Žalospev alebo elégia - lyrický žáner výrazne smutného, melancholického ladenia. Rieši závažný problém, myšlienku, napr. vystihuje smútok nad strateným šťastím, žiaľ zo sklamanej lásky, žiaľ nad postavením ľudí, národa,... Ako samostatný žáner sa žalospev vyčlenil v rímskej poézii. Súčasnú elégiu charakterizuje zobrazenie pokojného žiaľu, smútku, upína sa na aktuálnu tému, ale čerpá z už uzavretého, prežitého dojmu.
Pôvodne bol žalospev epicko-lyrickou básňou. Práve preto sa vyznačoval šírkou, ktorá zodpovedala veľkým epickým skladbám. Žalospev sa pôvodne prednášal nahlas a jeho štýl bol veľmi ozdobný, nadnesený. Autor sa v žalospeve k téme neustále vracal, dopĺňal ju, pridával nové tvrdenia o svojej pravde. Súčasťou žalospevu bolo množstvo otázok, ktoré kládol autor a neraz si sám na ne aj odpovedal.
Za žalospev sa považuje aj Předzpěv k Slávy dcere od J. Kollára, vrcholom sú Hollého Žalospevy (Plač matki Slávi). Neskôr K. Kuzmány, A. Sládkovič, S. H. Vajanský, Hviezdoslav (Elégie pôstne), M. Rázus, V. Roy.
Medzi najznámejšie žalospevy patrí Předzpěv – je súčasťou diela J. Kollára Slávy dcera.
Předzpěv je najdôležitejšou časťou celej skladby. Předzpěv je klasicistický útvar s časomerným veršom: krátka slabika sa strieda s prirodzene dlhou, alebo s polohou dlhou slabikou. Dĺžka slabiky je merateľná časom (časomiera); časomerný verš je stopovo organizovaný – trochej (- ں), jamb ( ں -), spondej (- - ), daktyl (- ں ں ). Dvojveršia sa skladajú z hexametra so 6 stopami a pentametra s 5 stopami a spolu vytvárajú elegické distichon, Elegické distichon je typické pre žalospevy.
Elegické distichon je strofický útvar - dvojveršie - jednoducho povedané, dva riadky. Prvým veršom (predvetím) je teda takzvaný daktylský hexameter, druhým (závetím) je daktylský pentameter s pravidelnou dierézou. Hexameter je teda dlhší, úplný šesťstopový verš, v ktorom sa strieda daktyl a spondej. Pentameter je naopak kratší, neúplný šesťstopový verš, kde 3. a 6. stopa sú neúplné. Elegické distichon nazývame aj žalospevný dvojverš.
V úvode Předzpěvu autor vykreslil smutný, trúchlivý obraz súčasnosti krajiny, zdôrazňuje potrebu pomoci pre Slovákov/Slovanov:
„Aj, zde leží zem ta před okem mým slzy ronícím,“
Autor smúti nad stratou slobody Lužických Srbov, ktorí boli prakticky ponemčení.
„někdy kolébka, nyní národu mého rakev.“
Bojí sa, že takýto osud stretne aj ďalších Slovanov, preto vyzýva menšie slovanské národy, aby sa opreli o v tom čase jediný nezávislý slovanský štát – Rusko, ktoré vytrvalo zlým časom.
„Stůj noho! posvátná místa jsou kamkoli kráčíš,
k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled,
neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku,
jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům.“
J. Kollár mimoriadne kritizuje odrodilcov, ktorí bojujú proti vlastnému národu, ktorí ho hania.
„Však času ten horší je člověk, jenž berlu železnou
v těchto krajích na tvou, Slávie, šíji chopil.
Horší nežli divé války, hromů, ohně divější,
zaslepenec na své když zlobu plémě kydá."
„O, věkové dávní, jako noc vůkol mne ležící,
o, krajino, všeliké slávy i hanby obraz!
Od Labe zrádného k rovinám až Visly nevěrné,
od Dunaje k heltným Baltu celého pěnám:
krásnohlasý zmužilých Slavianů kde se někdy ozýval,
ai, oněmělť už, byv k ourazu zášti, jazyk.“
Nemcom (Teutónia) vytýka dobývanie a ovládanie Slovanov, ale obviňuje všetky veľké národy, ktoré vo svete utláčajú svojich susedov.
„A kdo se loupeže té, volající vzhůru, dopustil?
kdo zhanobil v jednom národu lidstvo celé?
Zardi se, závistná Teutonie, sousedo Slávy,
tvé vin těchto počet zpáchali někdy ruky.
Neb kreve nikde tolik nevylil černidlaže žádný
nepřítel, co vylil k záhubě Slávy Němec.“
Autor zdôrazňuje, že kto iného vezme do otroctva, sám sa stáva otrokom.
„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,
ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok.
Nechť ruky, nechťby jazyk v okovy své vázal otrocké,
jedno to, neb nezná šetřiti práva jiných.
Vyslovuje vieru v radostnú budúcnosť:
„...z ruky pilné nadeje kvitne,
tak jen muže i zlé státi se ješte dobrým...“
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M. Slovenský jazyk a literatúra.1. vyd. 2002. Enigma. Bratislava. ISBN 80-85471-95-7POLAKOVIČOVÁ, A. a kol.: Literatúra pre stredné školy II. 1. Vyd. 2012. Orbis pictus. Bratislava. ISBN 978-80-8120-194-3
Slavy dcera. http://zlatyfond.sme.sk/dielo/142/Kollar_Slavy-dcera/1 (citované 13.4.2016)