je základná stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov okrem vírusov. Rozmery buniek sú väčšinou mikroskopické od 10 – 100 mikrometrov. Od tohto priemeru sa výrazne odlišujú, napr. vajíčka vtákov, bunky baktérií (0,8 mikrometra) , aj ľudské vajíčko je „veľké“ 150-200 mikrometrov.
Prvý, kto pozoroval bunky korku bol v roku 1665 anglický vedec Robert Hook. Od neho pochádza aj názov bunka – cellula. Venoval sa pozorovaniu rastlinných buniek.
Cytológia je vedná disciplína, ktorá skúma stavbu a procesy prebiehajúce v bunkách. Vzniká až začiatkom 19. storočia.
Jan Evangelista Purkyně (1787 – 1869) v roku 1825 objavil bunkové jadro vo vtáčom vajíčku. V roku 1838 formulovali nezávisle od seba bunkovú teóriu nemecký botanik Mathias Jakob Schleiden (1804 – 1881) – objaviteľ jadierka a nemecký zoológ Theodor Schwann (1810 – 1882). Podľa bunkovej teórie:
1. základom každého organizmu rastlín a živočíchov je bunka, ktorá je nositeľom
všetkých životných funkcií
2. každá bunka vzniká len delením z už existujúcej materskej bunky
Bunkové zloženie rastlinných pletív a živočíšnych tkanív v roku 1837 potvrdil aj český prírodovedec Jan Evangelista Purkyně. Obsah bunky, ktorý sa dovtedy považoval za homogénny, nazval protoplazma = cytoplazma + karyoplazma (1839).
Chemické zloženie bunky
- Chemické zloženie buniek všetkých živých organizmov je v zásade rovnaké.
Najvyšší podiel má voda a minerálne látky (60% – 90%). Organické látky tvoria 40% - 10% z celkovej hmotnosti bunky.
Voda a minerálne látky
- Voda:
o podmieňuje biologickú aktivitu mnohých zlúčenín
o je základný substrát a vytvára univerzálne prostredie
o funguje ako rozpúšťadlo a významne ovplyvňuje fyzikálno-chemické procesy
o je súčasťou telových tekutín
o má dobré fyzikálne vlastnosti (napr. sa podieľa na termoregulácii buniek)
o je limitujúcim faktorom života
- Minerálne látky:
o sú dôležitou súčasťou bunky
o najvyššie zastúpenie majú uhličitany, fosforečnany, sírany, vápenaté a kremičité soli
o soli – regulujú najmä hospodárenie bunky s vodou
o podmieňujú metabolizmus, fyzikálne a chemické vlastnosti buniek
o inóny ovplyvňujú pH bunky
Organické látky
- všetky organické látky obsahujú uhlík (majú výhodné väzbové vlastnosti), ktorý tvorí rôzne dlhé reťazce s atómami vodíka a kyslíka.
- proteíny, nukleové kyseliny, sacharidy a lipdy – podlieľajú sa na stavebnej, metabolickej a zásobnej funkcii.
- Proteíny – bielkoviny
- sú najdôležitejšie organické látky, ovplyvňujúce mnohotvárnosť prírody a foriem života
- charakteristické sú prítomnosťou dusíka (amino-skupiny)
- majú stavebnú funkciu (súčasť biologických membrán, zložkou hormónov, vitamínov...)
- mechanická funkcia – bielkoviny napr. brvy, bičíky
- metabolická funkcia – enzýmy, vitamíny
- obranná funkcia – bielkoviny (podmieňujú imunitu organizmov)
- Nukleové kyseliny
- zlúčeniny nachádzajúce sa v jadre každej bunky
- prenášajú genetickú informáciu z materskej bunky na dcérsku
- sú nevyhnutné pri syntéze bielkovín
- základná stavebná jednotka nukleových kyselín je nukleotid
- rozlišujeme dva druhy nukleových kyselín (líšia sa kombináciou špecifických nukleotidov a cukru) deoxyribonukleová kyselina (DNA) a ribonukleová kyselina (RNA)
- Sacharidy – cukry
- nachádzajú sa vo všetkých typoch buniek
- podieľajú sa na stavbe biologicky účinných látok (nukleové kyselín, hormóny, vitamíny...)
- ich základnou stavebnou jednotkou sú monosacharidy (jednoduché cukry):
o glukóza – primárny produkt fotosyntézy, základný zdroj energie
o fruktóza – základný zdroj energie
- zložené cukry disacharidy:
o sacharóza (repný cukor) – v rastlinných bunkách
o maltóza (sladový cukor) – v rastlinných bunkách
o laktóza (mliečny cukor) – v mliečnych žľazách živočíchov
- Polysacharidy – zásobný zdroj energie
o škrob
o glykogén
o celulóza (bunková stena rastlín)
o chitín (telá húb)
o Lipidy – tuky
- chemicky rôznorodá skupina látok
- patria sem: tuky, oleje, vosky
- ťažko sa rozkladajú
- rozpúšťajú vo vode nerozpustné látky – vitamíny, alkaloidy
- zásobná funkcia - sú najhospodárnejším zdrojom energie
- stavebná funkcia (zložky bunkových membrán)
- ochranná funkcia (vosky plodov, semien)
- zložené tuky sú súčasťou vitamínov, cholesterolu ale aj pohlavných hormónov
Zopakujte si:
1. Čo je bunka?2. Vymenujte významných biológov podieľajúcich sa na popise bunky.
3. Aké je chemické zloženie bunky?
4. Akú úlohu plnia nukleové kyseliny v bunkách?
5. Aké funkcie v bunke plnia proteíny a lipidy?
Použitá literatúra:
VIŠŇOVSKÁ, J. – UŠÁKOÁ, K. – GÁLOVÁ, E. a spol.: Biológia pre 2. Ročník gymnázia a 6. Ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 1. Vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 2012. 11-16s. ISBN 978-80-10-02286-1KRIŽAN, J.: Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava: Príroda. 2004. ISBN 80-07-01145-5