- tvoria samostatnú ríšu;
- skúma vedný odbor mykológia /mykos = huba, logos = veda/;
- sú:  eukaryotické, heterotrofné organizmy a ich telo tvorí jednobunková, alebo mnohobunková stielka;
 
Charakteristické znaky húb:

- huby sú heterotrofné organizmy - nikdy neobsahujú plastidy, ani žiadne iné asimilačné farbivá a preto nie sú schopné fotosyntézy /heterotrofia/;
- produktom metabolizmu húb je podobne ako u živočíchoch glykogén, ďalšou zásobnou látkou sú oleje;
- v bunkovej stene húb prevláda chitín, nie celulóza ako u rastlín;
 
Telo húb tvorí stielka, ktorá má mikroskopické, alebo makroskopické rozmery.
Stielka môže byť:  jednobunková,  vláknitá,  alebo je neurčitého tvaru a má rôsolovitú štruktúru - plazmódium.
Hubové vlákna nazývame hýfy. Hýfu tvorí rad rovnakých buniek, ktoré môžu mať tvar trubice /sipho/ - býva viacjadrová; alebo sú vlákna priehradkované = rozdelené na viac buniek. Sieť hubový vláken je mycélium /podhubie/.

 

 
 Mycélium (podhubie)

Hubové vlákna sa môžu druhotne zoskupovať a zrastať, čo je ich typickým znakom. Hubové vlákna zároveň vytvárajú nepravé pletivá nazývané pseudoparenchým, alebo plektenchým. Z nepravých pletív následne vznikajú voľným okom viditeľné plodnice húb.
 
Výživa húb

·         Podľa formy heterotrofie:

Saprofytické huby – odoberajú organické látky z odumretých organizmov a z ekologického hľadiska patria do skupiny –reducentov /dekompozítorov/.

Obligátne parazitické huby – čerpajú živiny zo živých buniek

Fakultatívne parazitické huby – živia sa saprofyticky ale za istých podmienok aj paraziticky

·        Podľa formy symbiózy:

Lichenizmus je zvláštna forma symbiózy – spolužitie húb s riasami /alebo sinicami/ - výsledkom je podvojný organizmus - lišajník.

Mykoríza – symbiózy hýf s koreňmi rastlín. Veľká väčšina lesných drevín žije v mykoríze s hubami.

Endomykorýza –hýfy sú s koreňmi mladej rastliny a produkujú látky potrebné pre vývin rastliny (napr. vstavače – Orchideaceae)
 
Rozmnožovanie húb

·         Nepohlavné rozmnožovanie  -  delením buniek na 2 dcérske bunky
 - pučaním
 - časťami hýf
 - spórami  -  môžu byť: pohyblivé zoospóry

    nepohyblivé - najčastejšie spóry sú konídie

·         Pohlavné rozmnožovanie prebieha splynutím pohlavných buniek
- podľa veľkosti a tvaru gamét:
izogamia  -  splývajú dve pohyblivé gaméty – rovnakého tvaru a veľkosti;
anizogamia  -  splývajú dve pohyblivé gaméty rôzneho tvaru a veľkosti;
oogamia  -  splýva väčšia nepohyblivá s menšou pohyblivou;

Pre huby je charakteristický pohlavný proces, pri ktorom splýva celý obsah pohlavných orgánov – najskôr splýva cytoplazma, oveľa neskôr splývajú aj jadrá./mycélium s jedným jadrom je primárne, s dvoma jadrami –sekundárne/.
 

Význam húb:
- huby nachádzame takmer vo všetkých biotopoch – v pôde, vo vode, vo vzduchu /aj keď len ako spóry/, nachádzajú sa na telách rastlín, živočíchov a človeka;
- spolu s baktériami majú nenahraditeľnú úlohu reducentov a zabezpečujú tak obeh anorganických látok  v prírode;

Využitie:
- v biotechnológii – potravinársky a farmaceutický priemysel
- v humánnej a veterinárnej medicíne – ako antibiotiká, cytostatiká, vitamíny a i.

- niektoré druhy v ľudovom liečiteľstve

- pre človeka zároveň predstavujú aj významný zdroj prírodných – biologicky účinných látok napr. hliva ustricová
  - huby však môžu byť pôvodcami rôznych hubových chorôb – mykóz rastlín, živočíchov a človeka
  - mnohé mikroskopické huby produkujú jedovaté látky –  mykotoxíny, ktoré sú veľmi nebezpečné

 



Zopakujte si:
Čo tvorí telo húb?
Ako rozdeľujeme huby podľa spôsobu výživy?
Ako sa huby rozmnožujú?
Aký je význam húb pre človeka?


Použitá literatúra:
Ušáková, K. – Činčura, F. – Dúbravcová Z. – Záhorovská E.: Biológia pre gymnáziá. 2. Vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 2004. 64 s. ISBN 80-10-00428-6
Križan, J.: Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava: Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5
www.zones.sk/studentske-prace/biologia/1602-huby-fungi/

Zdroje obrazkov:
http://www.musarama.org/en/image/fusarium-mycelium-153.html