VEDA A TECHNIKA 1601 – 1707

V 17. storočí vedci začali chápať, ako funguje príroda a ako ju skrotiť. Urobili objavy, ktoré viedli k veľkému pokroku v technike. Začiatkom 17. storočia veľký anglický filozof Francis Bacon videl vedu ako štúdium božieho výtvoru experimentálnymi metódami. Týmto spôsobom vytvoril cestičku medzi náboženskými presvedčeniami minulosti a vzostupom rozumu a vedeckého bádania. Toto storočie bolo vekom intelektuálnej aktivity s vedou v jej strede. Dovtedy väčšina mysliteľov odmietala názory, ak sa rozchádzali s prijatými náboženskými presvedčeniami. Vo veku rozumu sa nezvyčajné názory a nové informácie stali prijateľnými. Všetky závery z nich vyplývajúce mali overovať experimenty a pozorovania.

Vedci sa už špecializovali na určité témy. Robert BOYLE urobil významné objavy v chémii, William HARVEY v medicíne a sir Isaac NEWTON vo fyzike a matematike. Newtonov názor, že všetko vo vesmíre alebo na Zemi by sa dalo pochopiť rozumom, dodalo vede nový, takmer náboženský význam.

Robert Boyle

William Harvey

V 40. rokoch 17. storočia sa stali obľúbenými stretnutia vedcov. V 60. rokoch sa akadémie, napríklad Kráľovská spoločnosť v Londýne a Akadémia vied v Paríži, dostali pod kráľovský patronát a ďalších 200 rokov udávali tón.

Isaac Newton

V celej Európe viedli nové vedecké objavy k záplave praktických vynálezov. Vyhľadávali ich námorníci, obchodníci, generáli a králi a dalo sa na nich dobre zarobiť. Vyvíjali sa mechanické prístroje ako hodiny, čerpadlá, planetáriá, delá, textilné stroje a inžinierske nástroje, za ktorými niekedy stáli osamelí géniovia s malou podporou.

VEDECKÝ POKROK

Po prvý raz sa teplo dalo merať novovynájdeným teplomerom. Pokrok v matematike držal krok s pokrokom vo vede. Vynález počítadla, logaritmov a logaritmického pravítka umožňoval vedcom robiť podrobné výpočty na podporu ich teórií. R. 1600 William GILBERT po prvý raz rozpoznal elektrinu, aj keď na jej praktické využitie sme čakali do r. 1900. V 18. storočí došlo k ďalším veľkým objavom, akými boli parné, pletiarske a iné stroje. Všetko to vyplynulo z ideí renesancie a výskumov veku rozumu, ktoré v každom storočí postavili základy vedy a techniky, ako ich poznáme dnes.

ZAUJÍMAVOSTI

·       Prvé priemyselné stroje, napríklad tento skrutkový lis, veľmi uľahčili manipuláciu s veľkým množstvom materiálov.

·       Jethro Tull (1674 - 1741), úspešný anglický farmár a študent poľnohospodárskych metód, skonštruoval r. 1701 sejačku, ktorá siala osivo pravidelne v rovných riadkoch, čo umožňovalo ničenie buriny medzi nimi. Bol to prvý poľnohospodársky stroj.

·       Francúz René Descartes (1596 - 1650) tvrdil, že pravdivé sú len myšlienky, ktoré možno overiť dôkazom alebo úvahou. Tento náčrt ilustruje jeho teóriu o koordinácii zmyslov.

·       Galileo si r. 1638 uvedomil, že pohybujúce sa kyvadlo udržiava presný čas, ale prvé úspešné kyvadlové hodiny zostrojil Christiaan Huygens až r. 1657.

·       Indickí vojaci 17. storočia bojovali v kabátoch z hrubého prešívaného plátna. Plátno bolo dosť pevné, aby odklonilo hrot meča, ale ešte umožňovalo vojakom ľahký pohyb.

·       V 17. storočí sa po prvý raz objavil mikroskop, teplomer a barometer. Pomáhali vedcom robiť presnejšie pokusy.

·       Takéto strelné zbrane udržiavali panovníkov bezpečne na ich trónoch. Len králi si mohli dovoliť vyzbrojiť týmito zbraňami svoje armády. Mnohí králi boli zvyčajne priveľmi silní, aby ich zvrhli vzbúrení poddaní.

Použitá literatúra:

Zdroje obrazkov: