-Red-
Vnútorný trh je vyššou formou ekonomickej integrácie, a je jedeným z najväčších úspechov Európskej únie. Spája národné ekonomiky členských krajín. Významným faktorom vnútorného trhu je hospodárska súťaž, pretože dobre fungujúci vnútorný trh prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti podnikov jednotlivých členských štátov na svetových trhoch. Taktiež prispieva k integrácii európskeho hospodárstva.
Vnútorný priestor predstavuje priestor bez vnútorných hraníc. Vo vnútornom trhu je zabezpečený:
-
voľný pohyb tovaru,
-
voľný pohyb osôb,
-
voľný pohyb služieb,
-
voľný pohyb kapitálu.
Voľný pohyb tovaru
Jednou z výhod ekonomickej integrácie je sloboda pohybu tovaru. Je založená na odstraňovaní rôznych prekážok, ako zrušenie dovozných a vývozných ciel medzi členskými šátmi a zrušeníe množstevných obmedzení – tzv. kvót. Voľný pohyb tovaru pochádzajúci z členských štátov EÚ a z tretích krajín sa realizuje aj na základe zavedenia spoločných colných sadzieb na tovary z tretích krajín, uplatňovania spoločných pravidiel pôvodu tovaru pre výrobky z tretích krajín a spoločnej definície colnej hodnoty. Kontrola tovaru na vnútorných hraniciach bola k 1. januáru 1993 zrušená. Prípadná kontrola tovaru na území členského štátu sa vykonáva len z dôvodu ochrany zdravia spotrebiteľov.. Voľný pohyb tovaru v rámci členských štátov uľahčilo odstránenie colných a hraničných kontrol .
Uplatňuje sa aj princíp vzájomného uznávania tovaru, čo znamená, že členské štáty musia na svojom území povoliť predaj tovaru, ktorý sa už legálne predáva v inom členskom štáte. Tovar, ktorý bol vyrobený v členskom štáte v súlade s technickými normami EÚ nemusí už splňať žiadne iné špecifické podmienky štátu, kam sa tovar dováža.
Tovary, ktoré zodpovedajú požiadavkám technickej harmonizácie EÚ /výrobky sú zdravé a bezpečné/ sú označované písmenami CE /Communauté Européenne/. Technická harmonizácia je upravená množstvom nariadení, smerníc a rozhodnutí. Tie zjednocujú požiadavky na európskej úrovni, umožňujú voľný pohyb priemyselných výrobkov a zabezpečujú vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany spotrebiteľov.
Členské štáty môžu zaviesť obmedzenia voľného pohybu tovaru len z dôvod ochrany verejného poriadku, ochrany verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia a života ľudí a zvierať, ochrany rastlín, ochrany národného kultúrneho bohatstva a ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva.
Voľný pohyb osôb
Všetci občania členských štátov EÚ majú právo pracovať, podnikať, bývať, študovať a cestovať aj v inom členskom štáte EÚ než v ich vlastnom. Realizovať slobodu pohybu uľahčuje aj Schengenská dohoda o odstránení kontrol na hraniciach členských štátov.
Podstata voľného pohybu spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti. Každý štátny príslušník členského štátu má právo hľadať si zamestnanie na území iného členského štátu, v súlade s platnými právnymi predpismi a za rovnakých podmienok ako domáci pracovníci. Osoby vykonávajúce pracovnú činnosť na území členských štátov musia mať zabezpečenú sociálnu a zdravotnú starostlivosť v členskom štáte, kde prácu vykonávajú. Spolu s pracovníkom majú právo usadiť sa v tomto štáte aj jeho manželka/manžel a jeho deti.
V rámci členských štátov funguje systém Európskej služby zamestnanosti. Tento systém poskytuje informácie o pracovných príležitostiach v členských štátoch.
Obmedziť právo na vstup alebo pohyb osôb môžu členské štáty z dôvodu:
-
ochrany verejného poriadku,
-
ochrany verejnej bezpečnosti,
-
ochrany verejného zdravia.
Voľný pohyb služieb
Za službu sa považuje činnosť, ktorá sa spravidla poskytuje za odplatu a má dočasný a cezhraničný charakter. Ide o:
-
činnosti remeselnej povahy – napr. stolári, maliari,
-
činnosti obchodnej povahy,
-
činnosti priemyselnej povahy,
-
činnosti v oblasti slobodných povolaní, napríklad znalci, spisovatelia.
Voľný pohyb služieb je založený na:
-
odstraňovaní právnych a faktických prekážok na zákaze diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti,
-
liberalizácii trhov so službami,
-
efektívnom uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže.
Povolenie poskytovať služby vydané v jednom členskom štáte platí za určených podmienok aj na území iného členského štátu.
Voľný pohyb kapitálu a platieb
Jedným z predpokladov dosiahnutia hospodárskej a menovej únie je voľný pohyb kapitálu. Základom slobody pohybu kapitálu a platieb je zákaz zavádzania obmedzení pohybu kapitálu a platieb medzi členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a tretími krajinami.
Voľný pohyb kapitálu zahŕňa cezhraničné investície do nehnuteľného majetku, rozvoj hospodárskych činností, poskytovanie finančných služieb, pripustenie cenných papierov na kapitálové trhy.
Z pohľadu praxe to znamená, že subjekty môžu založiť si účet vo finančnej inštitúcii v inom členskom štáte, kúpiť si akcie podnikov alebo nehnuteľnosť v inom členskom štáte za určitých podmienok.
Podnikateľské subjekty sú oprávnené nadobúdať vlastnícke práva v zahraničných obchodných spoločnostiach a podieľať sa na ich riadení.
S voľným pohybom kapitálu súvisí aj poskytovanie finančných služieb. Banky, ktoré získajú oprávnenie na činnosť v jednom členskom štáte, môžu poskytovať svoje finančné služby v iných členských štátoch.
Voľný pohyb platieb znamená vvkonávanie prevodu peňažných prostriedkov a vykonávanie finančných operácií aj za hranice štátu. Ide o prevod peňažných prostriedkov medzi platiteľom a príjemcom prostredníctvom jednotlivých inštitúcií platobného styku.
Postupne sú odstraňované rozdiely medzi domácimi a cezhraničnými platobnými operáciami. Sú rušené existujúce hranice na vnútornom trhu pri poskytovaní platobných služieb. Najviac sa tu využíva elektronický platobný styk.
Členské štáty môže zaviesť obmedzenia voľného pohybu kapitálu a platieb, ale musia preukázať ich nevyhnutnosť a opodstatnenosť a to s ohľadom na ochranu verejného záujmu, ochranu verejnej bezpečnosti – napr. boj proti praniu špinavých peňazí, financovanie nelegálnych aktivít alebo prevenciu proti terorizmu.
Použitá literatúra
Európska únia, Vydavateľstvo TAKTIK, s.r.o., 1.vydanie 2013, ISBN 978-80-88726-56-2
www.europarl.europa.eu