Evolúcia vedenia I.
Obdobie priemyselnej revolúcie prinieslo významné zmeny v oblasti filozofie. Prudký pokrok v špeciálnych vedách viedol k rastu dôvery vo vedu.
PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA
- Je to proces základnej zmeny v oblasti výroby nástrojov, ktorý umožnil prechod od manufaktúry, založenej na ručnej práci, ku kapitalistickej továrni.
- Začala sa v roku 1760 v textilnom priemysle.
- Priniesla výraznú zmenu v demografickom vývoji a štruktúre spoločnosti.
- Nastalo veľké sťahovanie do miest a ich výrazný rozvoj.
- Vznikom novej spoločenskej vrstvy vznikla aj veľká sociálna nerovnosť, čo viedlo k nepokojom a hnutiam.
- Dovtedy väčšina ľudí sa venovala poľnohospodárskej výrobe a žila na dedinách.
- V roku 1900 väčšina ľudí pracovala už v mestách.
- Výroba za pomoci strojov sa neustále zdokonaľovala a nové vynálezy urýchľovali výrobu aj stonásobne.
- Vývoz a zisky stúpali, a v konečnom dôsledku aj životná úroveň.
- Začala sa zavádzať tzv. pásová výroba (deľba práce).
- Počet objavov stúpal a menila sa tak i životná úroveň ľudí.
V rámci filozofie sa menili tendencie vnímania sveta a nastupuje tzv. POZITIVIZMUS, ktorý bral do úvahy len to, čo je pozitívne, čo získame zmyslovým vnímaním. Od empirizmu, ktorý sa dovtedy rozvíjal, sa odlišoval striktným odmietaním metafyziky. Pozitivizmus vystupoval proti každému predpokladu súcna nezávislého od vnímania, proti každému predpokladu neoveriteľných príčin, proti apriórnym formám myslenia, a tak sa stal akousi antimetafyzikou. Tvrdí, že filozofia, ktorá je odtrhnutá, nezávislá od exaktných vied, nemá právo na existenciu. Za jedného z prvých pozitivistov je považovaný David Hume. David Hume bol škótsky osvietenský filozof, etik, historik a ekonóm.
Zdroj obrázka: https://sk.wikipedia.org/wiki/David_Hume
David Hume a základ jeho filozofie:
- Za základ poznania považoval skúsenosť.
- Poznanie podľa Huma musí vychádzať zo zmyslovej skúsenosti, skúsenosť je podľa neho vytváraná cez zmyslové dojmy (impresie) a ich stopy v pamäti (idey).
- Skutočnosť, ako ju vnímame, je podľa neho len tok dojmov.
- Zákon združovania ideí vedie v mysli k asociácii predstáv podľa podobnosti či odlišnosti, podľa priestorovej a časovej spojitosti a podľa príčinnosti. Toto združovanie nemá reálny základ - presvedčenie, že i v budúcnosti za určitými javmi budú nasledovať určité účinky, je založené len na zvyku a viere, že tomu tak bude vždy. Vo spojovaní predstáv nie je podľa neho žiadna nutnosť. Ak po udalosti A nasleduje udalosť B – je to len následnosť, a nie príčinnosť. Nedá sa hovoriť o kauzalite, ale o pravdepodobnosti.
- Kritizoval teológiu a náboženstvo.