Henrik Ibsen – Nora (Dom bábik)

Nórsky dramatik, spisovateľ a maliar. Patril medzi najvýznamnejších a najhranejších dramatikov sveta. Je považovaný za zakladateľa realistickej drámy. Vo svojich hrách Ibsen kritizoval meštiansku spoločnosť a jej hodnoty. Ibsenove diela poukazovali na skutočnosti, ktoré boli skryté za pozlátkou a nechcené vidieť spoločnosťou.


Zdroj: Zdroj obrázka: www. wikipedia.org

 

Základné životopisné údaje:

  • Narodil sa 20.03.1828 v meste Skien v Nórsku – zomrel 23.05.1906 v meste Oslo v Nórsku.

  • Pochádzal z bohatej obchodníckej rodiny, ktorá žila v malom prístave mesta Skien v Nórsku. Krátko po jeho narodení jeho otec skrachovala a život rodiny sa výrazne zmenil. Jeho matka hľadala útechu vo viere, otec upadol do značnej depresie. V Ibsenových hrách sa často odzrkadľujú práve jeho rodinné pomery, vzťah matky k viere, otcove depresie, povahové črty jeho rodičov, finančné problémy rodiny, jeho osobné tajomstvá, ktoré boli ukrývané pred spoločnosťou.

  • Keď mal 15 rokov, Ibsen opustil domov. Odišiel do malého mesta Grimstad, aby sa stal lekárenským učňom, pričom sa začal venovať písaniu prvých divadelných hier.

  • V roku 1846 sa stal otcom nemanželského dieťaťa, ktoré mal so slúžkou. Svoje dieťa odvrhol.

  • Ibsen sa presťahoval z Grimstadu do Kristianie (dnešné Oslo). Chcel navštevovať univerzitu, no neskôr sa rozhodol uprednostniť písanie. Štúdium medicíny Ibsen nedokončil, pracoval najprv ako novinár, písal básne pre divadlo, bol asistentom režiséra a neskôr sa stal aj riaditeľom divadla.

  • Pôsobil napríklad v japonskom divadle v Bergene. Tu pôsobil ako riaditeľ, režisér, producent, stál pri uvedení viac ako 145 divadelných inscenácií.

  • Ibsen sa vrátil späť do Kristianie, v roku 1858 a stal sa umeleckým riaditeľom Národného divadla. Oženil sa so Suzannah Thoresenovou a v tom istom roku sa im narodilo ich jediné dieťa, Sigurd. Manželský pár žil vo veľmi chudobných majetkových pomeroch.

  • Ibsen bol veľmi rozčarovaný zo života v Nórsku a v roku 1864 sa rozhodol opustiť Kristianiu. Požiadal o kráľovské štipendium pre umelcov a na 27 rokov opustil Nórsko. Išiel do Talianska, ktoré si vybral za svoj cieľ svojho exilu.

  • Istú dobu žil aj v nemeckých Drážďanoch, v roku 1879 sa presťahoval do Mníchova.

  • Ako 59-ročný sa vrátil naspäť do Nórska – do Kristianie, kde zomrel na následky mozgovej mŕtvice ako 78-ročný v roku 1906.

 

Zdroj: www.wikipedia.org 

Hrob H. Ibsena

 

 

Prehľad tvorby H. Ibsena:

  • Catilina

  • Pohrebná mohyla

  • Peer Gynt

  • Dom bábik (Nora)

  • Strašidlá

  • Nepriateľ ľudu

  • Divá kačka

  • Rosmersholm

  • Pani z prímoria

  • Heda Gablerová

  • Staviteľ Sollness

  • Keď sa my mŕtvi preberieme,...

 

 

Básnické zbierky:

  • Brat v núdzi

  • Básne

  • Balónový list

 

Nora (Dom bábik, Domov bábok):

 

Pôvod hry:

Hra bola inšpirovaná reálnym príbehom jednej z Ibsenových obdivovateliek, ktorá sa neskôr stala aj jeho blízkou priateľkou, Laury Kielerovej (vl. menom Laura Smith Petersenová), hoci Ibsen nikdy spojitosť medzi Norou a Laurou nepotvrdil. Laurin manžel Victor ochorel na tuberkulózu a musel odísť liečiť sa na juh, do teplých krajín. Aby si to mohli dovoliť, vzala si Laura pôžičku bez manželovho vedomia. Neskôr sa vyskytli problémy s veriteľmi a Laura bola nútená sfalšovať dlžobný úpis. Pravda sa ale neskôr dostala na povrch a vtedy sa s ňou manžel rozviedol, bolo jej odoprené ostať s dieťaťom. Nakoniec sa nervovo zrútila a skončila na liečení. V porovnaní s Ibsenovou hrou badať v jej živote určité podobné črty, ktorými sa pravdepodobne inšpiroval.

