V taliančine existujú prídavné mená, ktoré majú v jednotnom aj množnom čísle viac tvarov. Tieto prídavné mená sa menia podľa toho, na aké písmená sa začína podstatné meno, ktoré za nimi nasleduje.
Ide o prídavné mená bello (krásny), buono (dobrý), grande (veľký) a santo (svätý). Zmena tvarov sa tyká iba prípadov, keď tieto prídavné mená stoja pred podstatným menom.
Prídavné meno -bello-
Prídavné meno bello má spravidla rovnaké zakončenie ako určitý člen.
- Bel tavolo - bei Tavola
- Bello Zain - begli zaini
- Bell'albero - begli alberi
- Bell'amica - belle Amiche
- Bella donna - belle donne
Prídavné meno -buono-
Prídavné meno buono má v jednotnom čísle rovnaké koncovky ako neurčitý člen. V množnom čísle má pravidelné tvary - buoni a buone.
- Buono psicologo
- Buon amico
- Buon padre
- Buone Amiche
- Buono tempo
Prídavné meno -grande-
Talianske prídavné meno grande môže byť v jednotnom čísle nemenné alebo sa môže skracovať na gran a pred samohláskou v mužskom i ženskom rode na grand. U množného čísla používame vždy grandi.
- Grande amico
- Grande amore
- Grandi amori
- Gran scuola
- Grande scuola
- Grande premio
Prídavné meno -santo-
Prídavné meno santo sa pred samohláskou v oboch rodoch skracuje na Sant' a v mužskom rode pred spoluhláskou na san. Tvar santo zostáva zachovaný pred slovom začínajúcim na -s- a pokračujúcim spoluhláskou. V ženskom rode pred spoluhláskou používame santa. Množné číslo je u oboch rodov pravidelné a používame výrazy santi a sante.
- Sant'Antonio
- Sant'Orsola
- San Pietro
- Santo Stefano
- Santa Margherita
- Santi Apostoli
Zdroj:
Italstinaonline.cz