Do tejto podríše patria rastlinné druhy, ktoré nemajú vytvorené typické rastlinné vegetatívne a generatívne orgány. Príkladom sú riasy (Algae). Ich štúdiom sa zaoberá algológia. V niektorých systémoch sú do tejto podríše zaraďované aj sinice. Tie sú však tvorené prokaryotickými bunkami v porovnaní s riasami, ktoré sú eukaryotické organizmy.


Nižšie rastliny sú prevažne vodné autotrofné organizmy schopné fotosyntézy. V ich tylakoidoch je prítomný chlorofyl a vždy v kombinácií s chlorofylom b, c alebo chlorofylom d a doplnkovými farbivami. Podľa kombinácie chlorofylov sa nižšie rastliny klasifikujú do jednotlivých oddelení:

  • oddelenie červených rias: chlorofyl a, chlorofyl d

  • oddelenie rôznobičíkatých rias: chlorofyl a, chlorofyl c

  • oddelenie červenoočiek: chlorofyl a, chlorofyl b

  • oddelenie zelených rias: chlorofyl a, chlorofyl b


Ich telo tvorí stielka – thallus, ktorá dosiahla v priebehu fylogenézy rôzne stupne zložitosti. Stielka môže byť jednobunková (pohyblivá a  nepohyblivá) alebo viacbunková. V stielke sa nediferencujú vodivé pletivá.


Typy stielok:

1. jednobunkový

  • pohyblivý

    • bičíkatý typ - monadoidný(euglena zelená, chlamydomonáda)

Väčšinou vytvorené 2 bičíky. V blízkosti upevnenia bičíkov je prítomná stigma(červená očná škvrna) citlivá na svetlo. Je tvorená kvapôčkami tukov s rozpustenými karotenoidmi. V bunke môžu byť prítomné pulzujúce a u sladkovodných druhov aj plynové vakuoly. Bunka je chránená pelikulou.

  • meňavkovitý typ – améboidný(chrysamoeba)

Vytvára panôžky pomocou ktorých sa pohybuje a prijíma potravu. Nie je vytvorená bunková stena.

        • nepohyblivý:

  • kokálny typ - bunkový(chlorela)

Bunka je chránená bunkovou stenou. V bunke nie sú prítomné pulzujúce

vakuoly ale vyskytuje sa pyrenoid (bielkovinové teleso často obalené škrobom).


2. mnohobunkový

  • vlaknitý typ - trichálny(chetofóra, drobnozrnko, kaderavka)

Bunky vytvárajú jednoradové vlákno, rozkonárené alebo nerozkonárené. Všetky bunky sú rovnaké až na bazálnu, pomocou ktorej je vlákno prichytené k podkladu. V každej bunke 1 jadro a 1 chloroplast.

  • rúrkovitý typ - sifonálny(halimeda)

Má tvar tvar veľkých vláknitých alebo guľovitých útvarov. Stielka je tvorená bunkami bez priečných priehradok, čím vzniká mnohojadrová cytoplazma.

  • sifonokladiový typ (žabí vlas)

Jednotlivé bunky vlákna majú viac jadier.

  • pletivový typ (chary)

Najdokonalejší typ. Stielka je diferencovaná na: palístky (fyloidy), pabyľku (cauloid), pakorienky (rhizoidy).


Nižšie rastliny sa rozmnožujú nepohlavne – mitózou (najmä jednobunkové riasy), tvorbou výtrusov – spór, alebo vegetívne – fragmentáciou (rozpadom vlákien). Pri pohlavnom rozmnožovaní dochádza k splývaniu gamét:

    • izogamia – splývanie 2 pohyblivých gamét rovnakého tvaru a veľkosti

    • anizogamia – splývanie 2 pohyblivých gamét rôzneho tvaru a veľkosti

    • oogamia – splývanie väčšej nepohyblivej gaméty s menšou pohyblivou gamétou


Pre nižšie rastliny je typické striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie - rodozmeny (gametogenézy). Tá môže byť rovnakotvará (izomorfná) alebo rôznotvará (heteromorfná).

