Náklady, ktoré vznikajú v podniku sa členia z rôznych hľadísk. V praxi podnikov sa používa členenie z týchto hľadísk:

 

  1. podľa nákladových druhov /druhové členenie nákladov/,

  2. podľa závislosti od objemu výkonov,

  3. podľa položiek kalkulačného vzorca /kalkulačné členenie nákladov/,

  4. podľa požiadaviek účtovníctva na vyčíslenie hospodárskeho výsledku /účtovné členenie nákladov/.

 

Jednotlivé členenia nákladov sa nevyskytujú izolovane, pretože v praxi sa navzájom prelínajú a ovplyvňujú.

 

 

Druhové členenie nákladov:

 

Predstavuje základné členenie nákladov v každom podniku. Náklady podľa nákladových druhov sa členia takto:

 

  • spotrebované nákupy /materiál, energia, voda, plyn.../,

  • nakupované a použité služby /napr. opravy strojov, cestovné.../,

  • mzdové a ostatné osobné náklady /mzdy, zdravotné a sociálne poistenie/,

  • dane a poplatky /napr. daň z nehnuteľností/,

  • iné prevádzkové náklady /napr. dary, pokuty, penále/

  • odpisy dlhodobého majetku

  • tvorba rezerv a opravné položky /napr. opravná položka k materiálu, rezerva na opravu budovy/,

  • finančné náklady /napr. manká a škody/,

  • ostatné druhy nákladov.

 

 

Náklady členené podľa nákladových druhov sú:

 

  • náklady za celý podnik – sú spojené s hodnotením podniku ako celku,

  • prvotné náklady – vyskytujú sa v takej forme, ako vznikli alebo ako prišli do podniku,

  • externé náklady - vznikajú v podniku pri styku s okolím – inými podnikmi, zamestnancami, daňovým úradom a podobne,

  • jednoduché náklady – každý nákladový druh tvorí jeden celok,

  • neprihliada sa na to, kde vznikli ani na aký účel sa vynaložili,

  • pri tomto členení sa vytvárajú ekonomicky rovnorodé skupiny, preto o tomto členení hovoríme ako o ekonomickom členení nákladov.

 

Význam druhového členenia nákladov – náklady členené podľa nákladových druhov slúžia na:

  • vyčíslenie hospodárskeho výsledku /zisk, alebo strata/,

  • porovnávanie štruktúry nákladov v podniku

  • plánovanie hospodárskej činnosti podniku /plán – rozpočet nákladov/.

 

Štruktúru nákladov vypočítame: druh nákladov *100

Celkové náklady

 

 

Okrem prvotných nákladov podľa druhov v podniku vznikajú aj druhotné náklady. Ak je podnik veľký, má mnoho prevádzok, dielní, útvar správy, odbytu a podobne, hovoríme že má vnútropodnikové útvary. V takých útvaroch vznikajú okrem prvotných nákladov aj druhotné náklady. Sú to náklady, ktoré poskytuje jeden vnútropodnikový útvar druhému. Pretože takéto náklady vznikli vo vnútropodnikovom útvare sú to náklady interné – možno ich rozložiť na pôvodné nákladové druhy. Preto sa nazývajú aj zložené náklady. Majú význam pre riadenie nákladov po línií zodpovednosti – podľa vnútropodnikových útvarov.

 

 

Členenie nákladov v závislosti od objemu výroby:

 

Na výrobu určitého množstva výrobkov /objem výkonov/ je potrebné vynaložiť určitú výšku nákladov. Niektoré náklady veľmi závisia od objemu výkonov, iné zasa menej. Preto podľa miery závislosti od objemu výkonov členíme náklady na fixné a variabilné.

 

Fixné náklady /pevné, nepružné/ - sú také, ktoré sa so zmenou výroby /poklesom alebo nárastom/ celkovo nemenia, ale mení sa ich podiel pripadajúci na jednotku výkonu /napr. jeden výrobok/. Patria tu napríklad náklady na osvetlenie, kúrenie, odpisy, úroky z úverov, náklady na výskum a vývoj, náklady na správu podniku/.

 

Variabilné /premenlivé, pružné/ - náklady, ktoré sa menia so zmenou objemu výroby. Zmena variabilných nákladov môže byť:

 

a/ proporcionálna – náklady rastú rovnako rýchlo ako objem výkonov,

b/ progresívna – náklady rastú rýchlejšie ako objem výkonov,

c/ degresívna - náklady rastú pomalšie ako objem výkonov,

d/ regresívna – náklady sa vyvíjajú nepriamo úmerne s objemom výkonov.

 

a/ Proporcionálne náklady – rastú v tom istom pomere ako objem výkonov. Znamená to, že ak ich vyčíslime na jednotku výkonu /napr. výrobok/ sú pri nezmenených podmienkach výroby stále rovnaké /napr. spotreba priameho materiálu na výrobok/.

 

b/ Progresívne náklady – ich celková výška rastie rýchlejšie ako objem výkonov / v prípade, že objem výkonov rastie/ a klesá pomalšie ako objem výkonov /v prípade, že objem výkonov klesá/. Vznik progresívnych nákladov obyčajne súvisí s neplánovanými výkonmi v podniku. Sú to napríklad príplatky za nadčasové hodiny, náklady na nepodarky, príplatky za prácu v dňoch pracovného pokoja a podobne.

 

c/ Degresívne náklady – ich celková výška rastie pomalšie ako objem výkonov /ak objem výkonov rastie/ a klesá rýchlejšie ako objem výkonov /ak objem výkonov klesá/. Tým, že objem výkonov rastie, klesajú náklady na jednotku výkonov. Sú to napríklad náklady na opravy dlhodobého majetku, náklady na pomocný materiál, náklady na technologické palivo a podobne.

 

d/ Regresívne náklady – vyvíjajú sa nepriamo úmerne s objemom výkonov. Ich celková výška pri raste objemu výkonov klesá a pri poklese objemu výkonov stúpa. Sú to napríklad mzdy vyplatené za prestoje.

 

Nulový bod – je objem výkonov /napr. množstvo výrobkov/, ktoré podnik musí vyrobiť a predať /dosiahnuť stanovené tržby/, aby ich hodnotou pokryl celkové vynaložené náklady na ich výrobu. V tomto bode je hospodársky výsledok nula /podnik nedosahuje ani zisk ani stratu/, z čoho je odvodený názov nulový bod. Označuje sa tiež sa mŕtvy bod, alebo bod zvratu. Nulový bod možno vypočítať podľa vzorca:

 

 

Nulový bod = Celkové fixné náklady/ (cena jednotky výkonu – variabilné náklady na jednotku výkonu)

 



Zopakujte si:
1. Ako sa členia náklady podľa druhov?
2. Vysvetlíte rozdiel medzi externými a internými nákladmi.
3. Aký je rozdiel medzi prvotnými a druhotnými nákladmi?
4. Aký má význam druhové členenie nákladov pre podnik?
5. Aký rozdiel je medzi variabilnými a fixnými nákladmi?
6. Vysvetlite podstatu progresívnych, degresívnych a regresívnych nákladov.
7. Čo vyjadruje nulový bod?

Použitá literatúra:
Ing. A. Kachaňáková a kol.: Podniková ekonomika pre 2. až 4. roč. OA, 3. časť až 4. roč. OA, 3. časť, SPN I. vydanie 1996, ISBN 80-08-01265-X
D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN II. vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0