Les verbes à valeur pleine - plnovýznamové slovesá

 

Predmetové slovesâ (verbes transitifs) majú pri sebe priamy predmet (bez predlozky): regarder le film (COD)10, alebo nepriamy (s predložkou): parler à Marie (COI).

 

Slovesá s priamym predmetom sú aktívne: Pierre a construit une maison. (Peter postavil dom.), La neige couvrira les champs. (Sneh pokryje polia.) alebo pasivne: La maison a été construite par Pierre. (Dom bolpostaveny Petrom.), Les champs seront couverts de neige. (Polia budû pokryté snehom.) Predložka par sa používa pri vyjadrení činnosti, deja; de pri vyjadrení citu, trvania, priestoru. Bezpred-metové (verbes intransitifs) napr. travailler, marcher, venir, majú pri sebe väčšinou prislovkové určenie (CC): // marche vite. (Kráča rýchlo.) Je viens demain. (Pridem zajtra.)

 

L'emploi des modes et des temps - použivanie časov a spôsobov

 


 

 

 

Modes/

Temps simples/ Temps composés/

Spôsoby

Časy jednoduché

Zložené časy


Présent

Passé composé

Indicatif/

Imparfait

Plus-que-parfait

Oznamovací spôsob

Passé simple

Passé antérieur


Futur simple

Futur antérieur

Impératif/ Rozkazovací spôsob

Présent

Passé

Conditionnel/Podmieňovad spôsob

Présent

Passé

Subjonctif/Subjunkíiv

Présent Imparfait

Passé Plus-que-parfait

Infinitif/Neurčitok

Présent

Passé

Participe/Príčastie

Présent

Passé

 

 

L'indicatif - oznamovacî spôsob

Vyjadruje skutočný dej alebo stav: Jean travaille.(Ján pracuje.) Travaille-t-il ?

(Pracuje?) Il ne travaille pas. (Nepracuje.)

• Le présent - pritomný čas vyjadruje dej, ktory práve prebieha: Je vais à l'école. (Idem do skoly.), všeobecnû pravdu: La terre tourne. (Zem sa točí.), obvyklý dej: À midi je mange à la cantine. (Obedujem všskolskej jedálni.), blízky budúci dej: J'arrive dans 5 minutes. (Prídem o 5 minút.), v podmienkovom súveti po spojke si (ak): S'il fait beau, je sortirai. (Ak bude pekne, pôjdem von.)

 

° COD - complément d'objet direct/priamy predmet; COI - compl. d'objet indirect/ nepriamy predmet; CC - compl. circonstanciel/príslovkové určenie spôsobu

• Le passé composé - zložené perfektum vyjadruje jednorázovy dej v mi-
nulosti ukončený: J'ai écris mon devoir hier soir. (Včera večer som si napísal
ûlohu.), vymedzený minulý dej: J'ai étudié le français pendant 2 ans. (Učiť
som sa francûzštinu 2 roky.), dej v minulosti ukončený, ale s dosahom na
prítomnost': Ça va mieux, j'ai compris. (Už je to lepšie, pochopil som.)

Tvorí sa z pritomného času avoir/être + participe passé11 časovaného slovesa: j'ai parlé (hovoril som), je suis parti (odišiel som).

 

  • L'imparfait - imperfektum vyjadruje okolnosti priebehu minulého deja (po-
    pis, situáciu, vysvetlenie, opakovanie, stav, pozadie deja): Je lisais un journal
    lorsqu'il a sonné. (Čítal som noviny, keď zazvonil), II pleuvait le jour où nous
    sommes partis. (Ten deň, ked' sme odišli, pršalo.), En été, nous déjeunions sur
    la terrasse. (V lete sme zvyčajne obedovali na terase.), J'ai entendu du bruit,
    c'était le chien de nos voisins. (Začul som nejaký hluk, bol to pes našich susedov.)
    Tvorí sa pridaním koncoviek -ais, -ais, -ait, - ions, -iez, -aient ku kmeňu 1. os.
    plurálu indikatívu prézenta: je parlais (rozprával som), je finissais (končil som).

  • Le plus-que-parfait - pluskvamperfektum vyjadruje dej, ktory sa skončil pred
    iným dejom minulým:     Elle est rentrée car elle avait raté le train. (Vrátila sa,
    pretože zmeškala vlak.) Quand je me suis levé, ma mère avait préparé le café.
    (Keď som sa zobudil, marna už pripravila kávu.) Tvorí sa z imperfekta avoir/
    être + participe passé časovaného slovesa: j'avais parlé, j'étais rentré(e).

  • Le passé simple - jednoduché perfektum je knižny čas, ktorý vyjadruje dej
    v minulosti definitívne ukončený: E. Zola naquit en 1840. (E. Zola sa narodil
    v r."1840.), Louis     XIV régna 54 ans. (Ľudovít XIV. vládol 54 rokov.) Tvorí sa
    pridaním koncoviek -ai, -as, -a, -âmes, -âtes, -èrent (pre 1. slovesnú triedu
    na -er), -is, -is, -it, -îmes, -îtes, -irent (pre 2. Slovesnú triedu na -ir), -us, -us,
    -ut, -urnes, -ûtes, -urent (pre ostatné slovesa12).

  • Le passé antérieur sa pouzíva v knižnom štýle na vyjadrenie deja, ktorý
    sa skončil tesne pred začiatkom iného minulého deja, hlavne po spojkách quand,
    lorsque, dès que, après que, à peine... que:     Quand il eut achevé son discours,
    il sortit de la salle. (Hned' ako skončil svoj prejav, odišiel z miestnosti.)

  • Le passé récent - bezprostredny minulý čas vyjadruje minulý dej, ktorý sa
    odohral bezprostredne pred momentom prehovoru: Michel vient de rentrer.
    (Michal sa práve vrátil.). Tvori sa časovaním slovesa venir de + infmitiv: je
    viens de parler.

  • Le futur simple - jednoduchý budúci čas vyjadruje budúci dej vzhľadom
    k prítomnosti: // rentrera demain soir. (Vráti sa zajtra večer.) Tvorí sa od infi-
    nitívu pridaním koncoviek -ai, -as, -a, -ons, -ez, -ont: je parlerai, tu finiras,
    nous danserons.

 

 

Participe passé/pričastie minulé nepravidelných slovies je uvedené samostatne (s. 207). Tvorenie passé simple si treba overit' v tabul'kâch.

•Le futur antérieur - predbudúci čas vyjadruje dej, ktorý skončil skôr než
nastane iny budúci dej, najmä po spojkách quand, lorsque, dès que, aussitôt

 

que, après que: Quand Pierre aura passé ses examens, il partira à la mer. (Až Peter urobi skûšky, pôjde k moru.) Tvori sa z jednoduchého futúra avoir/être + participe passé

časovaného slovesa: j'aurai parlé, nous serons venus.

 

•Le futur proche - blízky budúci čas sa používa vel'mi často na vyjadrenie
budúcnosti: Je vais lui parler ce soir. (Porozprávam sa s ním dnes večer.) Tvorí
sa z časovaného slovesa aller + infinitiv: je vais parler, vous allez finir.

 

 



Použitá literatúra:
Oui! Francúzština – maturita, Eva Mátéffyová, Magali Boursier, Eva Švarbová, vydavateľstvo Enigma, 2014.