poslania“ profesie. Ide o profesie, v ktorých sú zamestnanci konfrontovaní s utrpením, bolesťou, umieraním, pocitmi bezmocnosti,... Vyhorenie je teda dôsledok nerovnováhy medzi profesijným očakávaním a profesijnou realitou, medzi ideálmi a skutočnosťou. Syndróm vyhorenia neprichádza zrazu. Mnohokrát si človek vôbec neuvedomuje, že sa blíži k vyhoreniu. Ide o určitý proces, na začiatku ktorého je stres, ktorý vychádza najmä z pracovnej činnosti. Môže byť sprevádzaný ďalšou záťažou z osobného života, sociálneho i fyzického okolia atď. U človeka, ktorý je vystavený stresu, sa zvyšuje hladina hormónu nadobličiek, a to aktivizuje mozog k pohotovosti. Zvyšuje sa produkcia stresových hormónov (adrenalínu a noradrenalínu), zrýchľuje sa látková výmena, intenzívnejšie pracujú pľúca i srdce, stres vyvolá zníženú obranyschopnosť organizmu. Zároveň sa objavujú negatívne reakcie – strach, hnev, zlosť, agresia,... V uvedených negatívnych reakciách a pocitoch takýto človek dlhodobo zotrváva, čo ho napokon privedie k pocitu úplného vyhorenia.
 

Vplyvy, ktoré vyvolávajú syndróm vyhorenia:

 

  1. dlhodobé zotrvávanie v strese,

  2. dlhodobé preťažovanie,

  3. frustrujúce neuspokojovanie potrieb a očakávaní,

  4. vysoká miera emocionálnej záťaže,

  5. negatívne vzťahy na pracovisku,

  6. negatívny vplyv organizácie práce,

  7. negatívny vplyv nevyhovujúcich pracovných podmienok,...

 

 

 

Faktory, ktoré vyvolávajú syndróm vyhorenia, rozdeľujeme na vonkajšie i vnútorné:

 

A: Vonkajšie faktory – preťažovanie, nedostatok personálu, času, prostriedkov, nedostatočná komunikácia v sociálnom a pracovnom prostredí, nedostatok oceňovania,...

 

B: Vnútorné faktory – osobnostné a povahové črty. Psychológovia zistili, že vyhorení jedinci disponujú istými spoločnými črtami:

 

  • vysoké ciele,

  • vysoké pracovné nasadenie,

  • odhodlanie dosiahnuť cieľ za každú cenu,

  • zmysel pre detail,

  • precíznosť, až sklon k perfekcionalizmu,

  • vysoká potreba ocenenia a úspechu,

  • veľké obavy z vlastného zlyhania,...

 

Komponenty vyhorenia

 

  1. Fyzické vyčerpanie - prejavuje sa slabosťou, znížením energie, únavou, ktorá môže byť až chronická a prejsť až do pocitov zlyhania a márnosti. Časté sú bolesti hlavy, pocity nevoľnosti, napätie, pocity na dávenie,... Pridružiť sa môžu rôzne ochorenia (bolesti žalúdka, vysoký krvný tlak, poruchy spánku,...), zmeny telesnej hmotnosti (u niekoho chudnutie, ale časté je aj priberanie), desivé sny,...

     

  2. Emocionálne vyčerpanie – pocity ubitosti, bezmocnosti, beznádeje, obavy, pesimizmus, smútok, sklamanie. Všetky uvedené pocity môžu prejsť až do depresie, ktorá je spojená s podráždenosťou, vysokou nervozitou, znižuje sa záujme o okolie, iných ľudí, prejavuje sa nedostatok empatie,...

     

  3. Duševné vyčerpanie – objavuje sa negatívny postoj k sebe samému, k práci, k okoliu, k svet,...Osoba akoby prišla o plány, ciele, nádeje, kreativitu, je bez nápadov,...