Izomorfná rodozmena sa pozoruje u riasy žabí vlas. Pohlavná generácia – gametofyt, ktorá vytvára pohlavné orgány sa morfologicky neodlišuje od nepohlavnej generácie – sporofytu, ktorá vytvára výtrusnice.


Medzi najvýznamnejšie oddelenia rias patria:


1. Oddelenie: Červené riasy (Rhodophyta)


Do tohto oddelenia patria predovšetkým morské riasy, ktoré sa vyskytujú na skalnatých pobrežiach do hĺbky 100 – 150 m. Zriedkavejšie nájdeme zástupcov v sladkých vodách.


Ich telo tvorí vláknitá a pletivová stielka. V chloroplastoch buniek je prítomná kombinácia chlorofylov a a d. Doplnkové červené farbivo – fykoerytrín umožňuje morským druhom využívať aj minimálne množstvo svetla, ktoré preniká na dno útesov a tým existenciu vo väčších hĺbkach. Pri fotosyntéze vytvárajú zásobnú látku - florideový škob.


Rozmnožujú sa spórami a pri vyššie organizovaných zástupcoch je známy aj pomerne zložitý spôsob pohlavného rozmnožovania spojený s rodozmenou.


Zo stielok morských červených rias sa získavajú viaceré látky. Patrí k nim agar, ktorý sa používa na výrobu tuhých živných pôd v mikrobiológii, ale aj v potravinárskom priemysle na výrobu želatíny. Získavaná látka karagén sa využíva na lekárske účely.


zástupca:

Žabie semä (Batrachospermum moniliforme) - vyskytuje sa v sladkých čistých pramenitých vodách.


2. Oddelenie: Rôznobičíkaté riasy (Heterokontophyta)


Rôznobičíkaté riasy sú sladkovodné i morské druhys pohyblivou i nepohyblivou jednobunkovou stielkou alebo pletivovým typom stielky prevládajúcim u mnohobunkových druhov.


Pre toto oddelenie je charakteristická kombinácia chlorofylu a  a chlorofylu c. V chloroplastoch majú prítomné aj doplnkové farbivá: fukoxantín – hnedé farbivo,ß-karoténa xantofyly. Ich zásobnou látkou nie je škrob, ale rôzne polysacharidy alebo oleje.


1. Trieda: Rozsievky (Bacillariophyceae)


Rozsievky sú mikroskopické jednobunkové riasyžijúce jednotlivo alebo v kolóniach. Sú súčasťou fytoplanktónu. Vytvárajú kokálny typ stielky, ktorej bunková stena je prestúpená SiO2 a tvorí dvojdielnu schránku. Schránka pripomína škatuľu od topánok. Jej vrchná časť sa označuje ako epitéka a spodná časť hypotéka. Stredom schránky prechádza ryha – raphe, v ktorej prúdi cytoplazma umožňujúca rozsievkam pohyb. Schránky sa rozdeľujú na lúčovité (kruhový tvar schránky) a perovité (tyčinkovitý, člnkovitý alebo oválny tvar schránky).


Rozmnožovanie prebieha nepohlavne pozdĺžnym delením na dve nové časti. Epitéka a hypotéka sa od seba oddelia a každej časti dorastie menšia časť dovtedy, kým nenadobudnú minimálnu veľkosť. Potom u nich nastane pohlavný spôsob rozmnožovania.


Rozsievky majú geologický význam - schránky odumretých rozsievok tvoria mohutné sedimenty, z nich vzniká hornina diatomit. Súčasne sú rozsievky vo vodeproducentami organickej hmoty.


zástupcovia:

Meridion (vejarovité kolónie)

Asterionella (hviezdicovité kolónie)

Diatoma (cik – cakkolónie)

Fragilaria ( kolónie tvaru dreveného plota)

Navicula (jednotlivé bunky člnkovitého tvaru)



2. Trieda: Hnedé riasy - chaluhy (Phaeophyceae)


Až na malé výnimky sú to morské druhy. Osídľujú v súvislom páse morské pobrežia. Ich pletivové stielky sú veľké často i niekoľko metrov.


