-Red-

 

 

Občianske práva alebo občianske slobody alebo občianske práva a slobody sú zákonmi (najčastejšie ústavou alebo ústavou spolu s inými zákonmi) stanovené základné práva občana štátu, predovšetkým také, ktoré definujú jeho postavenie v spoločnosti alebo v štáte.

Občianske slobody pomáhajú realizovať prirodzené práva človeka v spoločnosti na základe jeho osobnej slobody a rovnosti jednotlivcov v spoločnosti.

 

Zvyčajne sa rozlišujú tieto občianske práva:

  • základné ľudské práva (tzv. prirodzené práva)

  • politické práva - napr. volebné právo, právo zhromažďovania, práva národnostných menšín

  • hospodárske, sociálne, kultúrne práva - napr. právo podnikať, právo na ochranu zdravia, právo na vzdelanie

 

Za občianske slobody považujeme:

  1. slobodu prejavu

  2. slobodu zhromažďovania

  3. slobodu združovania sa

  4. slobodu osobnosti + právo na súkromie

 

SLOBODA PREJAVU

Už Deklarácia práva človeka a občana z roku 1789 deklarovala, že „slobodná výmena myšlienok a názorov je jedným z najcennejších práv človeka. Každý občan môže preto slobodne hovoriť, písať, tlačiť, tým nie je dotknutá jeho zodpovednosť za zneužitie tejto slobody v prípadoch stanovených zákonom.“ (Článok 5)

Sloboda prejavu sa postupne dostala do ústav štátov záväzných medzinárodných nariadení v druhej polovici dvadsiateho storočia.V roku 1948 bola prijatá nezáväzná Všeobecná deklarácia ľudských práv, ďalej v roku 1956 už záväzný Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach na pôde OSN. Na pôde Rady Európy bol prijatý v roku 1949 Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd. Sloboda prejavu nechýba ani v zozname základných ľudských práv v dokumente Charta základných práv Európskej únie z roku 2000.

Základom slobody prejavuje sloboda myslenia. Každý človek sám hodnotí realitu, všetko okolo seba, porovnáva to so svojimi záujmami. Výsledkom tohto procesu je občiansky ideál, ktorý sa stáva pohnútkou na vlastný občiansky prejav človeka. Občiansky ideál ovplyvňujú tri dôležité faktory:

  1. prístup k informáciám

  2. individuálne intelektuálne schopnosti

  3. hodnotová orientácia jednotlivca

To, či človek má možnosť vyjadriť svoj názor, výrazne závisí aj od formy štátu a neformálne od verejnej mienky, ktorú štát má právo akceptovať alebo neakceptovať. Individuálny prejav jednotlivca závisí aj od ďalších faktorov – od momentálnej situácie, v ktorej sa nachádza (konanie v pokoji, v afekte, v hádke,...), od mentality človeka. Sloboda prejavu neznamená, že občan má právo vyjadrovať sa len napr. k politike štátu, ale ide aj o bežnú konfrontáciu názorov a postojov s inými ľuďmi.

 

SLOBODA ZHROMAŽĎOVANIA

Právo zhromažďovať sa patrí k základným ľudským právam a slobodám. Je zakotvené v ústavách jednotlivých štátov, u nás napr. v článku 28 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo občana zúčastňovať sa zhromaždenia najmä na verejných priestranstvách, právo vyjadrovať svoj názor na nich, právo akceptovať ním prezentovaný názor ostatnými, stať sa súčasťou istého „kolektívu“, ktorý zastáva a prezentuje vlastný názor,... Výsledkom zhromaždenia môžu byť isté spoločné vyhlásenia, napr. petície.

Petícia (z lat. petitio – žiadosť) je písomná žiadosť občanov verejnej inštitúcii, napr. parlamentu, inému zastupiteľskému orgánu, vláde alebo hlave štátu. Zvyčajne sa jedná o listinu, ktorá obsahuje návrh a podpisy občanov, ktorí sa zhodujú na jednej veci a spoločne dotyčnú vec potvrdia podpisom. Petícia môže byť šírená aj prostredníctvom internetu.