 

Priebeh

 

Vyhorenie, vyčerpanie psychických síl a nadšenia nie je javom statickým, ale je procesom, dejom, ktorý má svoj začiatok, priebeh a výsledný stav. Počet fáz, ktoré psychológovia v procese vyhorenia vyčleňujú, je rôzny.

 

Medzi najjednoduchšie modely patrí model autorky Christiny Maslach:

 

  1. Idealistické nadšenie a preťažovanie,

  2. Emocionálne a fyzické vyčerpanie,

  3. Dehumanizácia druhých ľudí ako obrana pred vyhorením,

  4. Konečné štádium: postavenie sa proti všetkému a všetkým a objavenie sa syndrómu vyhorenia v celej jeho pestrosti („zosypanie sa“).

 

Ďalší model:

 

  • „Nultá fáza“(predfáza): jedinec pracuje čo najlepšie, snaží sa, napriek tomu má pocit, že požiadavkám nie je možné vyhovieť a jeho snaha nie je dostatočne ohodnotená. Táto fáza sa označuje aj ako podhubie pre vznik syndrómu vyhorenia

  • 1. fáza: pocit, že jedinec nič nestíha, jeho práca začína strácať systém.

  • 2. fáza: vyskytujú sa symptómy neurózy (napr. úzkosť) spolu s pocitom, že jedinec stále musí niečo robiť, pričom výsledkom je chaotické konanie.

  • 3. fáza: pocit, že niečo „musí“ byť urobené, mizne a nahrádza ho opačný pocit - že nemusí nič, iba samotná prítomnosť druhých ľudí jedinca dráždi, pridružuje sa strata akéhokoľvek nadšenia a záujmu, prevláda únava, sklamanie a vyčerpanie


Pri prevencii vyhorenia je dôležitý vlastný postoj človeka k práci - samozrejme v nej má byť pociťovaný zmysel, ale nemala by byť jediným cieľom, zmyslom a záujmom v jeho živote, a sociálna opora, ktorej hlavnými zdrojmi sú: rodina, kolegovia v práci, priatelia, záujmy a koníčky a celkové trávenie voľného času. V prípade, že vyhorenie nastalo, je potrebné sa venovať aktivitám, ktoré jedinca privedú k lepšej pohode. Nemôžeme ale očakávať, že zmena príde rýchlo a ľahko, práve naopak, je to dlhodobý proces, často sprevádzaný i neúspechmi, návratom vyhorenia. Celý proces vyžaduje teda trpezlivosť. Veľmi dôležitá je aj pomoc rodiny, priateľov, kolegov, ale mnohokrát je potrebné sa obrátiť aj na psychológov a iných odborníkov v uvedenej oblasti.

 

 

Spôsoby zvládania syndrómu vyhorenia:

 

  • ubrať z faktorov, ktoré sú stresujúce,

  • vzdať sa nejakej činnosti, aktivity,

  • odovzdať právomoci niekomu inému,

  • pridať relaxačné aktivity, aktivity podporujúce duševnú pohodu,

  • venovať sa športovým aktivitám,

  • formovať v sebe pozitívny postoj k sebe samému, k iným, k životu,

  • upraviť pracovné návyky a požiadavky,

  • zlepšiť komunikáciu s kolegami, s ľuďmi, s ktorými pracujeme,

  • stanovovať si len reálne ciele,

  • zamerať sa na dostatočný a pravidelný odpočinok,...


 

 



Zopakujte si:
1. Vysvetlite pojem „syndróm vyhorenia“.
2. Vysvetlite prejavy uvedeného syndrómu.
3. Charakterizujte fázy uvedeného syndrómu.
4. Popíšte spôsoby zvládania uvedeného syndrómu.


Použitá literatúra:
OLIVAR, R. R. 1992. Etická výchova. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 1992. ISBN 807-15800-15.
http://www.solen.sk/pdf/Andrasiova.pdf
http://www.sme.sk/c/3693527/syndrom-vyhorenia-depresia-z-nedostatku zdrojov.html#ixzz3gRQBrXUd


Zdroje obrazkov:
www.blogbyneom.fr