Vypracovala: Jana Dolinská
Oddelenie: Červené riasy (Rhodophyta)
Do tohto oddelenia patria predovšetkým morské riasy, ktoré sa vyskytujú na skalnatých pobrežiach do hĺbky 100 – 150 m. Zriedkavejšie nájdeme zástupcov v sladkých vodách.
Ich telo tvorí vláknitá a pletivová stielka. V chloroplastoch buniek je prítomná kombinácia chlorofylov a a d. Doplnkové červené farbivo – fykoerytrín umožňuje morským druhom využívať aj minimálne množstvo svetla, ktoré preniká na dno útesov a tým existenciu vo väčších hĺbkach. Pri fotosyntéze vytvárajú zásobnú látku - florideový škob.
Rozmnožujú sa spórami a pri vyššie organizovaných zástupcoch je známy aj pomerne zložitý spôsob pohlavného rozmnožovania spojený s rodozmenou.
Zo stielok morských červených rias sa získavajú viaceré látky. Patrí k nim agar, ktorý sa používa na výrobu tuhých živných pôd v mikrobiológii, ale aj v potravinárskom priemysle na výrobu želatíny. Získavaná látka karagén sa využíva na lekárske účely.
Zástupca: Žabie semä (Batrachospermum moniliforme) - vyskytuje sa v sladkých čistých pramenitých vodách.
Oddelenie: Rôznobičíkaté riasy (Heterokontophyta)
Rôznobičíkaté riasy sú sladkovodné i morské druhy s pohyblivou i nepohyblivou jednobunkovou stielkou alebo pletivovým typom stielky prevládajúcim u mnohobunkových druhov.
Pretoto oddelenie je charakteristická kombinácia chlorofylov a a c. V chloroplastoch majú prítomné aj doplnkové farbivá: fukoxantín – hnedé farbivo, ß-karotén a xantofyly. Ich zásobnou látkou nie je škrob, ale rôzne polysacharidy alebo oleje.
Trieda: Rozsievky (Bacillariophyceae)
Rozsievky sú mikroskopické jednobunkové riasy žijúce jednotlivo alebo v kolóniach. Sú súčasťou fytoplanktónu. Vytvárajú kokálny typ stielky, ktorej bunková stena je prestúpená SiO2 a tvorí dvojdielnu schránku. Schránka pripomína škatuľu od topánok. Jej vrchná časť sa označuje ako epitéka a spodná časť hypotéka. Stredom schránky prechádza ryha – raphe, v ktorej prúdi cytoplazma umožňujúca rozsievkam pohyb. Schránky sa rozdeľujú na lúčovité (kruhový tvar schránky) a perovité (tyčinkovitý, člnkovitý alebo oválny tvar schránky).
Rozmnožovanie prebieha nepohlavne pozdĺžnym delením na dve nové časti. Epitéka a hypotéka sa od seba oddelia a každej častidorastie menšia časť dovtedy, kým nenadobudnú minimálnu veľkosť. Potom u nich nastane pohlavný spôsob rozmnožovania.
Rozsievky majú geologický význam - schránky odumretých rozsievok tvoria mohutné sedimenty, z nich vzniká hornina diatomit. Súčasne sú rozsievky vo vode producentami organickej hmoty.
Zástupcovia:
Meridion (vejarovité kolónie)
Asterionella (hviezdicovité kolónie)
Diatoma (cik –cakkolónie)
Trieda: Hnedé riasy - chaluhy (Phaeophyceae)
Až na malé výnimky sú to morské druhy. Osídľujú v súvislom páse morské pobrežia. Ich pletivové stielky sú veľké často i niekoľko metrov.
Používajú sa ako hnojivo, palivo, na výrobu jódu, potaše K2CO3 a hlavne ako potrava pre človeka (bohaté na bielkoviny) i živočíchy.
Zástupcovia:
Chaluha sargasová (Sargassum) – najrozšírenejšia v Sargasovom mori, kde na morskej hladine vytvára súvislý koberec chalúh. Morské prúdy ju môžu ľahko odtrhnúť od podkladu a unášať.
Chaluha bublinatá – na palístkoch sa vytvárajú mechúriky vyplnené plynom, ktoré ju nadľahčujú.
Chaluha bublinatá
Kontrolné otázky:
-
Čo umožňuje červeným riasam osídľovať väčšie morské hĺbky v porovnaní s inými riasami?
-
Ktoré priemyselne dôležité látky sa získavajú zo stielok červených rias?
-
Ako prebieha nepohlavný spôsob rozmnožovania rozsievok?
-
Ktorá trieda rôznobičíkatých rias vytvára pletivové stielky?
Použitá literatúra:
Ušaková,K. et al.: Biológia pre gymnázia 2. 1. vyd. Bratislava : MEDIATRADE. 2000. 87 s. ISBN: 80-08-03095-X
Križan, J.: Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280s. ISBN 80-07-01145-5
Baranec, T.et al.: Systematická botanika. 1. vyd. Nitra : UNIVERSUM. 1998. 205s. ISBN 80-967111-2-1