Vypracovala: Mgr. Ivana Loduhová








Zdroj: http://kekule.science.upjs.sk/chemia/kuch/kaz/obr2.jpg





Charakteristika vodných roztokov z pohľadu ich kyslosti.
Aké majú vodné roztoky vlastnosti? Čo ich charakterizuje?
Pri rozpúšťaní mnohých látok vo vode vznikajú roztoky, ktoré môžu byť:
· neutrálne
· kyslé
· zásadité


Neutrálny roztok vznikne napr. rozpustením cukru C6H12O6 alebo soli NaCl vo vode.
Kyslý roztok vznikne napr. rozpustením kyseliny chlorovodíkovej HCl vo vode.
Zásaditý roztok vznikne napr. rozpustením hydroxidu sodného NaOH vo vode.


Indikátory, pH

Chemik nepoužíva na skúmanie roztokov chuťovú skúšku, ale iné prostriedky. Skúsenosti máme aj z nášho každodenného života: tmavá farba čaju sa po pridaní citrónovej šťavy zmení na žltú. Aj farba červenej kapusty sa po pridaní octu zmení. Existujú teda rastlinné farbivá, ktorých sfarbenie sa v prítomnosti kyselín zmení. Takéto farbivá nazývame indikátory. Často pracujeme so zmesou rôznych indikátorov, ktorú nazývame univerzálny indikátor.Takýmto indikátorom môžeme vyskúšať, či kvapalina obsahuje kyselinu, ale tiež, aká silná je kyselina. Farba indikátora sa totiž mení podľa sily kyseliny.

 

Silu kyseliny udáva hodnota pH. Kyseliny majú hodnotu pH menšiu ako 7, čím je hodnota pH menšia, tým je kyselina silnejšia. „pH“ je vlastne hodnota udávajúca kyslosť v rozpätí hodnôt 1 až 7 alebo zásaditosť v rozpätí hodnôt 7 až 14. Odborne definujeme pH ako záporný dekadický logaritmus koncentrácie vodíkových iónov.

Aj na určenie zásad používame indikátory. Môžeme použiť tie isté indikátory, ktoré používame na dôkaz kyslých roztokov. V roztokoch zásad však nadobudne indikátor iné sfarbenie.

 

Farebná stupnica univerzálneho indikátora. Sfarbenie je tým intenzívnejšie čím je kyselina alebo zásada silnejšia.


Zdroj: http://www.infovek.sk/predmety/chemia/externe/majka/phkysle.gif

Kyslosť vodného roztoku spôsobujú vodíkové katióny H+, ktoré vznikajú štiepením kyselín pri rozpúšťaní vo vode, napr.

HCl + H2O H+ + Cl-
H2SO4 + H2O 2H+ + SO42-

Zásaditosť vodného roztoku spôsobujú hydroxidové anióny OH-, ktoré vznikajú štiepením hydroxidov pri rozpúšťaní vo vode napr.

NaOH + H2O Na+ +OH-
Ca(OH)2 + H2O Ca2+ + 2OH-

Čo sa stane, ak zmiešame kyslý a zásaditý roztok? Vznikne roztok, ktorý nie je ani kyslý ani zásaditý, hovoríme, že je neutrálny. Neutrálny roztok má pH – 7. Produktmi neutralizácie sú soľ a voda, navyše sa uvoľňuje teplo:


roztok kyseliny + roztok zásady soľ + voda + teplo

Reakciu medzi roztokmi kyselín a roztokmi zásad nazývame neutralizácia.

Počas neutralizácie reagujú katióny H3O+ z roztoku kyseliny s aniónmi OH- roztoku hydroxidu a vznikajú molekuly vody.

H3O+ + OH- 2H2O + teplo


Neutralizácia

schéma pomocou kalotového modelu


Zdroj: http://www.infovek.sk/predmety/chemia/externe/majka/neutralizacia.gif





Praktické použitie neutralizácie

Odpad obsahujúci kyseliny alebo hydroxidy sa musí neutralizovať na mieste vzniku. Takto možno chrániť životné prostredie pred znečistením škodlivými látkami. V priemyselných podnikoch, v ktorých vzniká takýto odpad, musia byť vybudované neutralizačné zariadenia. Neutralizačné prostriedky sa používajú vo veľkom množstve, preto musia byť lacné. Životné prostredie nesmú znečisťovať ani produkty neutralizácie!



Soli sú chemické zlúčeniny zložené z katiónov kovových prvkov (alebo amónneho katiónu NH4+) a aniónov kyselín.


Soli môžu vznikať:
- zlučovaním kovu s nekovom
Fe + S FeS (sulfid železnatý)


- neutralizáciou
HCl + KOH H2O + KCl (chlorid draselný)


- reakciou kovu s kyselinou
Fe + H2SO4 H2 + FeSO4 (síran železnatý)


- reakciu kyselinotvorného oxidu s hydroxidom
CO2 + Ca(OH)2 H2O + CaCO3 Uhličitan vápenatý


- reakciou hydroxidotvorného oxidu s kyselinou
CaO + 2HNO3 H2O + Ca(NO3)2 dusičnan vápenatý


Medzi významné soli patria: halogenidy, sulfidy, dusičnany, sírany, uhličitany, a fosforečnany.



Zopakuj si:

1. Akými reakciami môže vzniknúť soľ?
2. Vymenuj najvýznamnejšie soli?
3. Čím zisťujeme v laboratóriu pH roztokov?
4. Ako sa nazýva reakcia medzi kyslým a zásaditým roztokom a čo pri nej vzniká?




Použitá literatúra:
Adamkovič E. a kol.: Chémia pre 9. ročník ZŠ, Bratislava: SPN, 2006, 195s.

Ostatné zdroje:
http://www.infovek.sk/predmety/chemia/externe/majka/kyseliny.htm
http://www.infovek.sk/predmety/chemia/externe/majka/neutralizacia.gif
http://www.infovek.sk/predmety/chemia/externe/majka/phkysle.gif
http://tbn1.google.com/images?q=tbn:e8Jtp3KNbAEJ6M:http://kekule.science.upjs.sk/chemia/kuch/kaz/obr2.jpg