-Red-

 

 

V dvadsiatych rokoch 20. storočia prežívala Amerika „zlaté časy“. Priemyselné mestá prosperovali, zahraničný obchod rástol, bežní Američania prežívali americký sen. To sa však zmenilo v roku 1929, kedy zažila newyorská Wall Street legendárny krach, ktorý viedol k Veľkej hospodárskej kríze.

Situácia pred začatím svetovej krízy v roku 1929 – pred krachom sa zdalo, že svet prosperuje, že sa k ničomu zlému neschyľuje. V skutočnosti sa už od roku 1918 prejavovala inflácia, väčšine krajín chýbali devízy, neustále klesali ceny poľnohospodárskych komodít, čo oslabovalo postavenie roľníkov, technický pokrok spôsobil vo viacerých krajinách rastúcu nezamestnanosť, najmä vo Veľkej Británii. V Spojených štátoch začal postupne zaostávať trh s nehnuteľnosťami (od roku 1926), automobilový trh od roku 1929. V krajinách rástli špekulácie – špekulatívne sa napr. zvyšovali ceny akcií kúpených na úver,... Mnohí vďaka tomu veľmi zbohatli a uvedené roky mnohí nazývali „bláznivé roky“. Ich koniec priniesol tzv. čierny štvrtok.

Čiernym štvrtkom sa začala tzv. Veľká hospodárska kríza. Čierny štvrtok sa uskutočnil 24. októbra 1929 na burze cenných papierov v New Yorku. V uvedený deň došlo k takým obrovským burzovým krachom ako nikdy predtým. V stredu sa predalo 2,5 milióna akcií. Predávať sa začalo od predchádzajúcej soboty, na príčine bolo možno zvýšenie diskontnej sadzby Anglickou bankou, čo lákalo kapitál... Ponuka prevyšovala dopyt, kurzy klesali, verejnosť si naopak v posledných rokoch začala myslieť, že budú stúpať donekonečna. Za štyri roky cena akcií stúpla na štvornásobok a za posledné leto sa zdvojnásobila. Teoreticky bolo treba zaplatiť sumu newyorskej burze. Ale fakticky burzoví makléri robili obchody až po zaplatení 10% ceny akcií a zvyšok zálohovali za pomoci prírastku hodnoty v čase predaja. Ale ceny prestali stúpať a neexistoval prírastok, stratila sa aj istota, že akcie budú vyplatené. Vznikali pochybnosti o solventnosti dlžníkov a žiadalo sa okamžité vyplatenie. Aby mohli dlžníci vyplatiť dlhy predávali cenné papiere, čiže opäť zvyšovali ponuku a spôsobili ďalší pokles kurzov. Roztočili tak špirálu, z ktorej sa nedalo „vystúpiť“.

 

Streda bola hektická a po nej už nasledoval „čierny štvrtok“.V ten deň sa predalo okolo trinásť miliónov akcií – dvakrát viac, ako bol dovtedajší maximálny počet predajov za jeden deň. Päť najväčších amerických bánk sa pokúsilo tento pohyb zabrzdiť. Jeden z ich zástupcov napr. nakúpil za 5 minút akcie za 30 miliónov dolárov a vyplatil za ne sumu vyššiu, ako bol momentálny kurz. Spočiatku to zázračne zafungovalo, ale účinok trval len niekoľko hodín. Po záverečnej bola situácia ešte vážnejšia ako ráno. V pondelok banky odskočili, prestali podporovať kurzy. V utorok sa predalo 16 miliónov akcií a kurzy išli stále dolu.. Niektoré akcie sa napr. predali za minimálnu hodnotu – 1 dolár. Za 22 dní Dow Jonesov ukazovateľ hodnoty priemyselných akcií klesol o vyše 40%.

Medzi vlastníkmi akcií a burzovými maklérmi nastala obrovská panika. Vo štvrtok ráno bola ulica Wall Street, kde sa nachádzal Burza, plná najhorších správ a hystérie. Veľkí aj malí špekulanti, miliardári, ich šoféri vyšli na mizinu. Často sa uvádza, že len za doobedie spáchali samovraždu 12 ľudia, najčastejšie skokom z okna. Hovorí sa, že v najluxusnejšom paláci v meste – vo Waldorfe Astorii – sa recepčný hostí pýtal: „Na spanie alebo na vyskočenie?“

Prezident Hoover sa usiloval všetkých uspokojovať slovami, že „prosperita je za rohom“. Pokoj sa mu nepodarilo priniesť. Zruinovaní špekulanti vyprázdnili svoje kontá, banky to nemohli vydržať, lebo aj ostatní znepokojení vkladatelia si chceli vybrať svoje peniaze. Roku 1929 skrachovalo vyše 600 inštitúcií, roku 1930 vyše 1300, roku 1931 asi 2300. Tie, čo prežili, obmedzili úvery. Burzová kríza postupne prešla do všeobecnej hospodárskej krízy.

 

Prejavy hospodárskej krízy:

 

  • znižovanie výroby,

  • znižovanie spotreby,

  • bankrot podnikov (1929 zbankorotovalo 22 000 podnikov, roku 1930 vyše 26 000, roku 1931 vyše 28 000),

  • roku 1932 bol americký národný dôchodok o polovicu nižší než pred krízou, suma určená na platy tiež,

  • štvrtinu aktívneho obyvateľstva postihla úplná alebo čiastočná nezamestnanosť,

  • cena priemyselného tovaru klesla o 30%,

  • cena poľnohospodárskych komodít klesla o 60%,...

