Jednobunkové živočíchy

Jednobunkovce

Jednobunkové organizmy (jednobunkovce) majú telo tvorené iba jedinou bunkou. Tá vykonáva všetky telesné funkcie - pohyb, príjem živín, vylučovanie, dýchanie, rozmnožovanie. Patria sem baktérie, niektoré huby (kvasinky), rastliny a aj živočíchy.

Jednobunkové rastliny

Jednobunkové rastliny zaraďujeme medzi riasy. Vo svojej bunke majú vždy chloroplasty - prebieha v nich fotosyntéza.

Drobnozrnko

Má guľovitú bunku obalenú bunkovou stenou, vo vnútri je cytoplazma, jadro a jeden veľký chloroplast. Žije jednotlivo alebo v kolóniach. Je rozšírené po celom svete. Najmä po daždi tvorí zelené povlaky na stromoch, múroch, plotoch ale i v kalužiach.

Stavba tela drobnozrnka

Červenoočko

Červenoočká sú prechodným organizmom medzi rastlinnými a živočíšnymi jednobunkovcami. Ak sú podmienky pre fotosyntézu, tak sa živia ako rastliny. Ak nemôže prebiehať fotosyntéza a majú v prostredí dostatok organických látok, tak sa dokážu živiť aj nimi → vtedy sa živia ako živočíchy. Červená škvrna im slúži na vnímanie svetla, bičík na pohyb.

Jednobunkové živočíchy (prvoky)

Jednobunkové živočíchy majú rovnakú stavbu bunky ako mnohobunkové živočíchy, ale v ich bunkách môžu byť aj stiahnuteľné a potravové vakuoly. Živia sa organickými látkami, ktoré musia prijať z prostredia.

Črievička veľká

Jej bunka je jedna z najzložitejších v prírode. Žije v organicky znečistených vodách. Pohybuje sa pomocou bŕv, čo sú vlastne krátke bičíky na cytoplazmatickej membráne. Brvami si môžu aj priháňať potravu do ústočiek. Živí sa hlavne baktériami, ktoré prijíma cez bunkové ústočká. Po prijatí potravy sa z nej vytvorí potravová vakuola, prebieha v nej trávenie a potrebné látky potom prechádzajú do cytoplazmy. Nestrávené zvyšky sa prenášajú vakuolou na presné miesto na ktorom sa vylúčia, tomuto miestu hovoríme bunkový konečník. Správny tlak v bunke zabezpečujú stiahnuteľné vakuoly vylučovaním nadbytočnej vody. V bunke majú dve jadrá, veľké riadi životné procesy a nepohlavné rozmnožovanie, malé riadi iba pohlavné rozmnožovanie. Nepohlavne sa rozmnožuje delením, kedy sa črievička rozdelí na dve časti a do každej prechádza zhruba polovica obsahu bunky. Pohlavné rozmnožovanie je spájaním (konjugáciou), kedy sa dve črievičky spoja, vymenia si časť genetického materiálu, potom sa rozpoja a následne dochádza k deleniu.

Stavba tela črievičky

Meňavka veľká

Žije hlavne v čistých prekysličených vodách. Mení tvar bunky vysúvaním panôžok. Takto sa pohybuje a aj získava potravu. Potravu obopne panôžkami a príjme ju do seba - vytvorí potravovú vakuolu. Živí sa hlavne baktériami.

Stavba tela meňavky

Zdroje textov a informácií k učivu:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Jednobunkové_organizmy

http://cs.wikipedia.org/wiki/Jednobuněčný_organismus

http://en.wikipedia.org/wiki/Unicellular_organism

http://sk.wikipedia.org/wiki/Riasa_(vodný_organizmus)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Drobnozrnko

http://sk.wikipedia.org/wiki/Červenoočká

http://cs.wikipedia.org/wiki/Krásnoočko

http://en.wikipedia.org/wiki/Euglena

http://sk.wikipedia.org/wiki/Prvoky

http://cs.wikipedia.org/wiki/Prvoci

http://en.wikipedia.org/wiki/Protozoa

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ciliophora

http://cs.wikipedia.org/wiki/Trepka_velká

http://en.wikipedia.org/wiki/Paramecium_caudatum

http://sk.wikipedia.org/wiki/Lobopodiovce

http://cs.wikipedia.org/wiki/Měňavka_velká

http://en.wikipedia.org/wiki/Amoeba_proteus