Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká
Základné údaje a vývoj štátneho územia
Slovenská republika je zvrchovaný štát. Rozprestiera sa v strednej Európe na rozlohe 49 034 km2, počet obyvateľov je 5 404 784, hustota zaľudnenia 109 obyvateľov/km2 (15.8.2008). Hlavné mesto je Bratislava.
SR vznikla ako samostatný štát po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 1.1.1993.
Slovensko po zániku Veľkej Moravy takmer 1000 rokov bolo súčasťou Uhorska, netvorilo samostatný štátny ani administratívny útvar. Až v roku 1918 sa vyčlenilo z Uhorska. Jeho západné a severné hranice súhlasia s historickou hranicou Uhorska s Rakúskom a Poľskom. Južnú hranicu s Maďarskom určila Parížska mierová konferencia (12.6.1919) a vymedzuje ju Trianonská zmluva (4.6.1920). K Slovensku bola pričlenená i autonómna oblasť Podkarpatská Rus. V roku 1918 sa Slovensko stáva súčasťou prvej Česko-Slovenskej republiky až do roku 1939.
Dňa 14.3.1939 bola na oklieštenom území Slovenska vyhlásená Slovenská republika. Po druhej svetovej vojne sa obnovila Česko-Slovenská republika. Územie Podkarpatskej Rusi bolo v roku 1945 pripojené k Sovietskemu zväzu a boli upravené hranice s Poľskom a Maďarskom. V roku 1968 bola vytvorená federácia, v roku 1989 sa mení na Česko-Slovenskú Federatívnu Republiku. Na základe zákona o zániku federácie, prijatím Ústavy Slovenskej republiky a vyhlásením samostatnosti sa Slovensko stáva nezávislým zvrchovaným štátom.
Poloha
Slovensko je vnútrozemský štát, leží v srdci Európy. Matematickogeografická poloha je výhodná, Slovensko leží v strede mierneho pásma. Najsevernejší bod je pri Oravskej Polhore a najjužnejší na Dunaji pri Patinciach. Najzápadnejší bod je na rieke Morava pri Záhorskej Vsi, najvýchodnejší v Novej Sedlici pri Humennom.
Poloha k oceánom a moriam je menej priaznivá. Nevýhodou vnútrozemského štátu zmierňuje rieka Dunaj, ktorá nás spája s Čiernym morom a prieplavmi po Mohane a Rýne do Severného mora.
Vzdialenosť Slovenska od morí:
Baltské – 520 km
Severné – 791 km
Jadranské – 350 km
Čierne – 678 km
Územím Slovenska prechádza hlavné európske rozvodie. Väčšina riek u nás iba pramení, sú krátke, nezabezpečujú dostatok vody pre priemysel a iné aktivity, okrem rieky Dunaj, ktorá Slovenskom preteká.
Hranice
V celkovej dĺžke 1720 km sú väčšinou prirodzené, vedú po riekach (Morava, Dunaj, Ipeľ) a po horských chrbátoch. Umelé sú na východe Slovenska s Maďarskom a Ukrajinou.
Dĺžka hraníc SR:
Poľsko – 597 km
Česko – 240 km
Rakúsko – 107 km
Maďarsko – 678 km
Ukrajina - 98 km
Slovensko svojou rozlohou v svetovom poradí zaujíma 126. miesto, v rámci Európy patrí k menším štátom – 27. miesto.
Geologický vývoj
Ľadovcový reliéf sa najlepšie vyvinul v Tatrách. Nachádza sa aj v Nízkych Tatrách a vo vrcholových častiach Malej Fatry
Horské ľadovce vytvorili ľadovcové kotly, doliny, panvy, jazerá – Popradské, Veľké Hincovo, skalnaté skoky s vodopádmi a bralnaté hrebene. V nižších polohách uložili rozdrobený materiál a vytvorili morény.
Veterný reliéf – z naviatych pieskov sa utvorili pieskové pokrovy a presypy, najrozšírenejšie sú na Záhorskej nížine, vyskytujú sa i na niektorých miestach v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Z prachu uloženého vetrom vznikli v nížinách pokrovy spraše.
Riečny reliéf je u nás najrozšírenejší. Rieky postupne rozrezávali vyzdvihnuté územia v etapách, vytvorili v dolinách terasy a nivy. V odolných horninách úzke tiesňavy a kaňony, v menej odolných horninách vytvárajú erózne kotliny.
Krasový reliéf je najlepšie vyvinutý v druhohorných vápencoch Slovenského krasu, Slovenského raja, Muránskej planiny.
Jaskyne: Domica, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Demänovské jaskyne, Dobšinská ľadová jaskyňa, jaskyňa Driny
Priepasti: Čertová diera a Brázda, Zádielsky kaňon a Manínska tiesňava
Antropogénny typ reliéfu vznikol na Slovensku pri ťažbe a spracovaní nerastných surovín. Vznikli haldy, terasy, násypy a zárezy.
Typy reliéfu:
Roviny – 11%
Pahorkatiny – 39%
Vrchoviny – 26%
Hornatiny – 22%
Veľhornatiny – 2%
Použitá literatúra:
Farkaš, C. a i., 1997: Geografia, Enigma Nitra, s.307, ISBN 80-85471-45-0