 

Charakteristika divadelnej hry Nora:

  • Činohra v troch dejstvách.

  • Realistická hra využívajúca pre Ibsena typickú, tzv. analytickú techniku, tzn. hra pojednáva už len o dôsledkoch činov, ktoré sa odohrali v minulosti.

  • Hra je zameraná na zobrazenie manželstva a vzťahov v ňom. Medzi hlavnými hrdinami dochádza ku konfliktom, ktoré majú svoje korene v minulosti, ale postupne sa predierajú na povrch. Každé konanie postavy je psychologicky motivované.

  • Hra je vystavaná na protiklade dvoch ženských postáv. Na jednej strane je citovo orientovaná Nora, na druhej strane je Kristína Lindová, jej priateľka z detstva, životom skúšaná, s ťažkým manželským životom, pretože sa vydala za nemilovaného muža kvôli peniazom, ktoré potrebovala matka na lekárov. Musela sa starať o mladších súrodencov. Jej manžel neskôr skrachoval a onedlho zomrel. Kristína Lindová si potom otvorila malý obchod a neskôr školu. Nora a Kristína spoločne prežívali svoj osud, pričom Kristína výraznou mierou ovplyvnila rozhodnutia Nory.

  • Svojou kritikou viktoriánskej morálky a manželských noriem hra svojho času spôsobila v nórskej spoločnosti obrovský škandál. V súčasnosti je jednou z najznámejších a najuvádzanejších Ibsenových hier.

 

 

Hlavné postavy

  • Nora Helmerová - manželka Thorvalda, žena v domácnosti, stará sa o tri deti

  • Thorvald Helmer - manžel Nory, novopovýšený manažér banky

  • Dr. Rank - rodinný priateľ, tajne zamilovaný do Nory

  • Kristína Lindová - Norina stará priateľka, ovdovela a hľadá si prácu

  • Nils Krogstad - zamestnanec banky, Thorvaldov podriadený

 

 

Vedľajšie postavy

  • Ivar, Bobby a Emmy - deti manželov Helmerových

  • Anne Marie - Norina bývalá opatrovateľka, teraz sa stará o jej deti

  • Helene - slúžka

 

 

Krátky príbeh:


Príbeh divadelnej hry sa odohráva počas vianočných sviatkov v dome Nory a Thorvalda Helmerovcov. Nora, žena advokáta Helmera, ktorý sa stal riaditeľom banky, žije spokojne so svojimi troma deťmi. Nora je v manželstve spokojná. Miluje svoju rodinu, bola vychovávaná k úlohe ideálnej a vzornej manželky, ktorá sa nadovšetko venuje svojmu manželovi, deťom, domácnosti. Zabezpečuje príjemné prostredie pre prácu manželovi, naplno sa venuje výchove detí. Trápi ju len jeden problém, s ktorým sa zverí i pani Lindovej, vdove, ktorá ako priateľka z detstva ju prišla požiadať o pomoc. Nora totiž, keď jej muž bol veľmi chorý, aby ho zachránila, vypožičala si tajne od Nilsa Krogstada 1200 toliarov na pobyt na juhu, ktorý mohol jej muža zachrániť. Manžel Nory bol presvedčený, že peniaze jej dal otec. Nezvládol by vedomie, že by musel byť vďačný žene. Nora bola na seba pyšná: našla človeka, ktorý je požičal, zachránila si manžela, obmedzila vlastné potreby a potajomky splácala dlh.

Manžel Nory sa stal riaditeľom banky, v ktorej pracoval aj Nils Krogstad. Práve jeho sa Helmer rozhodol prepustiť pre jeho pochybnú povesť. Nils Krogstad sa pred pár rokmi dopustil bankového podvodu a za ten podvod ho chcel Helmer prepustiť. Nils Krogstad prichádza k Nore žiadať o pomoc s vyhrážkou, ak mu nepomôže, že ju udá, lebo podpis na zmenke je falošný. Noru vydiera a chce prezradiť, že dlžobný úpis kedysi podpísala za svojho otca ona. Za tento čin Nore hrozil súd. Nora sa rozhodla zakryť svoju minulosť, vyhovieť vydieračovi, zachrániť česť manžela, o ktorom je presvedčená, že by vinu vzal na seba, a zároveň udržať zdanie šťastnej manželky. Je toho na ňu veľa.

Prepusteniu nemôže zabrániť. Vtedy Nils Krogstad napíše Helmerovi list, v ktorom mu vyzradil celú vec. Helmer sa dozvie celú pravdu. Vytýka žene a opovrhuje ňou, ona bola rozhodnutá spáchať samovraždu, keď sluha priniesol druhý list, v ktorom posiela Nils Krogstad zmenku a žiada o odpustenie.

