Vypracovala: Veronika Čierna
(Pronombres negativos)
Nesamostatné | Samostatné |
ninguno, -a, -os, -as | ninguno, -a, -os, -as |
- | nadie |
- | nada |
NADA – nič
Toto zámeno sa používa iba v samostatnom postavení. Nerozlišuje sa pri ňom číslo, ani rod a vzťahuje sa iba na veci.
Môže stáť za slovesom alebo pred slovesom.
Ak stojí za slovesom, záporná častica no sa použije
No sé nada.
Nič neviem.
No puedo hacer nada.
Nemôžem nič urobiť.
No me han dicho nada.
Nič mi nepovedali.
Ak stojí pred slovesom, sloveso je v kladnom tvare a záporná častica no sa pred neho nekladie
Nada sé.
Nič neviem.
Nada es perfecto.
Nič nie je dokonalé.
Nada me han dicho.
Nič mi nepovedali.
NADIE – nikto
Neuplatňuje sa pri tomto zámene kategória rodu a čísla.
Vzťahuje sa len na osoby.
Ak stojí za slovesom, záporná častica no sa použije
No lo sabe nadie.
Nikto to nevie.
Ak stojí pred slovesom, sloveso je v kladnom tvare a záporná častica no sa pred neho nekladie
Nadie lo sabe.
Nikto to nevie.
NINGUNO, -A, -OS, -AS – žiadny, žiadna, žiadni, žiadne
Môže sa používať ako aj v substantívnej tak aj v adjektívnej funkcii.
Pri tomto zámene sa uplatňuje kategória rodu a čísla.
Môže sa vyskytovať v samostatnom aj v nesamostatnom postavení.
Ak stojí za slovesom, záporná častica no sa použije.
Ak stojí pred slovesom, sloveso je v kladnom tvare a záporná častica no sa pred neho nekladie.
V samostatnom postavení sa prekladá ako nikto alebo žiadny
Ninguno aprobó.
Nikto neurobil skúšku.
V nesamostatnom postavení sa prekladá ako žiadny a môže stáť pred alebo za podstatným menom. Pred podstatným mužského rodu stráca ninguno v jednotnom čísle koncové –o
Ningún bolígrafo escribe.
Žiadne pero nepíše.
Cvičenie
Preložte:
A ella no le gusta nada.
No puede comprenderlo nadie.
No lo ha sabido ninguna de ellas.
Použitá literatúra:
Lenghardtová, J. 1993. Španielčina 2. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 224 s. ISBN 80-08-03171-9.
Trup, L. 1997. Gramatika španielčiny. Bratislava: Letra. 294 s. ISBN 80-967814-4-4-8.