Neodmysliteľnou súčasťou hospodárskych stykov so zahraničím sú aj peňažno – devizové vzťahy.

   Vývoj tovarovo – peňažných vzťahov sa skúma prostredníctvom pohybu peňazí a eviduje sa v sústave platobných bilancií.

Obchodná bilancia /belance of trade/ - predstavuje vzťah hodnoty vývozu a dovozu krajiny spravidla za jeden rok v peňažnom vyjadrení /eur, USD/

Saldo obchodnej bilancie – je rozdiel medzi vývozom a dovozom

Podľa vzájomného vzťahu vývozu a dovozu rozlišujeme:

  1. aktívnu obchodnú bilanciu – hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu. Rozdielom je aktívne saldo obchodnej bilancie.
  2. pasívnu obchodnú bilanciu – hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu. Rozdiel predstavuje pasívne saldo obchodnej bilancie.
  3. vyrovnanú obchodnú bilanciu – hodnota vývozu sa rovná hodnote dovozu a saldo sa rovná nule.

Platobná bilancia – vyjadruje rozdiel medzi peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami krajiny za kalendárny rok.

Platobnú bilanciu tvorí:

·   bežný účet /platby za tovar, služby, zisky, mzdy, dary a podobne/

·   finančný účet /dovoz a vývoz kapitálu/

·   devízové rezervy /rezervy zahraničnej meny/

Podľa vzájomného vzťahu peňažných príjmov a výdavkov rozoznávame platobnú bilanciu:

  1. aktívnu – suma peňažných príjmov je vyššia ako suma peňažných výdavkov. Rozdielom je saldo platobnej bilancie. Aktívne saldo platobnej bilancie znamená, že devízové príjmy prevyšujú devízové výdavky a narastajú devízové rezervy štátu.
  2. pasívnu – suma peňažných výdavkov je vyššia ako suma peňažných príjmov. Ide o deficit platobnej bilancie – pasívne saldo. Pasívne saldo platobnej bilancie znamená, že devízové príjmy sú menšie ako devízové výdavky a rozdiel sa vyrovná z devízových rezerv štátu Ak sa často opakuje a ak trvá dlho, potom devízové rezervy štátu neustále klesajú.
  3. vyrovnanú – suma peňažných príjmov sa rovná sume peňažných výdavkov. Ak dovoz tovaru a služieb prevyšuje ich vývoz, pre rovnovážnu platobnú bilanciu je potrebné mať dostatok zahraničnej meny vo forme cenných papierov a vkladov na bankových účtoch.

Devízové rezervy štátu – finančné prostriedky zložené v bankách v cudzej mene.

Po vstupe Slovenska do Európskej menovej únie devízové operácie a devízové rezervy zabezpečuje Európska centrálna banka. Národná banka Slovenska spolupracuje pri riadení devízových rezerv. Národná banka Slovenska sa podieľa na rozhodovaní o spoločnej menovej politike a mikroekonomických otázkach eurozóny. 

Zahraničný dlh krajiny vzniká, ak  na bežnom účte zahraničného obchodu platby za tovar a služby prevyšujú príjmy. Pôžičky zo zahraničia a zahraničný kapitál v banke zvyšujú zahraničný dlh. Splátky pôžičiek a vyplatené dlhopisy zahraničným vlastníkom naopak zahraničný dlh zmenšujú.

Zahraničný dlh je pre krajinu nebezpečný, ak neustále narastá. Signalizuje pokles vývozu alebo nekontrolovaný nárast dovozu.



Zopakujte si:
1. Charakterizuj pojem obchodná bilancia.
2. Vysvetli rozdiel medzi aktívnou, pasívnou a vyrovnanou platobnou bilanciou..
3. Čo je saldo obchodnej bilancie?
4. Vysvetli rozdiel medzi aktívnym saldom platobnej bilancie a schodkom platobnej bilancie.
5. Čo sú devízové rezervy?
6. Kde a kedy vzniká zahraničný dlh?


Použitá literatúra:
Jakubeková, M. a kol.: Ekonomika pre študijné odbory stredných odborných škôl, SPN 2014, piate vydanie, ISBN 978-80-10–9