Taliani sú veľmi emotívny národ. Teda často viac rozmýšľajú citmi a srdcom ako rozumom. Preto majú nesmierne veľa citoslovies, ktoré v bežnej reči často využívajú. Nevedieť talianske citoslovcia, neviete po taliansky.
Talianske vlastné citoslovce
Sú to - ah !, eh! , Ih!, Oh !, uh !; ahi !, EHI !, Ohi !, Uhi !, ohe!
Význam citosloviec tvorených jednou alebo dvoma samohláskami (h je tu len grafickým znakom, ktorý sa nevyslovuje) závisí väčšinou na tom, akou intonáciou sú prednášajú.
Delíme na citové, ktoré nemajú veľkú komunikačnú hodnotu, hoci majú schopnosť vyjadriť širokú škálu citov (odmietanie, počudovanie, rozhorčenie..) a vôľové, pomocou ktorých chceme dosiahnuť istú reakciu v správaní adresáta. Osobitnú podskupinu predstavujú citoslovcia, ktoré vyjadrujú nejaký zvuk napodobením.
V bežnej reči sa vyskytujú napríklad tieto citoslovcia tvorené samohláskami a spoluhláskami, ktoré majú väčšinou pevný význam a vyjadrujú:
deh! želanie, prosbu
ehm! hrozbu
uhm! nedôveru, neistotu
mah! neistotu
ahime! (aime!) úzkosť, ľútosť, zármutok
ohibo! mrzutosť, netrpezlivosť, pochybnosť, rozhorčenie
puh! bezstarostnosť
bah! ľahostajnosť
Urra! povzbudenie, stimul
diamine! nadávku ("do čerta!", "do kelu!")
Nevlastné citoslovce
Platnosť citosloviec môžu mať príležitostne aj rôzne slovné druhy ako podstatné mená, prídavné mená, slovesá a príslovky alebo celé väzby.
coraggio! odvahu!
peccato! škoda!
Guai! beda!
Diavolo! accident! do čerta!
bravo! výborne!
Zitta! ticho!
(ev) viva! nech žije!
Dagli! do neho!
via! preč!
o mio Dio! ach môj bože!
Vzťah citosloviec k iným slovným druhom Citoslovcami spontánne vyjadrujeme emócie na danú skutočnosť, čím sa odlišujú od prísloviek aj častíc. V niektorých prípadoch však aj v taliančine sa ťažko určuje hranica medzi časticami a citoslovcami. V hovorovej reči býva spoľahlivým kritériom intonačný charakter citosloviec.
Častice sa vzťahujú viac na kontext a príslovky vyjadrujú význam iba vnútri vety, teda majú väčšiu výpovednú hodnotu. Môžeme sa na ne spytovať pomocou opytovacích výrazov: Kde?, kedy?, ako?.
adagio! pomaly! opatrne!
peccato! škoda!
addio! zbohom!
piano! len pomaly!
ahimé! ach, beda! jaj! och!
prego! prosím!
aiuto! pomoc! (hovorovo rata!)
presto! rýchlo!
andiamo! ideme! poďme (už)!
pronto! haló!
arrivederci! dovidenia!
purtoppo! bohužiaľ!
avanti! vpred! do toho! vstúpte!
senti! predstav si!
bene! dobre, uvidíme, nuž
sta bene! dobre! súhlas!
come mai! ako to (že..)!
(tanto) meglio! tým lepšie!
come no! akoby nie!
(tanto) peggio! tým horšie!
coraggio! len smelo! len sa
vediamo! uvidíme!
di niente! nie je za čo! za málo!
voglio ben veder! to si myslím!
ecco! hľa! ahá! ha, ľa, ľaľa
via! preč! no!
eccome! a ako! že či! veruže! namojveru!
forza! do toho!
in piedi! vstať!
ma bene! no dobre! Ironicky: dajme tomu, že máte pravdu...
ma che ti pare! ale choď! čo ti to napadlo?!
magari! že či! bodaj by nie! akoby nie! pravdaže!
male! našťastie! chvalabohu!
niente! to nič! nič sa nestalo!
Prídavné mená s platnosťou citosloviec
Citoslovcami sa v taliančine stali aj niektoré zmeravené tvary prídavných mien. Ich pôvod z ohybných sa prejavuje dodnes v gramatickej zhode:
bravo! výborne! (To je) skvelé! (hovoríme mužovi)
brava! výborne! (To je) skvelé! (hovoríme žene)
Do tejto skupiny slov používaných zvyčajne v rozkazovacích a zvolacích vetách s emocionálne zafarbenou intonáciou patria:
attento pozorný
beato blažený, šťastný
buono poslušný
fermo pokojný, nehybný, stojaci
povero chudobný, úbohý
ritto rovný, vzpriamený
seduto sediaci
zitto tichý, nehlučný
Príklady viet:
Attenti al cane! Pozor, pes!
Beata lei!Tá má šťastie!
Buoni bambini! Poslúchajte, deti!
Zopakujme si:
1. Ako delíme vlastné citoslovcia?
2. Čo citoslovce spontánne vyjadrujú?
Cvičenie:
Odpovedz, čo vyjadrujú tieto citoslovcia:
béh!, ehi!, ohi!, andiamo!, avanti!, come no!, coraggio!, ma bene!, purtroppo!, vediamo! via!, beato!, povero!, seduto!
Zdroje:
Sí! Učebnica talianskeho jazyka a kultúry, Magda Kučerková, Daniela Laudani, Vydavateľstvo: Enigma, 2009
Christiane Cochi: Praktická talianska gramatika, SPN - Mladé letá, 2008