 

Formy slobody zhromažďovania:

    1. Mítingy - organizované stretnutie sa členov istej organizácie, istej skupiny.

    2. Manifestácie - veľké slávnostné verejné zhromaždenie: mierová, prvomájová manifestácia,...

    3. Demonštrácie - hromadný prejav verejnej mienky na dôkaz súhlasu alebo nesúhlasu s niečím: politická, mierová, protestná,...

 

SLOBODA ZDRUŽOVANIA SA

Ľudia si neustále uvedomujú, že hoci sú základom ľudskej spoločnosti, sú zároveň jej malým fragmentom. To je dôvod, prečo si časť občanov vytvára rôzne združenia, spolky,... Impulzom pre ich vznik môže byť napr. spoločná záľuba, profesné postavenie, náboženská orientácia, politický názor, postoj k určitému problému,... Združenia môžu byť rôzne a často sa od seba výrazne líšia. Majú rôznu štruktúru, zloženie, metódy práce, ideologické motívy, vzťah k politickej moci,... Medzi združenia zaraďujeme napr. politické strany, ktoré patria medzi najväčšie združenia a v ktorých sa občania usilujú vytvoriť program pre vývoj danej spoločnosti, pripraviť vlastnú politickú elitu a dosadiť ju do štátnej správy. Patria sem aj napr. združenia zamerané len na jeden jediný problém (boj za oslobodenie konkrétneho väzňa, na podporu konkrétneho zákona, za odvolanie alebo podporu napr. štátneho funkcionára,....). Existujú aj rôzne mierové organizácie, cirkevné organizácie,... Človek má právo vybrať si, do ktorého, resp. do ktorých (nemusí to byť len jedno združenie) združení sa zapojí, ktoré sú mu svojou podstatou blízke. Má aj právo nevstúpiť do žiadneho.

 

SLOBODA OSOBNOSTI

Sloboda osobnosti je akceptovaním princípu individualizmu čiže jedinečnosti človeka v spoločnosti. Sloboda osobnosti občianskej spoločnosti priamo vnucuje princíp konsenzu pri uplatňovaní občianskych slobôd. Ak budeme slobodu osobnosti chápať absolútne (všetci môžu všetko), tak narazíme pri uplatňovaní slobody jednej osobnosti na uplatňovanie slobody inej osobnosti. Z pohľadu celej spoločnosti by to znamenalo absolútne roztrieštenie, strety záujmov, neriešiteľné spory. V spoločnosti by tak nastala totálna anarchia, ktorá by postupne vyústila do je rozpadu. Sloboda osobnosti si preto vyžaduje si rešpektovanie práva na súkromie, hoci niektoré funkcie a ich výkon je podmienený aj odtajnením súkromia.

„Byť sebou neznamená byť egoistom, sebcom, ani nie odľudom, či útočníkom, samotárom alebo čudákom. Všetci žijeme medzi ľuďmi a musíme sa riadiť pravidlami a zásadami, ktoré platia v danej spoločnosti, komunite. Ak by sme celkom podľahli všetkým pravidlám, očakávaniam ľudí okolo nás, stali by sme sa ľahkou obetou ich manipulácie. Možno asi ani vždy neuvedomujeme, do akej miery sa správame podľa predstav iných, ako sa snažíme spĺňať ich očakávania a do akej miery robíme skutočne to, čo chceme my.“ (M. Zelina)

 

 

Zopakujte si:

  1. Vysvetlite pojem sloboda zhromažďovania.

  2. Vysvetlite pojem sloboda združovania sa.

  3. Vysvetlite pojem sloboda osobnosti.

  4. Vysvetlite pojme sloboda prejavu.

 

 

Použitá literatúra a materiály:

TÓTH, R.: Základy politológie (Človek v politike). 1. vyd. 1994. SPN. Bratislava. ISBN 80-08-02220-5

ZELINA , M. : Sloboda osobnosti 1. vyd. 1995. FONTANA kiado, s.r.o. Šamorín. ISBN 80-857001-07-3

Sloboda prejavu. http://prison-education.oad.sk/sk/text7.html [cit. 23.9.2015]

Petícia. https://sk.wikipedia.org/wiki/Pet%C3%ADcia. [cit. 23.9.2015]

Manifestácia.http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=manifest%C3%A1cia.[cit. 23.9.2015]

Demonštrácia.http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=manifest%C3%A1cia.[cit. 23.9.2015]