Autor: Francesco Petrarca

Literárny druh: lyrika

Žáner: sonet

Literárne obdobie: humanizmus a renesancia

Literatúra: talianska

Motív: láska k žene, oslava jej krásy

Téma: veľká láska k žene, ktorá lásku nevracia, zúfalstvo básnika a nešťastne zaľúbeného muža

Idea: nešťastne zaľúbený muž (samotný autor) si želá, aby mu žena, ktorú miluje (Laura) opätovala jeho lásku

Kompozícia:

  • Pôvodná zbierka Spevník sa skladá z 317 sonetov.
  • 29  kancón (z lat.: canzone - pieseň, majú 5 až 10 strof).
  • 9 sestín (z lat.: sesto - šiesty, básne so 6 šesťveršových strof záverečného trojverša).
  • 7 ballát (z lat.: staré románske slovo ballare - tancovať, forma ľúbostnej lyriky, ktorá sa inšpirovala v ľudovej tanečnej piesni, má rovnaký počet veršov ako sonet, ale delenie 4+10).
  • 4 madrigalov (provensálsky mandre - pastier, stredoveká forma idylických básní o živote na vidieku).

 

Sonety sú rozdelené do dvoch častí:
1.časť: Za Laurinho života
2.časť: Po Laurinej smrti

Petrarca nazval túto zbierku Spevník (Canzoniere), keďže meno svojej lásky Laury nikdy otvorene nevyslovoval. Spevník nazýval tiež fragmenta - zlomky, lebo básne veľakrát prepisoval, opravoval, triedil a niektoré zničil.

Ide teda o súbor 366 lyrických básní usporiadaných pod latinským názvom Rerum vulgarium fragmenta – Zlomky básní v ľudovom jazyku. Takmer všetky básne sú ľúbostné, len asi 30 má iný obsah. Uvedené dielo je takmer celoživotným dielom autora. Je napísané hovorovou toskánčinou, ktorú autor obohatil o prvky latinčiny, provensálčiny a florentského nárečia. Zbierku tvoria teda sonety, kancóny, sestíny a madrigaly a sú venované umelcovej nenaplnenej láske a celoživotnej inšpirácii, pani Laure. V básňach ospevoval najmä jej duchovné vlastnosti: skromnosť, cudnosť, ušľachtilosť, ale zdôrazňoval aj jej vonkajšiu krásu, fyzickú krásu svetlovlasej ženy s mliečnou šijou, ružovými prstami, s jasnými, krásnymi očami. Hlboký cit autor k Laure prechovával aj po jej smrti. Neustále sa mu Laura zjavovala vo svojej fyzickej kráse, sadá si na jeho lôžko, utiera mu oči a je zároveň anjelom, ktorý odlieta k nebesiam.

 

 

Francesco Petrarca versus Dante Alighieri:

Básne v zbierke Spevník majú prvky platonického zbožňovania, jej postava je odosobnená od skutočnosti, premenená básnickou fantáziou. Ľúbostný vzťah Petrarcu k Laure pripomína Danteho vzťah k Beatrice z Božskej komédie. O Beatrice sa však vedelo viac, bola to konkrétna postava. O Petrarcovej Laure vieme len to, čo o nej on sám napísal, kedy a kde sa s ňou po prvý raz stretol,  známe sú verše, ktorými reagoval na stretnutia s ňou, vieme, že zomrela počas povestnej morovej epidémie. Bola to tá istá epidémia, pred ktorou ušiel G. Boccaccio a napísal Dekameron. Petrarca sa s ním veľmi dobre poznal, boli rovesníkmi. Je možné, že básnik nechcel Lauru prezradiť a kompromitovať, lebo bola vydatá a tak onej prezradil len málo. Celé meno Laury nikto nikdy nevypátral, ani nie je celkom isté, či nebola len básnickou fikciou. Petrarca opísal lásku k nej „na prvý pohľad“, túžbu, neopätované city, že bola krásna, nežná, sladká, mala anjelskú chôdzu, jemný hlas, ušľachtilé pohyby, že sa jej korili králi v avignonských záhradách, prežíval smútok nad jej smrťou i výčitky svedomia, že sa pozemskou zmyselnosťou nechal odvrátiť od vyšších hodnôt až po pokánie a hľadanie útočiska v Bohu. Petrarca sa v Sonetoch pre Lauru snažil o presné vyjadrenie myšlienok v dokonalom umeleckom tvare.

 

Pravdepodobne známe fakty o Laure:

Laura de Noves  - bola francúzska šľachtičná, narodila sa v Avignone v roku 1310, jej otcom bol rytier  Audibert de Noves. Laura sa ako 15.-ročná vydala. Petrarca ju po prvýkrát videl na veľký piatok v roku 1327 v Avingone počas veľkonočnej omše. Laura mala početnú rodinu, žila cnostným životom. Petrarca se do  nej platonicky zamiloval  a postupne jej písal básne. Laura zomrela v roku 1348 na morovú nákazu, ale Petrarca aj po jej smrti pre ňu ešte písal básne. Ich platonický vzťah trval 21 rokov.

 


Laura de Noves

Zdroj obrázka: https://cs.wikipedia.org/wiki/Laura_de_Noves (citované 17.2.2016)

 

 

 

Ukážka: 

Sennuccio, priznám sa ti, aká náruživá

Láska ma trýzni, v akom žijem súžení.

Horím a zožieram sa Laurou zmučený,

no stále taký, akým som bol odjakživa.

....

Zdá sa mi pokorná, a predsa pyšná býva,

tvrdá i zbožná, smutná – samé premeny:

jej krása raz je chladná a raz v plameni,

raz býva krotká a raz rozmarná a divá.

...

Tu sladko zaspievala, tu si sadla, vstala,

tu pobehla, tu náhle zastavil ju strach,

tu svojím krásnym zrakom srdce prebodla mi,

...

Tu povedala slovko, tu sa usmievala

a tu jej kvapla slza. V takých myšlienkach

mi Láska ustavične rinčí okovami.

 

 

 

Francesco Petrarca uvedeným dielom vniesol do literatúry sonet ako nový žáner:

 

 

Sonet je lyrická básnická forma, má 14 veršov rozdelených do dvoch 4 veršových a dvoch 3 veršových strof (4+4+3+3). Na konci básne je pointa.

Prvé štvorveršie obsahuje tézu (nastoleniu problému), druhé štvorveršie antitézu (negáciu problému), posledné 2 trojveršia tvoria syntézu; na konci básne je výrazná pointa, ktorá môže meniť zmysel predchádzajúcich častí textu.

Najčastejšia schéma rýmu je v prvých dvoch strofách abba.


ZNELKOVÝ VENIEC:

Sonety sa niekedy spájajú do väčších celkov – znelkových vencov (cyklus 15 zneliek – sonetov a 210 veršov; posledný verš predchádzajúcej znelky sa zhoduje s prvým veršom nasledujúcej znelky a súčasne z prvých veršov 14 zneliek sa skladá 15. znelka; posledná znelka cyklu sa nazýva majstrovskou znelkou).


 

 

Použitá literatúra:

GREGOROVÁ, I., LAPITKA, M.: Literatúra pre 2. ročník gymnázií a stredných odborných škôl. 1. vyd. 2009. SPN. Bratislava. ISBN 978-80-10-01799-7

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ŽILKA, T., OBERT, V., IVANOVÁ, M.: Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 1. vyd. 1997. Litera. Bratislava. ISBN80-85452-52-9

Súkromné materiály autorky použité na vyučovaní