-Red-

 

 

19. storočie v Európe bolo poznačené výraznými nepokojmi, ktoré napokon vyústili do revolúcie 1848/1849. Uvedené nepokoje neobišli ani habsburskú monarchiu. 13. marca 1848 vypukla revolúcia vo Viedni a 15. marca 1848 v Pešti. Nepokoje prinútili dvor k likvidácii absolutizmu a k rozšíreniu občianskych práv a slobôd. Formovali sa predpoklady pre vznik konštitučnej monarchie. Situáciu v uvedených rokoch sa usilovali využiť aj významné osobnosti nášho národa. V čase, keď sa aj ostatné nemaďarské národy v monarchii hlásili k duchu doby a požadovali svoje národné práva, vystúpili i Slováci so svojím programom, ktorý sformulovali do 14. bodov v Žiadostiach slovenského národa.

 


Žiadosti slovenského národa:


1. Slovenský národ sa dovoláva rovnosti, slobody, bratstva pre všetky národy Uhorska.

2. Požaduje celouhorský snem, s právom pre zástupcu každého národa hovoriť národnou rečou.

3. Žiada osobitné národné snemy pre jednotlivé národy žijúce v Uhorsku a ohraničené podľa národných hraníc.

4. Zástupcovia jednotlivých národov na celouhorskom sneme mali sa spravovať podľa úprav, ktoré dostali od tých, čo ich na snem vyslali. V opačnom prípade mal ich stíhať trest.

5. Pri rokovaniach o verejných veciach sa mala používať materinská reč.

6. Zriadenie národných škôl, od základných, meštianskych, reálnych, dievčenských ústavov až po učiteľské semináre, vyššie literárne kňazské ústavy, gymnáziá, lýceá, akadémie, polytechnický ústav a jednej univerzity.

7. Slovenčina sa mala zaviesť do všetkých škôl, počnúc ľudovými a končiac univerzitou. Maďarské stolice mali zakladať vo svojich školách katedry slovenskej reči pre Maďarov a slovenské stolice zasa katedry maďarskej reči pre Slovákov, aby sa oba národy vzájomne zblížili.

8. Žiadosti žiadali odstrániť v Uhorsku panovanie jedných národov nad druhými národnosťami. Žiadosti spomínajú aj slobodné používanie národných farieb. Veliteľmi národných gárd na Slovensku mali byť Slováci a veliacou rečou mala byť slovenčina.

9. Slováci žiadali všeobecné volebné právo. Úradníkmi mali byť len verní synovia národa a odrodilstvo sa malo trestať ako zrada na národe a vlasti.

10. Požadovala sa i sloboda tlače, zhromažďovacie a spolčovacie právo, ako i zabezpečenie osobnej slobody pri cestách po krajine.

11. Usporiadanie agrárnych pomerov: lesy, kopanice, lúky a pastviny, ktorých sa ľud zmocnil v prvých dňoch slobody, a ktoré im páni znovu odobrali, mali sa ľudu vrátiť.

12. Prepustenie slovenských národovcov, Janka Kráľa a Jána Rotaridesa, väznených preto, že v Príbelciach verejne poučovali slovenský ľud o nových zákonoch.

13. Uvoľnenie poľského národa v Haliči, aby sa mu konečne dostalo milosti a spravodlivosti.

14. Mikulášske Žiadosti slovenského národa pokladali splnenie týchto spravodlivých Žiadosti za podmienku šťastia slovenského národa a zabezpečenia jeho národnosti.



Žiadosti slovenského národa boli 10. mája 1848 skoncipované v Liptovskom Mikuláši na fare u M. M. Hodžu a 11. mája 1848 verejne prednesené na zhromaždení v kúpeľoch Ondrašová (dnes súčasť Liptovského Mikuláša) za minimálnej účasti obyvateľov. Žiadosti okrem občianskych práv deklarovali Slovákov ako samobytný národ a v tomto zmysle požadovali právo na vlastný národný snem, slovenskú zástavu, národné školy a právo používať slovenský jazyk v úradnom styku. Uhorská vláda, ktorú viedol gróf Lajos Batthányi, však vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač skôr, ako mohli byť Žiadosti doručené kompetentným inštitúciám - do Viedne cisárovi, uhorskému snemu a vláde. Uhorská vláda mala už totiž v tom čase informácie o chystanom zjazde Slovanov, ktorého podnet vzišiel z aprílových rokovaní Ľ. Štúra a Chorváta I. Kukuljevića vo Viedni.

 

 

SLOVANSKÝ ZJAZD:

„Význam Slovanského zjazdu bol podľa mňa v tom, že sa na ňom Slovania po prvýkrát stretli, po prvýkrát zoznámili, po prvýkrát sa pokúsili jeden druhého pochopiť a nájsť spoločnú reč. Sám o sebe však tento zjazd žiadne plody nevydal a vyznel naprázdno rovnako ako všetky kongresy a politické konferencie tej doby.“

(Bakunin – jeden z účastníkov Slovanského zjazdu)

 


„Náš cieľ mal by byť zachovať rakúsku ríšu? Náš cieľ je zachovať seba. Čo by nám povedal svet, keby sme nestáli o nič iné ako o zachovanie Rakúska? Pádom Rakúska nepadáme my!“

(Ľudovít Štúr na Slovanskom zjazde)

 

Zdroj: Zdroj obrázka: https://cs.wikipedia.org/wiki/Slovansk%C3%BD_ostrov

Miesto konania Slovanského zjazdu

 

 

  • Slovanský zjazd sa konal v Prahe v dňoch 2. - 12. júna 1848.

  • Konal sa na Žofínskom ostrove v Prahe.

