Vypracovala: Jana Dolinská
Sinice sú najstaršie prokaryotické organizmy na Zemi. Nachádzajú sa vo vode, osídľujú pôdu, kôru stromov, skaly. Niektoré druhy žijú v symbióze s hubami, čím vytvárajú nové organizmy - lišajníky. Sinice ako prvé osídľujú novovzniknuté vulkanické ostrovy, pretože sa dokážu prispôsobiť nehostinným podmienkam. Tie, ktoré žijú vo vode sú súčasťou fytoplanktónu. Slúžia ako potrava pre organizmy v ďalších stupňoch potravových vzťahov.
V niektorých systémoch sú sinice zaraďované k nižším rastlinám spolu s riasami, v iných sú priraďované k baktériám ako Cyanobacterie. Ich bunky sú však väčšie ako bunky baktérií. Ich existencia je viazaná na svetlo. Sú to autotrofné druhy.
Stavba bunky siníc:
Cytoplazma sa delí na vonkajšiu časť – chromatoplazmu a vnútornú časť - centroplazmu. V chromatoplazme sú sústredené predovšetkým tylakoidy obsahujúce fytosynteticky účinné farbivá. Patrí k nim chlorofyl a, ß – karotén, červené farbivo - fykoerytrín a modré farbivo - fykocyanín. Červené farbivo sa vyskytuje len u niektorých druhov a umožňuje využívať svetlo s malou vlnovou dĺžkou. Modré farbivo - fykocyanín dodáva siniciam sivozelenú farbu. Fotosyntézou si vytvárajú zásobnú látku – sinicový škrob. Súčasťou vonkajšej cytoplazmy sú aj plynové vakuoly – pseudovakuoly, ktoré znižujú hmotnosť bunky. Sú prítomné najmä u druhov, ktoré sú súčasťou fytoplanktónu (napr. Microcystis).
Vnútorná časť cytoplazmy – centroplazma obsahuje predovšetkým ribozómy, zásobné látky a jadro v podobe kruhovej DNA molekuly. Jadro nie je od cytoplazmy oddelené jadrovou membránou a má typickú stavbu prokaryotickej bunky.
Nad cytoplazmatickou membránou sa nachádza bunková stena. Jej vonkajšia vrstva slizovatie a niektorým druhom uľahčuje „drgavý“ pohyb (napr. drgavka).
Rozmnožovanie:
-
amitózou u jednobunkových druhov
-
vegetatívnym rozmnožovaním - rozpadom vlákien siníc
-
tvorbou spór – akinéty – tie umožňujú prežiť nepriaznivé podmienky
Zástupcovia:
rad: Chroococcales – zahŕňa jednobunkové sinice žijúce v kolóniach
druh: Microcystis – sinica, ktorá pri masovom rozvoji vytvára tzv. vodný kvet.
Ľudia ho identifikujú podľa zeleno sfarbenej vody s množstvom zrnitých útvarov. Sú to premnožené sinice, ktoré vylučujú do vodného prostredia toxíny. V takejto vode je zákaz kúpania, pretože toxíny vyvolávajú zápaly kože a alergie.
Tzv. vodný kvet v prírodnej nádrži
rad: Oscillatoriales – zahŕňa jednobunkové alebo vláknité sinice
druh: Oscillatoria – Drgavka – má špecifický druh pohybu
Nostoc – vytvára husto spletené retiazkovité vlákna, žije prisadnuto na kameňoch, vodných rastlinách alebo sa voľne vznáša
Anabaena – Anabéna – podieľa sa na vytváraní tzv. vodného kvetu
Kontrolné otázky:
-
Čo podmieňuje zaradenie siníc k prokaryotickým organizmom?
-
Ako prežívajú sinice nepriaznivé podmienky, napr. dlhodobé sucho?
-
Ktoré sinice sa podieľajú na vytváraní tzv. vodného kvetu?
-
Ako sa vyživujú sinice?
Použitá literatúra:
Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 2. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 2000. 87 s. ISBN: 80-08-03095-X
Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5
Baranec, T. et al.: Systematická botanika. 1. vyd. Nitra : UNIVERSUM. 1998. 205 s. ISBN 80-967111-2-1