-Red-

 

 

 

Na svete existuje množstvo jazykov. Ich počet nie je dokonca možné presne určiť. Podľa spoločného pôvodu príbuzné jazyky zaraďujeme do jazykových rodín/skupín. Pôvod slovenčiny sa od systematického jazykovedného bádania stal predmetom mnohých skúmaní slovenských aj zahraničných slavistov, no pôvod slovenského jazyka, zväčša bez spoľahlivých jazykových dôkazov, hľadali niektorí ešte v predspisovnom období. Hoci v roku 1820 A. CH. Vostokov predstavil trichotomickú klasifikáciu slovanských jazykov, touto teóriou sa spoľahlivo nevyriešili otázky pôvodu jednotlivých slovanských jazykov. Hoci bola slovenčina klasifikovaná do skupiny západoslovanských jazykov, obsahovala aj niektoré nezápadoslovanské prvky, čo viedlo jazykovedcov k vytváraniu nových, respektíve k obmieňaniu starších teórií o pôvode slovenského jazyka. Napríklad P. J. Šafárik už v roku 1826 v diele Dejiny slovanskej reči a literatúry uviedol, že niektoré prvky by slovenčinu radili medzi južnoslovanské a východoslovanské jazyky. Takýmto skúmaním sa približne od začiatku 19. storočia utvorilo viacero teórií.

Slovenský jazyk má pôvod v praindoeurópskom jazyku, z ktorého sa okolo roku 3500 pred n.l. vyvinuli indoeurópske jazyky.Indoeurópske jazyky (zastarano indogermánske jazyky) tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí. Vyvíjali sa spoločne v rozsiahlych oblastiach Eurázie z predpokladaného indoeurópskeho prajazyka. Výskum indoeurópskych jazykov sa uskutočňuje v rámci indoeuropeistiky.

Indoeuropeistika - disciplína jazykovedy; porovnávacie štúdium indoeurópskych jazykov predpokladajúce ich spoločný pôvod.

 

Rozdelenie indoeurópskych jazykov:

 

 

 

Slovanská skupina

Východná podskupina - ruština, ukrajinčina, bieloruština


Južná podskupina - bulharčina, mecedónčina, srbochorvátčina, slovinčina


Západná podskupina - čeština, slovenčina, poľština, lužičtina

Baltská skupina

litovčina, lotyština

Germánska skupina

Severogermánska podskupina - dánčina, nórčina, švédčina, islandčina


Západogermánska podskupina - angličtina, holandčina, flámčina, afrikánčina, nemčina, jidiš

Románska skupina

francúzština, provensalčina, taliančina, španielčina,katalánčina, portugalčina, rumunčina, moldavčina, rétorománčina

Keltská skupina

írčina, bretónčina, waleština, gaelčina

Grécka skupina

novogréčina

Albánčina


Arménčina


Indická skupina

hindinčina,urdčina, bengálčina, nepálčina, asámčina, marátčina, pandžábčina, kašmírčina, gudžarátčina, úrijčina, sindčina, sinhálčina

Iránska skupina

perzština, paštó, kurdčina, tadžiština, osetčina, tat


Okolo roku 2000 pred n.l. vznikla praslovančina, z ktorej sa v 8.-10. storočí postupne vyvinuli samostatné slovanské jazyky. Praslovanský jazyk existoval dve až tri tisícročia. Dorozumievali sa ním dávni predkovia dnešných slovanských národov vo svojich pôvodných sídlach medzi riekami Vislou a Dneprom. Z tejto pravlasti sa Slovania rozchádzali na územia, na ktorých bývajú dnes.

Okolo 10.storočia nášho letopočtu sa ustálili tri základné jazykové skupiny:

 

 

Východoslovanské:

ruština, ukrajinčina, bieloruština

Južnoslovanské:

srbčina, chorvátčina, slovinčina, macedónčina, bulharčina

Západoslovanské:

slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina


Západoslovanské jazyky a z južnoslovanských jazykov slovinčina a chorvátčina používajú písmo nazvané latinka. Ostatné južnoslovanské jazyky a všetky východoslovanské jazyky používajú azbuku.

 

Základné znaky slovanských jazykov:

 

 

 

Západné slovanské jazyky

  • Zachovávajú skupinu spoluhlások kv, gv (kvet, hviezda - v porovnaní s ruštinou: cvet, zvezda).

  • Praslovanské skupiny –tj –dj –ktj –kti nahradili striednicec dz (z) c c (svieca, medza, noc – v porovnaní s ruštinou: sveča, meža, noč).

  • Skupiny tl dldn ostali nezmenené (sadlo, plietlo – v porovnaní so srbochorvátčinou: salo, plelo).

  • Prízvuk sa ustálil na jednej slabike slova, v češtine, slovenčine, lužickej srbčine na prvej slabike slova, v poľštine na predposlednej slabike.

Východoslovanské jazyky

  • Spoluhláskové skupiny kv, gv sa zmenili (palatalizovali a vytvorili striednice) na cv, zv (cvet, zvezda).

  • Praslovanské skupiny –tj –dj –ktj –kti nahradili striednice č ž č

  • (sveča, meža,noč, peč).

  • Slabičné sonantyr l sa zmenili na er, or, ol (ruština: tverdyj, gorlo, volk).

  • Skupiny tl, dl, dn sa zjednodušili na l, l, n (šidlo – v ruštine šilo, oni pletli – oni pleli).

  • Zachoval sa fonologicky voľný a pohyblivý prízvuk, ktorý spôsobuje redukciu neprízvučných vokálov (rus. golová – gólovu – golóvka).

Južné slovanské jazyky

  • Budúci čas (Futurum) tvoria opisne pri dokonavých aj nedokonavých slovesách spojením pomocného slovesabyti, choteti a tvaru infinitívneho, prézentného alebo l-ového príčastia. Príklady: srbčina: pisaću, napisaću, hoću da napišem ; bulharčina: šte piša, šte napiša.

  • Krátke aj dlhé adjektívne tvary. Príklady: bulharčina: chubav den, chubavijat den.

  • Formant– ov- je príznakom plurálových tvarov. Príklady: srbčina: drug – drugovi, bulharčina: dǎb – dǎbove (čiastočne v češtinepán – pánové).

  • Zachovali sa jednoduché minulé časy aorist a imperfektum.


 

Zopakujte si:

 

  1. Uveďte rozdelenie indoeurópskych jazykov.

  2. Vymenujte slovanské jazyky a uveďte ich členenie.

 

Použitá literatúra a pramene:

 

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2. vyd. 2002. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-95-7

HINCOVÁ, K., HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl, 1. vyd. 2008. SPN Bratislava, ISBN 978-80-10-01557-3

MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

OLOŠTIAK, M., GIANTISOVÁ – OLOŠTIAKOVÁ, L.: Krok za krokom k maturite - Slovenský jazyk. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-066-7

http://pdf.truni.sk/e-ucebnice/vsjd/data/63351337-155d-49e6-840f-bad0ee9fcee9.html?ownapi=1[cit.10.8.2015]

media1.vesele.info/files/media1:50f87d4832607[cit. 10.8.2015]