  • Konal sa na podnet českého národného hnutia.

  • Predsedom Slovanského zjazdu sa stal František Palacký.

  • Zúčastnili sa ho najvýznamnejší predstavitelia slovenského národa i ostatných slovanských národov v monarchii.

  • Účastníkov zjazdu bolo viacej ako 300.

  • Účastníci sa rozdelili do troch sekcií – najpočetnejšia bola česko-slovenská a viedol ju P. J. Šafárik – mala 237 ľudí, z toho 20 Slovákov.

  • Ďalšou bola poľsko-ukrajinská (mala 61 ľudí, predsedal jej Karel Libelt) a juhoslovanská (mala 40 ľudí, predsedal jej Pavel Stamarović).

  • Počas zjazdu sa konali viaceré porady, počas ktorých prítomní reagovali na novovzniknuté pomery v krajine a hľadali spoločný postup Slovanov pri presadzovaní národných požiadaviek.

  • Mal 4 hlavné body:

  1. Vytvorenie spolku rakúskych Slovanov.

  2. Vzťah k Slovanom mimo Rakúsko.

  3. Vzťah k neslovanským národom v rakúskych krajinách.

  4. Vzťah rakúskych Slovanov k neslovanským národom mimo Rakúsko (najmä Nemecko).

  • Došlo napr. k výmene názorov na riešenie slovanského problému v monarchii. Objavila sa aj otázka zachovania habsburskej monarchie.

  • Ľ. Štúr sa postavil proti jej zachovaniu a vyslovil myšlienku utvorenia a spojenia samostatných slovanských štátov.

  • V súvislosti s riešením slovenskej otázky vzniklo niekoľko politických plánov :

- uvažovalo sa o tom, že Slováci môžu byť začlenení do budúceho federalizovaného zväzku samostatných národov Rakúska

- ak by sa Rakúsko rozpadlo, tak spojenie Čechov, Slovákov + Moravanov

- Slovensko bude samosprávnym celkom v rámci federalizovaného Uhorska


Jediným schváleným dokumentom zjazdu bol Manifest európskym národom, ktorý žiadal slobodu a rovnosť pre všetky národy a prestavbu Rakúska na federatívny zväzok: „Sněm slovanský v Praze žáda, aby národ slovenský a rusínsky v Uhřích ani v nejmenším potlačený nebyl. Aby Slováci a Rusíni uherští byli od Maďaru uznáni za národ.“


Zdroj: Zdroj obrázka: www.wikipedia.org

Svätodušná omša na Koňskom trhu v Prahe, ktorá sa konala 12. júna 1848.

 

Ukončenie Slovanského zjazdu:

12. júna 1848 vypuklo v Prahe povstanie, ktorého sa zúčastnili delegáti zjazdu. Jeho vznik je tak trochu záhadou a dodnes je predmetom sporov a dohadov mnohých historikov, väčšina sa však zhoduje na tom, že vzniklo spontánne a bolo vyvolané aroganciou tunajšieho vojenského veliteľa Alfreda Windischgrätza. Povstalecké boje na barikádach, ktorých sa zúčastnili aj Štúr, Hurban a Hodža, sa skončili porážkou. Za týchto okolností sa Štúr s Hurbanom rozhodli Prahu opustiť. Prinútil ich k tomu i novovydaný zatykač pre účasť na pražských barikádových bojoch. Štúr po odchode z Prahy v lete 1848 pôsobil v Záhrebe ako redaktor chorvátskych novín Slavenski Jug. Zároveň spolupracoval na organizácii vojenských príprav a získaní vojenskej pomoci proti uhorskej vláde.

 

FRANTIŠEK PALACKÝ:

 

  • 14. jún 1798, Hodslavice – 26. máj 1876, Praha

  • Bol český historik a kultúrny činiteľ.

  • Autor prvej syntézy českých národných dejín - Dějiny národu českého v Čechách i v Moravě), v ktorej sa prejavuje jeho osobitná koncepcia dejín: české dejiny vidí ako neustály boj českého živlu s nemeckým.

  • Za vrchol českých dejín považuje husitstvo.

  • Bol aj významným českým politikom, predstaviteľom konzervatívneho, štátoprávne orientovaného krídla českého národného hnutia (Staročesi).

  • V rámci svojich politických postojov dospel od austroslavizmu ku výrazne kritickému hodnoteniu mnohonárodnostnej habsburskej monarchie.

  • V prvom období svojej činnosti sa významne podieľal na budovaní Národného múzea v Prahe.

 

Zdroj obrázka: www.wikipedia.org

František Palacký

 

 

 

Zopakujte si:

 

  1. Vysvetlite význam Slovanského zjazdu pre Slovanov a Slovákov.

  2. Kedy, kde a za účasti koho sa konal Slovanský zjazd?

  3. Ako sa skončil Slovanský zjazd?

  4. Akú úlohu zohral počas konania Slovanského zjazdu F. Palacký?

 

Použitá literatúra:

 

DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0

Žiadosti slovenského národa. http://historia.studentske.eu/2008/10/iadosti-slovenskho-nroda.html [cit. 11.8.2015]

Slovanský zjazd.www.wikipedia.org [cit.11.8.2015]

M. Bakunin na Slovanskom zjazde v Prahe 1848 www.pulib.sk/elpub2/FF/Sipko2/pdf_doc/12_3.pdf [cit.11.8.2015]

Praha bola svedkom vystúpenia Ľ. Štúra na Slovanskom zjazdehttp://www.teraz.sk/rok-l-stura/praha-bola-svedkom-vystupenia-l-stura-na/135049-clanok.html[cit.11.8.2015]