Redakcia Slovenských národných novín:

  • Sídlila na Panenskej ulici v Bratislave, na prvom poschodí tzv. Fernolayho domu.
  • Samotná redakcia bola umiestnená v dvoch priestranných izbách a ich inventár pozostával zo stolov, stoličiek, stolíkov a z políc s papiermi, rukopismi a inými spismi, z príručnej knižnice a zo železných postelí. V susedstve sa nachádzala pracovňa hlavného redaktora Ľ. Štúra.
  • Členovia redakcie: Bohuš Nosák, Peter Kellner – Hostinský, Móric Jurecký, Janko Štúr a Ľudovít Dohnány.
  • S redakciou spolupracovali aj študenti lýcea - Janko Kučera, Viliam Pauliny, Pavol Dobšinský.
  • Počas takmer trojročnej existencie redaktori skvalitňovali obsah novín a mapovanie politického diania doma i vo svete, nakoľko im to možnosti a cenzúra umožňovali.
  • Neskôr zväčšili aj svoj formát. Niekedy noviny obsahovali rôzne prílohy v podobe vložených listov, ktoré informovali o aktuálnom dianí.
  • Slovenské národné noviny dosiahli celkový počet 292 čísel s 1168 stranami.

Hlavné rubriky:

  • Dominovali v nich úvodníky – popisovali aktuálnu problematiku národného hnutia a navrhovali jej rozličné varianty riešenia. 
  • Ďalšiu časť tvorili súbory listov od dopisovateľov, ktoré tvorili najdôležitejšiu spravodajskú rubriku periodika: Denňík domáci – obsahoval napr.  správy dopisovateľov zo slovenských miest a regiónov o hospodárskom, kultúrnom a politickom stave krajiny, rozličné úradné oznamy a informácie, správy zo stoličných zasadnutí, aktuality o úrode, počasí, epidémiách atď.
  • Základ novín tvorili autorské príspevky inžinierov, kňazov, lekárov, notárov, právnikov, richtárov, študentov, učiteľov a úradníkov, ale postupne do novín začali jednotlivo prispievať i vzdelanejší roľníci a remeselníci.
  • Ďalšia rubrika: Denňík zahraňiční - prinášala výber materiálov prevzatých z inonárodných periodík a tlače ( z maďarskej a rakúskej, resp. peštianskej a viedenskej tlače, z anglických, francúzskych a nemeckých novín,...)
  • Postupne do novín pribudli i ďalšie pravidelné stĺpce -  Rozličnosťi (neskôr prevzali úlohu úvodníkov), Prehled časopisov, v ktorej sa uverejňovali aj polemické reakcie a repliky na články v inonárodných novinách a časopisoch, osobitne (v Pesti Hírlap, napokon Malí chírňik, Listár a Pojednávaťel).

Príloha Orol tatranský – literárna príloha

V prílohe Orol tatranský popri pôvodnej slovenskej poézii, próze a dráme a prekladoch, najmä z klasikov svetovej a slovanskej spisby, boli uverejňované aj literárnovedné, filozofické, historické a vlastivedné príspevky, články, polemiky, recenzie a kritiky. Orol tatranský sa zmenil z týždenníka na dvojtýždenník. Neobsahoval pravidelné rubriky.

Zánik novín bol podmienený vypuknutím revolúcie 1848/1849. Posledné číslo vyšlo 9. júna 1848. Po slovenskom povstaní 1848/49 aj napriek Štúrovmu úsiliu stroskotali všetky jeho pokusy opäť vydávať vlastné noviny s politickým zameraním.



Zopakujte si:
1. Kedy začali vychádzať Slovenské národné noviny?
2. Kto má hlavnú zásluhu na vydávaní Slovenských národných novín?
3. Kto patril do redakcie Slovenských národných novín?
4. Ktorým smerom bola orientovaná príloha Orol tatranský?
5. Aký dlhý čas uvedené noviny vychádzali?

Použitá literatúra:
PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01366-0
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4
Slovenskje národňje novini. http://www.stur.sk/clanky/o_snn.htm (citované 16.2.2016)
Štúrove Slovenskje národňje novini 1845 – 1848 – kapitoly z histórie. http://snn.sk/news/sturove-slovenskje-narodnje-novini-1845-1848-kapitoly-z-histori/ (citované 17.2.2016)