V roku 1851 sa stretli poprední zástupcovia štúrovcov a bernolákovcov a uzavreli dohodu o zavedení jednotnej podoby spisovného jazyka. Predchádzali jej problémy, ktoré prevládali v spoločnosti po zavedení štúrovčiny. Napriek námietkam proti Štúrovej kodifikácii sa začala spisovná slovenčina síce spontánne používať, ale v otázke spisovného jazyka vládol chaos: evanjelici používali češtinu, bola tu bernolákovčina, štúrovčina so snahou o jej „opravu“ – J. M. Hurban, M. M. Hodža, M. Hattala.

Rok 1851 teda priniesol dohodu, ktorá vyšla po stretnutí takých osobností doby, ako bol napr. Ľ. Štúr, J. M. Hurban, J. Palárik, M. Hattala,...Dohodli sa na štúrovskej kodifikácii spisovného jazyka s úpravami, ktoré navrhol M. Hattala.

Uvedenú reformu nazývame aj hodžovsko-hattalovská reforma. V otázke spisovného jazyka Slovákov mal M. Hattala bližšie k J. M. Hodžovi ako ku Ľ. Štúrovi. Do svojej Krátkej mluvnice slovenskej (1852) zahrnul Hodžove jazykové návrhy: napr. zachovať ä, y, dvojhlásky, rozlíšenie l – ľ, písanie d, t, n, l bez mäkčeňa pred e, i, í, ie, ia.

Krátkou mluvnicou slovenskou sa uskutočnila tzv. hodžovsko-hattalovská reforma štúrovskej slovenčiny.

 

Hlavné znaky uvedenej reformy:

  • Reforma zaviedla etymologický pravopis - viac než v Štúrovej slovenčine sa bral ohľad na historický vývin jazyka, nárečia, češtinu (vplyv češtiny bol výrazný) a ruštinu.
  • Pravopisne sa zaviedlo:
  1. písanie y/ý,
  2. písanie ä, ľ, é, ia/ie/iu/ô,
  3. písanie de, te, ne, le, di, ti, ni, li bez mäkčeňa,
  4. v genitíve množného čísla mužského rodu -ov (namiesto -ou).
  • Uplatňovali sa prvky češtiny.
  • Zrušilo sa viacero typických stredoslovenských jazykových prostriedkov obsiahnutých v Štúrovej slovenčine, t. j. za spisovné sa prestali považovať:
  1. adjektívne tvary dobruo, dobrjeho, dobrjemu,
  2. dlhé inštrumentálové prípony -mí, -amí,
  3. dlhé -í- v zámenách, napr. ích,
  4. tematická morféma -uvať v šiestej infinitívnej triede slovies,
  5. tvary minulého času bou, robiu, sadnuv.

 

Martin  Hattala – stručný životopis:

  • Jazykovedec, univerzitný profesor, kodifikátor etymologického pravopisu.
  • Martin Hattala sa narodil 4. novembra 1821 v Trstenej.
  • Prvé vzdelanie dostal doma u otca, neskôr študoval na gymnáziu v Trstenej,  v Jászberényi, Félegyháze a v Subotici, kde sa naučil aj po maďarsky a srbsky, ale vyučovacou rečou bola latinčina.
  • Po skončení gymnázia študoval teológiu, venoval sa aj štúdiu gréčtiny, francúzštiny a nemčiny.
  • Potom študoval v Trnave logiku a fyziku. V Trnave si začal všímať svoj materinský jazyk.
  • Ako vynikajúci študent sa dostal do Viedne na Pazmáneum, kde študoval teológiu.
  • V revolučných rokoch 1848/1849 ukončil štúdiá a 12. decembra 1848 v Ostrihome ho vysvätili.  
  • Po ukončení teológie pôsobil napr. v Krátke Bzovíku pri Krupine, v Hodruši pri Banskej Štiavnici, neskôr sa stal  profesorom na gymnáziu v Bratislave.
  • Od roku 1854 prednášal na univerzite v Prahe, kde sa venoval najmä češtine a iným slovanským jazykom. Podieľal sa na tvorbe učebníc, ďalej ako autor a posudzovateľ gramatík, čítaniek a šľabikárov.
  • V máji 1861 bol menovaný za riadneho univerzitného profesora na univerzite v Prahe, vo februári 1862 naplno prepukla vážna pľúcna choroba, zimu strávil v Dubrovníku.
  • Do dôchodku odišiel až v roku 1891, ale ostal v Prahe.
  • Zomrel 11. decembra 1903.

Tvorba M. Hattalu:

Súkromné materiály autorky