Používajú sa ako hnojivo, palivo, na výrobu jódu, potaše K2CO3 a hlavne ako potrava pre človeka (bohaté na bielkoviny) i živočíchy.


zástupcovia:

Chaluha sargasová (Sargassum) – najrozšírenejšia v Sargasovom mori, kde na morskej hladine vytvára súvislý koberec chalúh. Morské prúdy ju môžu ľahko odtrhnúť od podkladu a unášať.

Chaluha bublinatá (Fucus vesiculosus)– na palístkoch sa vytvárajú mechúriky vyplnené plynom, ktoré ju nadľahčujú.


3. Oddelenie: Červenoočká (Euglenophyta)


Zástupcovia tohto oddelenia obľubujú sladké, slané i zmiešané vody. Majú vytvorený bičíkatý typ stielky, niektoré druhy tvoria i schránky. Ich chloroplasty tvorené 3 membránami, obsahujú vždy chlorofyl a v kombinácii s chlorofylom b. Spolu s nimi sú v chloroplastoch prítomné aj doplnkové farbivá: β – karotén a xantofyly.


Fotosyntézou si vytvárajú zásobnú látku paramylon (polysacharid). Ich autotrofný spôsob výživy sa v čase nedostatku svetla mení na heterotrofný. Vtedy sa chloroplasty bunky rozpadávajú opäť sa obnovia, ak sa zmenia svetelné podmienky. Zatemnenie vody môže spôsobiť napr. napadnuté lístie. V nepriaznivých podmienkách sa obaľujú slizom a prežívajú v podobe cýst. Rozmnožujú sa pozdĺžnym delením.


zástupcovia:

Euglena zelená (Euglena viridis)

Na povrchu má eugléna tuhú ale pružnú pelikulu (cytoplazmatická membrána spevnená bielkovinovými vláknami prebiehajúcimi špiralovito od jedného konca bunky k druhému). Pohybuje sa pomocou 1 alebo 2 bičíkov, ktoré vyrastajú z fľaškovitého útvaru v prednej časti bunky. V jeho blízkosti sa v cytoplazme nachádza stigma – červená očna škvrna. Je tvorená kvapôčkami tukov s rozpustenými karotenoidmi. Umožňuje vnímanie intenzity svetla a smeru dopadajúceho svetla.

Euglena štíhla (Euglena gracilis)


4. Oddelenie: Zelené riasy (Chlorophyta)


Zelené riasy sú najbohatšou skupinou rias. Predstavujú fylogenetický bod pre vyššie zelené rastliny. Potvrdzujú to chlorofyly a a chrorofyl b, ktoré sa v tejto kombinácií vyskytujú aj u vyšších rastlín. S nimi majú spoločnú aj zásobnú látku – škob a celulózovú, viacvrstvovú bunkovú stenu. Ich doplnkovými farbivami súβ- karotén a xantofyly.


Majú výraznú zelenú farbu, pretože prítomný chlorofyl nie je prekrytý inými farbivami ako u červených a hnedých rias. Žijú najmä v sladkých vodách. V mori obývajú najmä teplejšie oblasti. Prichytávajú sa ku skalám na pobreží.


  1. Trieda: Vlastné zelené riasy (Chlorophyceae)


Vyskytujú sa vo všetkých biotopoch. Vytvárajú všetky typy jednobunkových stielok okrem améboidnej a všetky mnohobunkové. Rozmnožujú sa všetkými spôsobmi typickými pre riasy vôbec.


Príklady rias podľa typu stielok:

  1. bičíkatý typ

    • kartéria (Carteria) – žije jednotlivo

    • pandorína (Pandorina) – vytvára cenóbia

    • válač gúľavý (Volvox globator) – vytvára guľovité kolónie s počtom asi 20 000 jednotlivých buniek veľkosti špendlíkovej hlavičky. Bunky sú vzájomne spojené gélovými mostíkmi. Vo vnútri materskej kolónie vznikajú zárodky nových kolónií, ktoré sa z nej prasknutím uvoľnia.

  1. bunkový typ

    • chlorela (Chlorella)– žije jednotlivo aj v kolóniach, aj v symbióze s nezmarom zeleným. Je bohatým zdrojom bielkovín, preto sa používa ako bielkovinový doplnok výživy v podobe tabliet.