Helmer rozhodne, že navonok sa budú správať ako šťastná rodina, ale v súkromí to bude vyzerať ináč. Nora už viac nesmie vychovávať ich deti, budú žiť oddelene. V Nore sa všetko vzbúri, vytriezvie z ilúzií a odmieta byť bábikou v rukách manžela. Nora sa rozhodne od manžela odísť. Oznámi mu to, on ju odhovára, poukazujúc na tri deti. Nora je rozhodnutá odísť za každú cenu, aby nadobudla nové životné skúsenosti, aby si vyjasnila rôzne otázky, aby vychovala najprv seba a potom mohla svoje deti. Aj keď Nils Krogstad napokon vráti dlžobný úpis a Thorvald Helmer je „zachránený“, Nora od manžela odíde.


Ukážky z literárneho diela Nora:


HELMER: Falšoval podpisy Nora. Len si pomysli, ako musí taký človek, vedomý si viny, na všetky strany luhať, pretvárať sa; ako musí nosiť masku pred svojimi najbližšími, pred vlastnou ženou a deťmi. Pred deťmi, Nora to je najhroznejšie.
NORA : Prečo?
HELMER : V takomto ovzduší lži sa celá rodina nakazí a ochorie. Každý dych, ktorý deti v takomto dome vydýchnu, je presýtený zárodkami zla.
NORA : Si o tom presvedčený?
HELMER : Zlato moje, ako advokát som to často pozoroval. Skoro všetci mladí, skazení ľudia mali matky luhárky.
NORA : Prečo práve - matky?
HELMER : Najčastejšie to pochádza od matky...
HELMER :  Milá Nora odpúšťam ti tvoj strach, aj keď ma vlastne uráža. To už tak musí byť, moja milovaná Nora. Nech sa stane, čo chce. Ver mi, nech príde čokoľvek, mám dosť sily a odvahy. Uvidíš, som muž ktorý všetko vezme na seba.
HELMER : Predovšetkým si manželkou a matkou.
NORA : Tomu viac neverím. Myslím, že som predovšetkým človekom práve tak ako ty.
HELMER : Ty ma už nemiluješ.
NORA : JE to pravda. Stalo sa to dnes večer keď neprišlo to zázračné. Vtedy som videla že nie si taký muž za akého som ťa pokladala.
HELMER : Nerozumiem ti.
NORA : Osem rokov som trpezlivo čakala. Bože môj vedela som, že zázračné veci sa nedejú každý deň. Potom prišlo toto nešťastie...A teraz som bola presvedčená: teraz príde to zázračné. Keď tam ležal ten list – ani na okamih som nemyslela že by si sa mohol zľaknúť jeho hrozieb. Bola som presvedčená že povieš – len choď , rozhlás to do celého sveta! A ak by sa to bolo stalo verila by som , že nastúpiš ty a všetko vezmeš na seba.
HELMER : Nora!
NORA : Myslíš, že by som bola prijala od teba takú obetu? Pravdaže nie. No toto bolo to zázračné, v čo som strachom dúfala.
HELMER : ...Nik neobetuje svoju česť pre tých, ktorých miluje.
NORA : Státisíce žien to urobili. Keď pominul tvoj strach , nie z toho čo hrozilo mne ale z toho, čo čakalo teba, tváril si sa akoby sa nič nestalo. A vtedy som prišla k poznaniu, že som tu osem rokov žila s cudzím mužom. Tu máš prsteň. Daj mi môj. Je po všetkom.
HELMER : Môžem ti aspoň písať alebo pomôcť keď budeš niečo potrebovať?
NORA : Nie. Nikdy. Zakazujem ti.Od cudzích ľudí nič neprijímam.
HELMER :Už nikdy nebudem pre teba viac ako cudzí človek?
NORA :To by sa muselo stať to najzázračnejšie. Niečo čo by z našeho spolužiatia spravilo manželstvo. Zbohom!
NORA : Musím sa snažiť vychovať sama seba. A ty nie si muž ktorý by mi v tom pomohol. To musím dokázať sama. Preto ťa opustím.
HELMER: Máš sväté povinnosti voči mužovi a deťom!
NORA : Mám iné povinnosti, rovnako sväté! Povinnosti voči sebe samej...

 

 



Použitá literatúra:
MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
Dramatická literatúra 2. Činohry. http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1648/Urbanek_Dramaticka-literatura-2-Cinohry/37#ixzz3hpp3xtku[cit. 7.8.2015]
Velikáni umenia. Ibsen. http://www.szsbajkalska.sk/data/01/projekty/2009_2010/leaders/velikani_umenia/ibsen.html[cit.7.8.2015]