Vypracovala: Mgr.Erika Lieszkovszká


 

Ázia je najväčší svetadiel. Leží na severnej pologuli, iba ostrovy Indonézie zasahujú na južnú pologuľu. Tiahne sa od polárnych oblastí na ďalekom severe až na južnú pologuľu do oblasti tropických dažďových lesov rovníkového pásma. V Ázii sú púšte, ale i miesta s najväčšími zrážkami, presahujúcimi 5000 mm ročne. Na rozhraní Tibetu, Nepálu a Indie sa rozkladajú najväčšie horstvá sveta so všetkými osemtisícovými vrcholmi Zeme, rozsiahle plošiny a najhlbšie a najrozsiahlejšie preliačiny. Priemerná výška Ázie je 960 m. Pohoria nad 2000 m zaberajú 14% rozlohy, nížiny 26% - v nich sa sústreďuje väčšina obyvateľstva a hospodárskej činnosti.

 

Áziu možno rozdeliť na tri veľké fyzicko-geografické regióny: suchá západná Ázia, severný kontinentálny región a monzúnová Ázia.

 

 

Suchá západná Ázia

 

Je hornatá oblasť, nížiny sa rozprestierajú hlavne na pobreží, najväčšia Mezopotámska leží v povodí riek Eufrat a Tigris a Turanskou nížinou preteká Amurdaja a Syrdaja. Hlavné horské pásma sa ťahajú z Malej Ázie cez náhorné plošiny iránskeho vnútrozemia a vrcholia na východe Hindukušom. Veľká časť oblasti je bezodtoková, pokrytá stepami, polopúšťami. Nedostatok zrážok, veľké denné a ročné rozdiely teplôt ovplyvnili koncentráciu obyvateľstva na pobreží a okolo vodných zdrojov. Do tejto oblasti patria štáty od Turecka až po Afganistan a stredoázijské republiky.

 

 

Severný kontinentálny región

 

Tvorí Sibír, Ďaleký východ Ruska a Mongolsko, tri veľké nížiny – Západosibírska, Kolymská, ktoré sú prevažne močaristé a riedko osídlené. Východná časť je hornatá (Verchojanský chrbát, Čerského chrbát), horstvá dosahujú výšku 2000 – 3000 m, pohorie Altaj v Mongolsku až 4500 m. Prevláda kontinentálne podnebie. Stepi a polopúšte Mongolska prechádzajú smerom na sever do zmiešaných a ihličnatých lesov, v oblasti polárneho kruhu do lesotundry a tundry.

 

 

Monzúnová Ázia

 

Zaberá územie od Pakistanu až po Japonsko, od Číny nasevere až po Indonéziu na juhu. Celá oblasť má monzúnové podnebie s nerovnomerným rozložením zrážok v priebehu roka. Letný monzún prináša vlahu u Indického a Tichého oceána, zimný monzún prichádza z ázijského kontinentu, a preto je suchý. Ostrovy Indonézie sa nachádzajú v rovníkovej oblasti, a tak majú celý rok dostatok zrážok.

 

 

Povrch

 

Tvoria vysoké pohoria, náhorné plošiny a rozsiahle nížiny. Predná a Zadná India, južná a severovýchodná Čína a všetky ostrovy majú pahorkatinný až stredohorský charakter s nížinami popri pobreží a riekach. K výrazným fyzicko-geografickým jednotkám patria: Tibetská náhorná plošina s priemernou výškou 4500 m, na juhu ju lemujú Himaláje a Karakóram, Indogangská nížina je najväčšia súvislá nížina na svete. Žije tu polovica populácie indického subkontinentu, Delta rieky Gangy a Brahmaputry má úrodné pôdy, umožňuje zavlažovanie, je najhustejšie zaľudnenou oblasťou na svete. Tropické cyklóny v nej spôsobujú  časté katastrofálne záplavy, Veľká čínska nížina – sprašová oblasť pozdĺž stredného toku Chuang-che (Žltej rieky), ktorá je postihovaná veternou a vodnou eróziou, ostrovná Ázia ohrozovaná vulkanizmom, ktorý ovplyvňuje ekonomiku na ostrovoch od Sumatry, Jávy, cez Filipíny, Japonsko ku Kurilám.

 

 

Cvičenie:

  1. Na ktoré tri veľké fyzicko-geografické regióny možno rozdeliť Áziu?

  2. Charakterizujte monzúnovú Áziu.

  3. Aká je priemerná výška Ázie?

 

 

Použitá literatúra:

Farkaš, C. a i.,1997: Geografia, Enigma Nitra, s.307, ISBN 80-85471-45-0