- huby tvoria samostatnú skupinu organizmov; systém je zložitý, neustále sa mení

ODDELENIE:  VLASTNÉ HUBY /EUMYCOTA/
1. TRIEDA:  SPÁJAVÉ  PLESNE /ZYGOMYCETES/ - plesne
  -  sú mikroskopické, väčšinou saprofytické; niektoré parazitické spôsobujú mykózy u človeka
  - nebezpečný je veľký počet spór, ktoré vznikajú pri nepohlavnom rozmnožovaní – sú prítomné v prachu a môžu vyvolať alergie
  - plesne rastú na organických substrátoch – ovocie, zelenina, mlieko, syr, chlieb
Pleseň hlavičkatá - žije na nesprávne uskladnených /zahnívajúcich/ potravinách – vlhký chlieb, zelenina, marmeláda – mycélium vytvára belavé kožovité povlaky, z ktorých vyrastajú stopky ukončené čiernymi hlavičkami, ktoré sú viditeľné aj voľným okom.

 Pleseň hlavičkatá

2. TRIEDA:  VRECKATÉ HUBY /ASCOMYCETES/
- významným znakom je tvorba zvláštnych výtrusníc – vreciek /ascus/
- vo vrecku je 8 výtrusov – askospór
- okrem askospór vytvárajú aj konídie – na špecifických nosičoch – konídiofóroch
- vrecká s výtrusmi bývajú uložené v podniciach, ktoré môžu mať – guľovitý, miskovitý, bankovitý tvar
- vrecká môžu byť v plodniciach voľne roztrúsené, alebo tvoria výtrusorodú vrstvu – técium
- počtom zástupcov sú vreckaté huby najpočetnejšia skupina húb

Významné rady vreckatých húb:
RAD: KVASINKOTVARÉ HUBY  /SACCHAROMYCETES/ - kvasinky
- stielku tvorí jedna bunka, rozmnožujú sa pučaním;
- majú fermentačné schopnosti, čo sa využíva pri kvasných biotechnológiách v potravinárstve, poľnohospodárstve a krmovinárstve
Kvasinka pivná  - využíva sa na:
-  skvasovanie sladu pri výrove piva
-  na výrobu pekárenských kvasníc – lisované kvasinky s hladkou múkou

  kvasinka pivná

Kvasinka vínna -  nachádza sa voľne v prírode na bobuliach hrozna
-  vyvoláva tzv. alkoholové kvasenie –  rozkladá cukry za vzniku alkoholu a CO2 -  používa sa pri výrobe vín
Kvasinky mliečneho kvasenia a baktérie sa využívajú pri výrobe jogurtov a kefíru. Pre vysoký obsah vitamínov /B/ sa z kvasiniek pripravujú aj vitamínové liečivá. Mnohé kvasinky žijúce v prírode sú pre človeka nebezpečné. Sú pôvodcami mnohých nepríjemných kvasinkových ochorení napr. druhy rodu CANDIDA spôsobujú kožné aj pľúcne ochorenia človeka.
 
RAD: PAPLESŇOTVARÉ  HUBY  /EUROTIALES/ - paplesne
- podieľajú sa na hnití ovocia, zeleniny, krmiva, semien a pod.
- sú to prevažne saprofytické huby
- niektoré druhy napriek tomu, že sú to prevažne saprofytické produkujú nebezpečné jedy – mykotoxíny, ktoré môžu spôsobiť mnohé ochorenia, preto by sa potraviny napadnuté paplesňou nemali konzumovať ani  po oddelení mycélia!!
- patria sem aj huby veľmi užitočné pre človeka – druh Penicillium notatum – produkuje antibiotikum – penicilín; iné druhy tohto rodu – Penicillium sa využívajú pri výrobe syrov – rokfort , camembert a i. ;

  Penicillium notatum

- druh Aspergil čierny je veľmi rozšírený – spolu s niektorými druhmi rodu Penicillium vytvára na potravinách povlaky, čím ich znehodnocuje.
Z mycélia paplesní vyrastajú vzpriamené nosiče- konídofory, ktoré produkujú veľmi veľa spór. Bývajú príčinou rôznych alergií. Sú súčasťou ovzdušia – všade prítomné.
 
RAD: KYJANIČKOTVARÉ  HUBY  /CLAVICIPITALES/
- ich vreckách sa nachádzajú v bankovitých plodniciach
- sú to prevažne parazitické huby
Kyjanička purpurová - cudzopasná huba – cudzopasí v semenníku raži
- semenník je premenený na tvrdý, černastý rožkovitý útvar – námeľ – nachádzajú sa v ňom toxické látky – alkaloidy – farmaceutický priemysel z nich vyrába liečivá na úprava krvného tlaku a zníženie krvácania

 Kyjanička purpurová

-  ak sa toxické alkaloidy dostanú  do múky, môžu spôsobiť hromadný úhyn poľnohospodárskych zvierat a aj ľudí
 
RAD: ČIAŠKOTVARÉ HUBY /PEZIZALES/
- saprofytické , aj parazitické huby
- vrecká s askospórami sú uložené v miskovitej plodnici – vytvárajú tu výtrusorodú vrstvu – nápadne sfarbená – hnedá, červená, zelená
- patria sem aj veľké mäsité huby – ich výtrusorodá vrstva pripomína klobúk:
–  smrčok jedlý - dobrá jedlá jarná huba

  Smrčok jedlý
–  ušiak jedovatý – jeho poprehýbaný klobúk pripomína ľudský mozog – jedovatá huba!

  Ušiak jedovatý

hľuzovky sú vzácne huby, rastú pod povrchom pôdy  v teplých dubinách;  v hľuzovitých plodniciach sú vrecká s výtrusmi trvalo uzavreté
!!! Vreckaté huby spôsobujú mnohé hubové ochorenia kultúrnych rastlín – rakovinu ovocných stromov, sivé plesnivenie jahôd, moniliózy /zahnívanie ovocia/, chrastavitosť jabĺk a hrušiek a iné.

 



Zopakujte si:
1. Popíš a charakterizuj triedu: Spájavé plesne.
2. Charakterizuj triedu: Vreckaté huby
3. Aký význam majú kvasiniek pre človeka?
4. Vymenuj a charakterizuj huby patriace do radu: Čiaškotvaré.


Použitá literatúra:
Ušáková, K. – Činčura, F. – Dúbravcová Z. – Záhorovská E.: Biológia pre gymnáziá. 2. Vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 2004. 64 s. ISBN 80-10-00428-6
Križan, J.: Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava: Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5


Zdroje obrazkov:
http://forgottendreamz.deviantart.com/
http://beerstreetjournal.com/
http://www.allposters.com/
https://questionableevolution.com/
http://www.nahuby.sk/