Oceány a moria zaberajú takmer tri štvrtiny z celkovej rozlohy povrchu našej Zeme. Oceány a moria sú navzájom pospájané, a tak tvoria súvislý vodný obal Zeme – svetový oceán. Rozloha oceánov na severnej a južnej pologuli je rôzna. Na južnej pologuli je rozloha oceánov väčšia ako na severnej.
Pobrežná čiara je hranica, na ktorej sa oceány a moria dotýkajú pevnín. Niekde zasahujú do pevnín veľmi hlboko.
Dno oceánov a morí je členité podobne ako povrch pevnín. Avšak sú tu vyššie pohoria, hlbšie priekopy, dlhšie horské chrbty, väčšie roviny a panvy.
Život vo svetovom oceáne je v celom jeho priestore. Najviac organizmov žije vo vrstvách, do ktorých preniká svetlo.
Najviac rýb, veľrýb, mrožov a tuleňov je v chladnejších a studených vodách. Živočíchy tam majú viac kyslíka a potravy – planktónu.
Každý z oceánov má rôznu rozlohu. Sú uvedené v poradí od oceánu s najväčšou rozlohou po oceán s najmenšou rozlohou: Tichý oceán, Atlantický oceán, Indický oceán a Severný ľadový oceán
TICHÝ OCEÁN
Najväčšiu rozlohu má Tichý oceán – zaberá viac ako tretinu zemského povrchu a približne polovicu rozlohy svetového oceánu.
Rozloha: 179,7 mil. km – najväčší
Priemerná hĺbka : 4028 km
Max. hĺbka : 11 034 m – Mariánska priekopa
Je najviac členitý na severozápade a západe, je v ňom veľké množstvo ostrovov a súostroví rôzneho pôvodu. Na jeho dne sú aktívne sopky. Zasahuje do všetkých podnebných pásiem. Teplota jeho vôd rozdielna. Má najlepšie vyvinutý systém morských prúdov. Typické sú veľké výšky vĺn, dosahujú až 15 m. Je v ňom dosť častý výskyt vĺn tsunami, ktoré majú rýchlosť až 1 000km/h a výšku niekoľko desiatok metrov
Má veľký význam pre námornú dopravu, až štvrtina celosvetového námorného obchodu sa uskutočňuje po jeho vodách. Má tiež hustú sieť podmorských káblov. Rybolov v jeho vodách zahŕňa polovicu všetkého na svete.
Moria a zálivy: Korálové m., Juhočínske m., Tasmanovo m., Beringovo m., Ochotské m., Aljašský z., Japonské m., Východočínske m., Arafurtské m., Jávske m., Timorské m., Žlté m., Panamský z.
Hlavné prielivy : Drakeov, Magalhaesov, Beringov, La Perousov, Tatársky, Korejský, Cugarský, Singapúrsky, Torresov, Bassov.
Najdôležitejšie prístavy : Singapúr, Kobe, Šangaj, Nagoja, Jokohama, Hongkong, Sydney, Los Angeles, San Francisko, Vancouver a Vladivostok.
ATLANTICKÝ OCEÁN
Rozloha: 91,2 mil. km
Priemerná hĺbka: 3332 m
Maximálna hĺbka: 8 648 m – Portorická priekopa
Má veľkú členitosť na severnej pologuli.
Je to zatiaľ najlepšie preskúmaný oceán. Má všetky podnebné pásma. Je pre neho teda charakteristické západné prúdenie vzduchu (vietor) v miernom pásme a pasáty či uragány v jeho tropickej oblasti.
Má pomerne veľké rozdiely medzi prílivom a odlivom, hlavne na severnom pobreží Severnej Ameriky napríklad v zálive Fundy Bay je to rozdiel až 20 m ).
Morské prúdy studené v Atlantickom oceáne sú Labradorský, Kanársky, Benguelský, Východogrónsky, Západný príhon. Teplé sú Severoatlantický – Golfský, Guinejský, Brazílsky, Južný a Severný rovníkový.
Atlantický oceán má veľký svetový hospodársky význam. Námorná doprava je v ňom najrozvinutejšia, dosahuje tri štvrtiny objemu svetovej námornej dopravy. Jej linky spájajú hlavne Európu a Severnej .Ameriku. Význam námornej dopravy prudko stúpol vybudovaním Panamského prieplavu. Na jeho brehoch sa nachádza skoro 70 % najvýznamnejších svetových prístavov. Rybolov sa sústreďuje najmä na jeho severnú oblasť, kde je aj významná ťažba nerastných surovín. Má veľký význam pre turistiku, ktorá sa sústreďuje v jeho Stredozemnom mori, Karibské mori a pobreží amerického štátu Florida. Žiaľ je značne znečistený.
Hlavné moria a zálivy sú Karibské m., Stredozemné m., Mexický z., Guinejský z., Severné m., Hudsonov z., Čierne m., Baltské m., Biskajský z., Írske m., z. sv. Vavrinca, Azovské m., Marmarské m., Sargassové m.
Najdôležitejšie prístavy sú Rotterdam, Antverpy, Marseille, Hamburg, Londýn, Le Havre, Philadelphia. New York, Boston, New Orleans, Houston, Buenos Aires, Dakar a Kapské mesto.
