Každá bunka je otvorený systém, ktorý musí neustále komunikovať s prostredím.

Bunka prijíma z okolitého prostredia látky, ktoré potrebuje a vylučuje nepotrebné látky (odpad metabolizmu) prípadne vyrobené produkty (hormóny, enzýmy). Príjem a výdaj látok bunkou sa realizuje bunkovými povrchmi.

Príjem a výdaj látok sa uskutočňuje dvomi základnými spôsobmi:

  • Pasívny transport
  • Aktívny transport

 

Pasívny transport

Pasívny transport sa uskutočňuje pomocou fyzikálnych dejov osmózy a difúzie.  Tieto deje nevyžadujú spotrebu energie. 

Ø  Difúzia je vyrovnávanie koncentrácie medzi roztokom(rozpustné soli) a rozpúšťadlom (voda) v smere koncentračného spádu - z miesta vyššej koncentrácie na miesto s nižšou koncentráciou. V bunke sa uplatňuje presun látok cez plazmatickú membránu, ktorá je polopriepustná (semipermeabilná). Semipermeabilita je vlastnosť membrány prepúšťať len niektoré látky (selektívna priepustnosť). Cez membránu nemôžu prenikať do bunky všetky látky, ale len látky s malými molekulami, ktoré dokážu prejsť pasívne cez otvory v membráne

 

    

(www.szes-la.cz)                                                                                                        

Ø  Osmóza je transport vody cez plazmatickú membránu do roztoku. Tento pohyb cez membránu je vždy z miesta nižšej koncentrácie na miesto s vyššou koncentráciou bez použitia energie. Bunka môže vodu nasávať alebo strácať, v závislosti od koncentrácie osmoticky aktívnych častíc.

 

Ø  Rozoznávame tri typy:

·      izotonické prostredie - má rovnakú koncentráciu (osmotickú hodnotu) ako bunka. V takomto prostredí nedochádza k prúdeniu vody v žiadnom smere  (napr. v 0,9% roztok NaCl – fyziologický roztok), je to tzv. stav dynamickej rovnováhy.

·      hypertonické prostredie – s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych látok. V takomto prostredí prúdi voda z bunky - bunka stráca vodu, zmenšuje svoj objem - plazmolýza.

·      hypotonické prostredie – s nižšou koncentráciou osmoticky aktívnych látok. V takomto prostredí prúdi voda do bunky. Pri silne hypotonickom prostredí a množstve vody v okolí môže bunka prijať toľko vody, že spôsobí praskanie buniek (napr. popraskané plody čerešní po dlhotrvajúcom daždi) -plazmoptýza.

 

  (www.szes-la.cz)

Aj živočíšna bunka sa môže v hypertonickom roztoku poškodiť, napr. morské prvoky v sladkej vode.

 

Aktívny transport

Zabezpečuje  prenos látok do bunky  proti koncentračnému spádu  t.j. z miesta z nižšej koncentrácie na miesto vyššej koncentrácie a spotrebuje sa pritom energia vo forme ATP. 
Pomocou aktívneho transportu sa do bunky dostávajú aj molekuly, ktoré sa do bunky pasívne nedostali napr. glukóza, aminokyseliny a niektoré ióny, napr. Na+, K+

Ø  Transport pomocou prenášačov

Jedným zo spôsobov, ktorými sa môže uskutočniť aktívny transport je prenos látok pomocou prenášačov. Prenášačmi môžu byť napr. bielkoviny nachádzajúce sa v štruktúre biomembrány. Látka vytvorí s prenášačom komplex, za pomoci energie je prenášaná látka prenesená na druhú stranu a na vnútornej strane membrány sa z prenášača uvoľní. 

Výhoda: bunka prijíma z prostredia len látky, ktoré potrebuje

Ø  Endocytóza

- je aktívny proces, pri ktorom dochádza k štrukturálnej prestavbe plazmatickej membrány.

Endocytóza (www.rasfoiesc.com)

Existujú 2 formy endocytózy:

1)      fagocytóza:

- umožňuje príjem väčších pevných čiastočiek pomocou panôžok

- obalením čiastočiek potravy vzniká fagocytárna vakuola

- takto prijaté látky do cytoplazmy sú prístupné až po rozpustení membrány fagocytárnej vakuoly hydrolytickými enzýmami

- schopnosť fagocytovať majú napr. biele krvinky, koreňonožce

                    

2)      pinocytóza:

- umožňuje príjem látok vo forme roztokov (v podobe kvapôčiek)

- preliačením cytoplazmatickej membrány dovnútra bunky vzniká priehlbina, ktorá sa zväčšuje až dôjde odškrteniu pinocytárnej vakuoly

- tento proces prebieha napr. pri vstrebávaní látok v tenkom čreve         

 (www.szes-la.cz)

                              

Ø  Exocytóza:

- je opak endocytózy

- výdaj látok, väčších molekúl vo forme mechúrikov – vezikúl, ktoré vznikajú z membránových organel, napr. endoplazmatického retikul

- tiež dochádza k štrukturálnej prestavbe plazmatickej membrány

- takto sa vylučujú napr. enzýmy a hormóny z tkanív

   Exocytóza (www.rasfoiesc.com)

 



Zopakujte si:
1. Popíšte pasívny transport látok bunkou.
2. Popíšte aktívny transport látok bunkou.
3. Aký je rozdiel medzi aktívnym a pasívnym transportom látok?
4. Čo je špecifický prenášač?
5. Čím sa odlišuje Endocytóza od Exocytózy?


Použitá literatúra:
VIŠŇOVSKÁ, J. – UŠÁKOÁ, K. – GÁLOVÁ, E. a spol.: Biológia pre 2. Ročník gymnázia a 6. Ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 1. Vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 2012. 70s. ISBN 978-80-10-02286-1
KRIŽAN, J.: Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava: Príroda. 2004. ISBN 80-07-01145-5


Zdroje obrazkov:
http://www.szes-la.cz/objekty/cytologie---prijem-a-vydej-latek--pohyb-latek-v-bunce.pdf
http://www.rasfoiesc.com/educatie/biologie/BIOLOGIE-CELULARA-SI-MOLECULAR79.php