    • scenedesmus (Scenedesmus) – vytvára cenóbia

  • drobnozrnko (Pleurococcus) – guľovité útvary na vlhkom dreve i v kalužiach

  1. vláknitý typ

    • chetofóra (Chaetophora)

    • morský šalát (Ulva lactuca) – vzhľadom pripomína hlávkový šalát. Potrava človeka.

    • kaderavka (Ulothrix)

  2. rúrkovitý

    • halimeda

  3. sifonokladiový

    • žabí vlas (Cladophora) – tvorí chumáče zelených vláken v tečúcich i stojatých

vodách a močiaroch. Po ich vysúšení zostvávajú z neho na dne žltkasté chumáče.

Pre túto riasu je typická izomorfná rodozmena.


2. Trieda: Spájavky (Conjugatophyceae)


Sú riasy sladkých vôd, pretože v moriach sa nevyskytujú. Ich telo tvorí jednobunková alebo mnohobunková – vláknitá stielka. Je pre nich typické pohlavné rozmnožovanie – konjugácia. Je to osobitný typ izogamie, pri ktorom sa vlákna priložia k sebe, vytvorí sa kopulačný mostík, prostredníctvom ktorého prechádza protoplast jednej bunky do bunky susedného vlákna. Vznikne zygospóra, ktorá sa uvoľní a na jar z nej vyklíči nové vlákno riasy.


Okrem pohlavného rozmnožovania je časté aj nepohlavné rozmnožovanie - fragmentáciou stielky.


zástupcovia:

závitnicovka (Spirogyra) – v bunkách má do závitnice stočený chloroplast

jarmovka (Zygnema) – v bunkách má 2 hviezdicovité chloroplasty


3. Trieda: Chary (Charophyceae)


Sú to makroskopické sladkovodné riasy, ktoré chýbajú v moriach. V sladkých stojatých vodách vytvárajú porasty niekedy aj do 1m. Majú vytvorený najdokonalejší typ stielky – pletivový typ, ktorý je diferencovaný a pripomína stavbu prasličky. Bunková stena je prestúpená – inkrustovaná CaCO3. Na dotyk je stielka pevná.

zástupca: chara obyčajná


5. Oddelenie: Kryptomonády (Cryptophyta)


Sú súčasťou sladkovodného planktónu. Majú bičíkatú stielku pohybujúcu sa pomocou 2 nerovnako dlhých bičíkov. Ich bunky sú nesúmerne sploštené.

zástupca: kryptomonádka (Cryptomonas) – v sladkej vode


6. Oddelenie: Panciernatky (Dinophyta)


Panciernatky sú jednobunkové riasy s bičíkatým typom stielky. Z bunky vyrastajú 2 nerovnako dlhé bičíky. Majú celulózovú bunkovú stenu, často zhrubnutú a tým tvoriacu pancier. Oddelenie zahŕňa prevažne morské druhy žijúce v chladných moriach. Sladkovodné druhy žijú v nádržiach.

zástupcovia:

rožkovka (Ceratium)

panciernatka (Peridium)


Význam rias:


Význam rias v posledných desaťročiach narastá. Vedci zistili, že obsahujú veľa vitamínov, minerálov, aminokyselín, chlorofylu i iných látok vo vyššej miere ako suchozemské rastliny. Ukazujú sa aj ako bohatý zdroj bielkovín napr. pre kozmonautov (chlorela). Iné druhy sa konzumujú ako šalát (morský šalát). Vyrábajú sa z nich potravové doplnky a pridávajú sa aj do kozmetických výrobkov. Spolu s vyššími rastlinami sa podieľajú na produkcii kyslíka na Zemi a primárnej biomasy vo vodných ekosystémoch. Niektoré majú horninotvorný význam (rozsievky) alebo slúžia ako zdroj látok, ktoré sa využívajú v potravinárstve (agar) a medicíne (karagén). Odumreté chaluhy sa využívajú ako palivo, hnojivo a tiež ako dôležitá surovina pre výrobu sódy a jódu.


Použitá literatúra:

Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 2. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 2000. 87 s. ISBN: 80-08-03095-X

Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5