INDICKÝ OCEÁN
Rozloha: 75 mil. km
Priemerná hĺbka : 3897 m
Max. hĺbka: 7 450 m – Jávska priekopa
Je najmenej členitý zo všetkých oceánov, má málo morí a väčších zálivov a rovnako pomerne málo ostrovov. Jeho dno je veľmi členité a menej preskúmané.
Zasahuje do všetkých podnebných pásem typických pre južnú pologuľu, kde sú charakteristické monzúnové prúdenie, tropické búrky a pasáty. Je najteplejším oceánom.
Má studený morský prúd Západný – Západoaustrálsky. Ostattné sú teplé a to Juhorovníkový, Rovníkový protiprúd, prúd Strelkového mysu a Monzúnové prúdy.
Námorná doprava je v ňom menej rozvinutá, dosahuje len desatinu svetového objemu. Jej hlavné trasy vedú cez Perzský záliv, Arabské more, Suezský prieplav a Malakský prieplav. Pre rybolov má iba podradné miesto. V ťažbe nerastných surovín je najdôležitejšia ropa a zemný plyn, potom ťažba soli a výroba pitnej vody z morskej.
Najdôležitejšie prístavy sú Aden, Kuvajt, Karáčí, Mumbai, Kalkata, Durban, Mombasa a Kolamba.
Má moria a zálivy ako Arabské m., Bengálsky z., Andamanské m., Červené m., Perzský z., Ománsky z. a Suezský z.
Sú v ňom prielivy Sundský, Malakský, Hormuzský, Bab-al-Mandab a Mozambický.
SEVERNÝ ĽADOVÝ OCEÁN
Rozloha: 13,1 mil. km
Priemerná hĺbka: 1131m
Maximálna hĺbka: 5 220m - Nansenova panva
Je veľmi členitý a má veľké množstvo ostrovov, súostroví a morí.
V dôsledku nízkych teplôt centrálna časť celoročne zamŕza a hrúbka ľadu sa pohybuje od 2 do 10 metrov.
Jeho hospodársky význam je v porovnaní s ostatnými oceánmi omnoho menší. Doprava pre drsné zemepisné podmienky je obmedzená na okrajové moria a letné mesiace, kedy funguje Severná morská cesta. Nerastné suroviny sa pre finančne nákladnú ťažbu v drsných podmienkach neťažia. Cez oceán vedú najkratšie letecké spojenia medzi severnými časťami priľahlých pevnín.
Moria a zálivy Severného ľadového oceána sú Nórske. m., Barentsovo m., Grónske m., Karské m., Baffinov z., Východosibírske m., Čukotské m. a More Laptevovcov.
Najvýznamnejšie prístavy sú Murmansk, Archangeľsk, Dikson a Churchill.
POHYBY VÔD SVETOVÉHO OCEÁNA A JEHO VÝZNAM
Voda oceánov a morí je v neustálom pohybe. Spôsobuje to:
- vietor,
- gravitačná sila Mesiaca,
- oceánske prúdy.
Vietor vytvára na hladine oceánov a morí vlnenie. Silný vietor spôsobuje narážanie veľkých vĺn na pobrežie, a tak vzniká morský príboj.
Gravitačná sila Mesiaca pôsobí na vody oceánov a morí tak, že pravidelne stúpa a klesá ich hladina. Toto pravidelné stúpanie a klesanie hladiny oceánov a morí sa nazýva príliv a odliv.
Oceánske prúdy spôsobujú neustále premiestňovanie vody aj na veľké vzdialenosti. Príčinami vzniku oceánskych prúdov je:
- najmä stále vejúci vietor,
- nerovnaká teplota a slanosť vody.
Oceánske prúdy veľmi vplývajú na podnebie priľahlých pevnín. Teplé oceánske prúdy otepľujú pevninu a spôsobujú bohatšie zrážky. Studené oceánske prúdy ochladzujú pevninu a spôsobujú, že na studenej pevnine je málo zrážok. Oceánske prúdy v každom oceáne vytvárajú samostatné uzavreté okruhy.
VÝZNAM SVETOVÉHO OCEÁNU
Význam svetového oceánu pre život na Zemi je mimoriadne veľký:
Väčšia časť zrážok, ktoré spadnú na pevninu pochádza z oceánov a morí (vyparovanie),
Sú:
- zásobárňou tepla, teda zmierňujú podnebie na Zemi a najmä v prímorských oblastiach,
- bohatým zdrojom potravy (napríklad rybolov),
- zásobárňou nerastných surovín (najmä ropa, zemný plyn),
- zásobárňou kuchynskej soli a pitnej vody (získanej odparovaním),
Svetový oceán umožňuje námornú dopravu, slúži na rekreáciu.
Ťaží sa v ňom ropa, ale jej preprava a množstvo odpadov z pevniny veľmi znečisťujú moria a oceány, a tým je život v nich ohrozený.
Zdroj:
Zaťková, M. a kol.: Zemepis 6,1. časť. Poľana, spol. s r.o. Bratislava, 2002.