 

Kríza sa dotkla takmer celého sveta, najviac ale zasiahla priemyselne rozvinuté krajiny. Trpela Amerika, Nemecko, Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada a Česko-Slovensko. V Spojených štátoch akoby zastal život. Stopla sa výstavba, v hlbokej kríze bol potravinársky a drevársky priemysel.

Česko-Slovensko bolo postihnuté v rokoch 1929-1933. Krízou bolo značne zasiahnuté, pretože v tej dobe bolo hospodárstvo exportne orientované. Kým v roku 1923 bolo 441 000 nezamestnaných, vo februári 1933 ich už bolo 920 000 (každý tretí robotník bol nezamestnaný). Cena hlavného exportného artiklu, cukru, klesla o 74%, príjmy roľníkov klesli o 40%, čo sa prenášalo tiež na dopyt.

Hospodárska kríza sa postupne rozšírila do celého sveta. Vývoz amerického kapitálu spôsobil pád medzinárodného bankového systému. Potom Amerika prijala protekcionistické opatrenia a zanikol aj svetový obchod. Veľmi utrpeli najmä noví vývozcovia poľnohospodárskych výrobkov, napr. Brazília, kde sa nepotrebná káva pálila v lokomotívach a nič sa nedovážalo, čo škodilo vybaveniu priemyselných podnikov a rozvoju všeobecne. Každý štát bol viac alebo menej zasiahnutý krízou. Kríza sa prejavovala biedou, veď napr. nezamestnaní nedostávali ešte žiadne dávky. Napr. koncom roku 1932 bolo v priemyselnom sektore 40 miliónov ľudí bez práce.


Kríza mala vážne hospodárske dôsledky. Vládnuce kruhy prehrali vo voľbách (americkí republikáni roku 1932, francúzska pravica roku 1936,...). V Spojených štátoch a v Británii sa konali pochody nezamestnaných, manifestácie sa konali aj v diktatúrach, napr. vo fašistickom Taliansku. Hľadali sa aj riešenia uvedenej situácie, ale boli pomerne veľmi náročné: v Spojených štátoch zvelebovali plánovanie a štátny intervencionizmus (New Deal), podobne aj vo Francúzsku (Ľudový front), opäť sa prebudil záujem o ZSSR, kde štatisticky nevykazovali žiadnu nezamestnanosť. Čoraz viac voličov sa pridávalo k fašistickým hnutiam, neskôr k nacizmu,...

Svet z krízy vytiahol až 32. americký prezident - Franklin D. Roosevelt - a jeho program New Deal (Nový údel), ktorý počítal okrem iného so zamestnaním viac ako dvoch miliónov osôb vo verejných programoch. Ďalším krokom americkej vlády bolo oddelenie bežného a investičného bankovníctva v rámci Glass-Steagallovho zákona, ktorý bol zrušený až v roku 1999.

 

 

NEW DEAL:

 

Nový údel (angl. The New Deal) – názov pre niekoľko programov zavedených počas rokov 1933-37 počas vlády prezidenta Franklina D. Roosevelta v USA s cieľom podporiť, ozdraviť a zreformovať ekonomiku USA počas tzv. Veľkej hospodárskej krízy.

 

Počas prvých 100 dní Rooseveltovej vlády bolo prijatých niekoľko opatrení:

 

  • Bankové prázdniny: 6. marca 1933 Roosevelt rozhodol o zatvorení všetkých bánk do 9. marca 1933, kedy do Kongresu poslal návrh zákona „Emergency Banking Act“ (pripravený ešte prechádzajúcou Hooverovou vládou). V ten istý deň bol zákon prijatý. Zákon umožnil zreorganizovať a znovuotvoriť banky schopné prežiť, ostatné zlikvidovať.

  • Zákaz vývozu zlata a striebra z USA.

  • Odpútanie doláru od zlatého štandardu a jeho devalvácia. Roosevelt zakázal súkromné vlastníctvo zlata a začal pravidelne upravovať jeho kúpnu cenu.

  • Agricultural Adjustment Act: zvyšuje ceny potravín obmedzením ich výroby. Podľa zákona vláda platila farmárom, ktorí nechávali ležať úhorom časti polí. Tým sa mala zdvihnúť cena potravín a umožniť farmárom mať neskôr vyššie príjmy.

  • National Industrial Recovery Act: mal koordinovať priemyselné odvetvia, stanovovať výrobné kvóty, obmedziť „neefektívny“ konkurenčný boj, zvyšovať mzdy, stanoviť minimálny a maximálny pracovný čas.

  • Jednotlivé priemyselné a obchodné odvetvia mali navyše povinnosť vyhotoviť súpisy výrobných podmienok, tzv. kódexy čestnej konkurencie, ktoré zakazovali nočnú prácu, stanovovali minimálne ceny atď.

  • Zároveň umožnil, aby vláda platila zamestnancov v niektorých súkromných podnikoch, čo podporoval napríklad Gerald Swope, riaditeľ General Electric.

 

 

 

Zopakujte si:

 

  1. Uveďte, aké udalosti predchádzali vzniku hospodárskej krízy v roku 1929.

  2. Vysvetlite udalosti tzv. čierneho štvrtku.

  3. Vysvetlite riešenia, ktoré prijali Spojené štáty na vyriešenie krízy.

  4. Čo znamená New Deal? Vysvetlite jeho podstatu.

 

Použitá literatúra a pramene:

 

KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434

PRAVDOVÁ, Z.: Nová maturita – dejepis. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0.
STEVENSON, J.: Dejiny Európy. 1. slov. vyd. 2002. Cesty. Praha. ISBN80-7181-874-4
http://www.karolveres.szm.com/DEJ/pramene/luther_tezy.pdf

Nový údel. https://sk.wikipedia.org/wiki/Nov%C3%BD_%C3%BAdel [cit. 16.9.2015]