1. L'ARTICLE-ČLEN

Vo francúzštine stojí člen pred podstatným menom a určuje jeho rod a číslo: Ouvre la fenêtre, il fait chaud (Otvor okno, je teplo). Rozlišujeme členy: určitý, neurčitý a delivý.

 

Pozn.: Elízia v určitom člene ľ, de ľ sa používa pred slovom začínajúcim sa na samohlásku alebo nemé h tak, že sa z člena vypustí samohláska a, e: ľ auto, l'heu­re.


1.1 L'article défini - určitý člen označuje:

  • určitú osobu alebo predmet: le voisin, la terre, les enfants

  • všeobecne známe názvy: le soleil, la vérité, l'univers

  • vlastné mená: la France, les Dupont, les Parisiens; bez člena sa používajú mená miest Paris, Dijon, ale: Le Havre, La Rochelle (au Havre, à La Rochelle)

  • pri názvoch dní používanie člena znamená pravidelnosť: Le dimanche, nous allons au cinéma. (Každú nedeľu chodíme do kina.)

  • názvy častí tela: J'ai mal à la tête. (Bolí ma hlava.) Il a les yeux bleus. (Má modré oči.)

  • superlatív (3. stupeň) pred časticami plus - viac, moins - menej, mieux -lepšie: le plus cher - najdrahší, le mieux habillé - najlepšie oblečený

  • pri tituloch: le général de Gaulle; pri oslovení: Monsieur le Directeur Stiahnutý tvar vzniká pri spojení určitého člena v mužskom rode (M) v jed­notnom (le) a v množnom čísle (les) s predložkou de a à. Ostatné členy si zachovávajú svoj nezmenený tvar.



1.2 L'article indéfini - neurčitý člen označuje:

  • bližšie neurčenú osobu alebo predmet: Un enfant pleure. (Nejaké dieťa plače.)

  • po il y a, c'est, ce sont, il existe: C'était une belle journée. (Bol to pekný deň.)


1.3 L'article partitif - delivý člen sa používa na vyjadrenie:

  • určitej kvantity, časti celku pri podstatných menách, ktoré sa nedajú počítať na kusy: // mange de la pizza. (Je pizzu.) Il boit du vin. (Pije víno.)

  • atmosferických javov: íly a du vent. (Fúka vietor.) Il y a du soleil. (Svieti sln­ko.)

  • abstraktných pojmov: // faut du courage. (Treba mať odvahu.)

  • rôznych aktivít: // fait du sport. (Športuje.) Il joue du Bach. (Hrá Bâcha.)


1.4 L'omission de l'article - vynechanie člena

a) určitého

  • v adresách: // habite rue de Sèvres. (Býva na ulici Sèvres.)

  • pred prístavkom: Paris, capitale de la France. (Paríž, hlavné mesto Fran­cúzska.)

  • v ustálených spojeniach: avoir faim (byť hladný), tenir parole (dodržať slo­vo)

  • pri vymenúvaní: Femmes, hommes, enfants, tous sont venus.

  • pred nezhodným prívlastkom: un moulin à café (mlynček na kávu)

b) neurčitého

  • pri profesii, národnosti: Philippe est médecin. Marie est française.

  • v absolútnom zápore sa používa predložka de: // n'a pas de frères. (Nemá bratov.)

  • ak stojí pred podstatným menom prídavné, používa sa predložka de: J'ai acheté de belles oranges. Ale: des jeunes gens (mladí ľudia), des gens sim­ples (obyčajní ľudia)1.

c) delivého

  • po výrazoch množstva (trop, beaucoup, peu, assez, suffisamment) sa používa predložka de: // mange trop de pommes. Un kilo de bananes. Une bouteille d'eau.

  • po predložkách sans, avec: Elle est restée sans moyens. (Zostala bez prost­riedkov.)

  • v zápornej vete (absolútny zápor): Je n'ai pas d'argent. (Nemám peniaze - žiadne). Ale: Je n'ai pas de l'argent pour le gaspiller. (Nemám peniaze na rozhadzovanie).

 

Pozn.: Je nutné rozlišovať tvary neurčitého člena v pluráli (Marc invite des cousins et des cousines. Inviter qui ?) a stiahnuté tvary (predložka de s členom určitým: // me parle des livres. Parler de quoi ?) ako aj tvary delivého člena (// mange des confi­tures)


 



Použitá literatúra:
Oui! Francúzština – maturita, Eva Mátéffyová, Magali Boursier, Eva Švarbová, vydavateľstvo Enigma, 2014.