Svetlo
-
Forma elektromagnetického žiarenia, pojmom svetlo označujeme viditeľné žiarenie vnímané zrakovými orgánmi človeka
-
Je vnímané svetlocitlivými orgánmi a zrakovými orgánmi organizmov
-
Najdôležitejší zdroj svetla - Slnko
-
Primárny zdroj energie
Svetlo je charakterizované:
a.) intenzitou - jednotka intenzity je lux
b.) spektrálnym zložením – vlnová dĺžka
c.) dobou pôsobenia – doba pôsobenia je vyjadrená napríklad dĺžkou dňa
d.) stupňom polarizácie – stupeň polarizácie je dôležitý pre sťahovavé živočíchy
e.) smerom pôsobenia na organizmy nepriamo cez fotosyntézu (potrava)
Svetlo, ako primárny zdroj energie, je využívané zelenými rastlinami na vytváranie organických látok. Na procese fotosyntézy sa podieľa fotosynteticky aktívne žiarenie prostredníctvom chlorofylu. Chlorofyl – zelené pigmenty (farbivo).
Chlorofyl
-
je základné farbivo vyskytujúce sa v chloroplastoch.
-
Funkcia chlorofylu: prijímať svetelnú energiu, ktorá je potrebná pre priebeh fotosyntézy.
-
Rozlišujeme viac druhov chlorofylu: napríklad chlorofyl a, chlorofyl b, chlorofyl c, chlorofyl d. Chlorofyl a – modrozelený, chlorofyl b – žltozelený. Chlorofyl a – aktívny chlorofyl – absorbuje svetelné žiarenie s vlnovou dĺžkou 400 až 700 nm.
-
Fotosyntetizujúce baktérie obsahujú bakteriochlorofyl a baktérioviridín.
Rýchlosť fotosyntézy prebiehajúcej pri plnom svetle, vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu a pri normálnej koncentrácii O2 (kyslíka) a CO2 (oxidu uhličitého) je rozličná pri rôznych skupinách rastlín.
Delenie rastlín v závislosti podľa priebehu fotosyntézy (Begon a kol., 1997):
C3
-
do skupiny C3 sa zaraďuje napríklad: breza, buk, pšenica, dub a iné.
-
s intenzitou fotosynteticky aktívneho žiarenia rastie rýchlosť fotosyntézy. Tento proces narastania rýchlosti fotosyntézy s intenzitou fotosynteticky aktívneho žiarenia prebieha len do určitej intenzity fotosynteticky aktívneho žiarenia. Keď je prekročená určitá intenzita fotosynteticky aktívneho žiarenia, začína proces fotosyntézy stagnovať alebo klesať, pretože rastliny pri vysokej intenzite fotosynteticky aktívneho žiarenia podliehajú vysokým stratám vody. Vysokým stratám vody sa snažia zabrániť uzatvorením prieduchov, čím znemožnia prijímanie dostatku CO2 – oxidu uhličitého, ktorý je pre proces fotosyntézy nevyhnutný. Zvyšovanie intenzity svetla spôsobuje aj nárast teploty prostredia, ktorá spôsobuje výpar vody z rastlín a okolitého prostredia.
C4
-
do skupiny C4 sa zaraďuje napríklad: kukurica
-
s intenzitou fotosynteticky aktívneho žiarenia postupne narastá rýchlosť fotosyntézy. Rastliny , ktoré sú zaradené do tejto skupiny, majú schopnosť koncentrovať oxid uhličitý v medzibunkových priestoroch a v prípade uzatvorenia prieduchov sú schopné tento oxid uhličitý využiť a zužitkovať.
CAM
-
do tejto skupiny zaraďujeme napríklad: púštne rastliny.
-
Fotosyntéza prebieha ako v prípade skupiny rastlín C4. Rastliny skupiny CAM koncentrujú oxid uhličitý vo svojich pletivách počas noci. Cez deň, kedy je intenzita fotosynteticky aktívneho žiarenia vysoká, sú ich prieduchy uzatvorené a počas fotosyntézy využívajú CO2, ktorý je akumulovaný v pletivách.