Tomáš Baťa (*3. 4. 1876 Zlín - + 12. 8. 1932) bol významným československým podnikateľom, kráľom obuvi, tvorcom svetového obuvníckeho impéria a významným predstaviteľom manažmentu. Pochádzal z obuvníckej rodiny. Ako osemročnému mu zomrela mama. Už v rannom veku /12 rokov/ sa zaujímal o remeslo – ako topánky vyrábať ale tiež ako ich čo najlepšie predať. V tej dobe už ovládal všetko, čo k živnosti obuvníka potreboval. Ako 14-ročný odišiel proti vôli svojho otca z domu do Prostějova, kde pracoval vo firme Fäber, ktorá vyrábala obuvnícke stroje. Veľmi sa zaujímal o stroje uľahčujúce a zrýchľujúce prácu obuvníkov. Vo firme však veľmi rýchlo dostal výpoveď. Jeho zamestnávatelia sa obávali konkurencie. Tomáš sa tak vrátil do otcovej dielne, ale po vzájomných nezhodách odišiel do Viedne. Tu si Tomáš založil vlastnú dielňu. Ale jeho podnikanie rýchlo skončilo kvôli neznalosti tamojšieho trhu. A tak sa opäť vrátil k svojmu otcovi, kde sa stal obchodníkom.

      V roku 1894 si Tomáš Baťa založil obuvnícku živnosť, ohlásenú na najstaršieho súrodenca Antonína Baťu ml., pretože Tomáš ešte nebol plnoletý. Pôvodne žiadali o obuvnícku živnosť v Uherskom Hradišti, ale mesto im ju nepovolilo.

      Súrodenci Tomáša Baťu spočiatku vyrábali valašskú prešívanú  huňatú obuv.  Pri ich výrobe využívali prácu robotníkov. Zamestnávali približne 10 robotníkov, ktorí pracovali fixnú pracovnú dobu, za ktorú dostávali týždennú mzdu. Tento spôsob riadenia podniku bol v tej dobe veľmi neobvyklý ale tiež veľmi priekopnícky.

 

 

      V roku 1896 bol všetok ich majetok zabavený na splátky a zmenky, ktorá už neboli schopní platiť. Prišla kríza a Baťovci zistili, že sú na dne. Vedenia podniku sa ujal Tomáš, ktorý sa pokúsil zbaviť dlhov. Vykonávaním všetkých robotníckych prác – od nákupu materiálu, cez jeho rezanie a strihanie, rozdelenie medzi robotníkov, kontrolu výrobkov, cez vyplatenie robotníkov po vykonanie evidencie a účtovanie – našiel cestu, ktorá viedla k úspore materiálu i k zjednodušeniu prác robotníkov. Do leta 1896 sa Tomáš zbavil dlhov. Ale skoro na to firmu opäť postihla ďalšia pohroma. Firma Koditsch a spol. v ktorej mali všetci obuvníci uložené zmenky, skrachovala. Firmu Tomášovho otca to zruinovalo. Tomáš sa ale vzdať nechcel. Rozhodol sa, že začne šiť topánky z plátna, pretože to bolo omnoho lacnejšia a dostupnejšie ako pravá koža. O „baťovky“ s koženou podošvou a elegantnou špičkou s pravej kože bol obrovský záujem. A to aj vďaka reklame. Výroba sa rozbehla vo veľkom, preto Baťa v roku 1899 zakúpil v Nemecku prvé šijacie stroje s ručným pohonom. V roku 1897 boli opäť všetky dlhy splatené. Po dokončení železničnej trate  z Vizovic do Otrokovic  postavil Tomáš Baťa svoju prvú výrobnú budovu. V nej v roku 1900 zamestnával 120 ľudí. Firma rozkvitala, ale Tomášov brat v tom čase vášne ochorel na tuberkulózu.

Tomáš Baťa prenechal na čas vedenie podniku svojmu spolupracovníkovi Štepánkovi a rozhodol sa odísť do Ameriky, aby získal nové skúsenosti zo spôsobu organizácie práce. Po takmer polročnom pobyte v USA sa vrátil na jar 1905 do Zlína a doviezol so so sebou nové plány výstavby továrenských budov i nadšenie pre nový americký smer manažmentu. V USA tiež pre svoj podnik objednal nové výkonnejšie stroje. Po návrate sa začali stupňovať jeho požiadavky na robotníkov. Za zle vykonanú prácu im zrážal peniaze zo mzdy. Nepristúpil ani na požiadavky odborovej organizácie, ktorá bola sociálno-demokraticky orientovaná. V dôsledku toho robotníci začali štrajkovať. Baťa celú situáciu vyriešil výpoveďami pre štrajkujúcich robotníkov a na ich miesto prijal nekvalifikovaných robotníkov.

 

 

      V roku 1908 zomrel jeho ťažko chorý brat Antonín, a tak sa Tomáš stal jediným vlastníkom firmy. Hlavným cieľom firmy naďalej zostávala výroba „baťoviek“. V roku 1910 zamestnával už v podniku asi 350 robotníkov. Vo firme sa denne vyrobilo asi 3000 párov topánok. S rastúcim objemom výroby narastal aj prísun nových robotníkov a vznikol problém, kam všetkých robotníkov ubytovať. Preto Baťa začal s výstavbou tzv. „Baťových domkov“.

      V roku 1912 prešli obuvnícke dielne na výrobu celokoženej obuvi. Baťa naďalej vykonával opatrenia k prehĺbeniu racionalizácie  a intenzifikácie práce. Firma robotníkom, ktorí nedosahovali predpísané pracovné výkony účtovala k náhrade stráty na režijách. Robotníci boli aj naďalej pokutovaní za nedostatočnú a zle vykonanú prácu. V tomto roku sa Tomáš Baťa oženil s Máriou Menčíkovou. Po dvoch rokoch sa im narodil ich jediný syn Tomáš II.



Zopakujte si:
1. Aké detstvo mal Tomáš Baťa a aké boli jeho prvé remeselné krôčiky?
2. Aké boli podnikateľské začiatky Tomáša Baťu?
3. Kde sa Tomáš Baťa rozhodol získať nové skúsenosti?


Použitá literatúra:
1. Papula, J., Papulová, E.: Manažment pre OA, SPN Bratislava, 6. vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01479-8
2. Papula, J., Papulová, E.: Manažérstvo pre OA, SPN Bratislava, 2. vydanie 1994, ISBN 80-08-02335-X
3. Orbánová, D., Velichová, Ľ.: Maturujem z ekonomiky, SPN Bratislava, 2. vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0


Zdroje obrazkov:
ahaonline.cz
ceskatelevize.cz