Evolúcia vedenia II.


 

Termín pozitivizmus sa začal používať  v 19. storočí, a to zásluhou Augusta Comta.

Auguste Comte – mal veľký vplyv nielen na francúzsku, ale aj na anglickú filozofiu, predovšetkým na najvýznamnejších anglických filozofov 19. storočia (Stuart Mill, Herbert Spencer). Výrazne ovplyvnil aj myslenie iných európskych filozofov. Pozitivizmus mnohí odborníci považujú za základný vedeckoteoretický postok v prírodných vedách. Opierajúc sa o jeho metódu, prírodné vedy podnietili pokrok v technike a  v hospodárstve.

Zdroj obrázka: https://sk.wikipedia.org/wiki/Auguste_Comte 

Francúzsky filozof

  • 1798 – Montpellier – 1857 Paríž
  • Pochádzal z prísne katolíckej úradníckej rodiny.Absolvoval polytechnickú školu a vyučoval matematiku.
  • V Paríži pracoval na svojom systéme filozofie.
  • Počas života sa dostal do psychickej krízy, po ktorej stratil miesto učiteľa. 
  • Na živobytie si zarábal súkromnými hodinami, ale aj napriek tomu bol odkázaný na pomoc priateľov a stúpencov, ktorí ho obdivovali.
  • Je autorom 6-dielneho diela Kurz pozitívnej filozofie. Po jeho dokončení sa opäť dostal do psychických problémov, z ktorých ho zachránil ľúbostný vzťah.
  • Zaľúbil sa do Clotildy de Vaux, ktorú vášnivo miloval.

 

Auguste Comte a jeho filozofia:

Auguste Comte žil a  pracoval v období priemyselnej revolúcie, ktorá priniesla zložité vzťahy, uvoľnenie morálky, honbu za peniazmi a množstvo iných negatívnych javov, čo sa prejavilo aj na formovaní jeho filozofie smerom k pozitivizmu. Za pozitívne považoval to, čo je dané, jestvujúce, navyše užitočné a zmysluplné, ale aj to, čo môžeme určite a jednoznačne určiť, pomenovať. Snažil sa bojovať proti anarchii, uvoľnenosti mravov, proti zlu, ktoré vzišlo z revolúcie. Snažil sa o obnovu stability, ktorá bude založená na presnom poriadku. Aby bolo možné nastoliť poriadok, je potrebné najprv urobiť poriadok v mysliach ľudí, odstrániť z mysle zmätok, ktorý tam nastal v danej dobe koexistenciou myšlienok starých a moderných, logicky nezlučiteľných. Považoval za potrebné preskúmať dejiny ľudského ducha a odhaliť tak prekonané viery. 

Cieľom Comtovho filozofického úsilia bolo:

  1. skúmať metódy vied,
  2. vytvoriť vedecký obraz sveta,
  3. koordinovať bádania a organizovať kooperáciu medzi vedami,
  4. postaviť svoju pozitívnu filozofiu za základ reorganizácie spoločnosti.

Podstatu svojho filozofického myslenia spracoval v diele Kurz pozitívnej filozofie. V ňom vypracoval filozofiu  o vývoji myslenia človeka v tzv. triáde, teda v troch stupňoch vývoja. Podľa jeho učenia musia všetky naše teórie prejsť u jednotlivca aj u ľudského rodu tromi rozličnými, po sebe nasledujúcimi teoretickými štádiami, ktoré môžeme označiť zvyčajnými názvami ako teologické, metafyzické a pozitívne štádium.

  • Teologické štádium (fiktívne) – vysvetľuje prírodné procesy pomocou nadprirodzených síl. Siaha od animizmu, čiže viery, že všetky veci sú oduševnené, cez vieru v bohov až po monoteizmus klasických svetových náboženstiev. Človek sa zaoberá Bohom a nereálnymi myšlienkami toho, čo nie je schopný poznať. Človek hľadá absolútne poznanie prostredníctvom skúmania vnútornej povahy vecí. Verí, že za každým procesom je živá vôľa. Toto štádium je rozdelené do troch etáp: 
    • Animizmus
    • Polyteizmus
    • Monoteizmus
  • Metafyzické štádium (abstraktné) - vieru v Boha a v nadprirodzené veci nahradil vedou, abstraktnými pojmami a entitami, pričom za najvyššiu entitu stanovil Comte prírodu, v ktorej videl prameň všetkých ostatných javov. Toto štádium predstavuje určitý druh prechodnej filozofie. Metafyzika v skutočnosti neznamená nič iné ako istý druh teológie, ktorú postupne vyvracajú zjednodušenia odhaľujúce tajomstvá. Zjednodušenia ju oberajú o bezprostrednú  moc brániť vývinu najmä pozitívnych predstáv, lenže zároveň jej ponechávajú dočasnú schopnosť pokračovať v nevyhnutnom cvičení ducha zovšeobecňovania dovtedy, kým sa tomuto duchu nedostane lepšej potravy. Tento protirečivý charakter metafyzického spôsobu myslenia ho stavia pred alternatívu, ktorej sa nedá vyhnúť: buď sa bude pokúšať o márnu reštauráciu teologického štádia, aby učinil zadosť požiadavkám poriadku, alebo je nútený zaujať čisto negatívny  postoj a vymaniť sa z nadvlády teológie.
  • Pozitívne štádium (vedecké) – odstraňuje v ňom všetko metafyzické. Ponúkol ako riešenie svoju víziu ideálneho spoločenského zriadenia, ktorej základom sa stal štát s pevne stanoveným poriadkom, riadený vedcami, odborníkmi a špecialistami. Chod spoločnosti mal vychádzať z poznania univerzálnych zákonov a zo snahy jej členov zohľadňovať celok. Vedu považoval za dôležitú, má slúžiť praktickým cieľom, má predvídať priebeh javov, aby ich mohla ovplyvňovať, aby mohla predvídať javy, ktoré ešte len nastanú, nestačí len jednoduché zbieranie faktov:

„Nemôžeme skutočnú vedu znetvoriť na určitý druh neplodného zhromažďovania faktov bez súvislosti“.

 

 

Auguste Comte ako sociológ

 

Auguste Comte je považovaný za zakladateľa sociológie. Vypracoval aj tradičné delenie sociológie na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku. Comte sociológiu vnímal ako filozofiu dejín. Neodráža sa v nej len štátny, právny a spoločenský vývoj, ale aj vývoj umenia, náboženstva, vedy a filozofie.

Sociológiu rozdelil na dve časti:

    • Teóriu prirodzeného usporiadania (spoločenská statika) -  jej jadrom je uvažovanie o inštitúciách, ktoré zabezpečujú rovnováhu spoločnosti. Za tie Comte považuje náboženstvo, rodinu a štát, čo zodpovedá trom základným mozgovým funkciám: cítenie (rodina), jednanie (štát) a intelekt (cirkev).
    • Druhou časťou Comtovej sociológie je aj náuka o pokroku (spoločenská dynamika). 

Comte dal sociológii meno a program (riadiť spoločnosť na základe poznania zákonov). Do dnešných dní sa zachoval hlavne názov vedeckého odboru. Schopnosť sociológie stabilizovať spoločenský poriadok na základe poznania zákonov fungovania spoločnosti bola v dielach jeho nástupcov spochybnená, keďže mnohí sociológovia nesúhlasili s myšlienkou, že podobné zákony existujú.

 

 

Použitá literatúra:

FURSTOVÁ, M. TRINKS, J.: Filozofia, 1. vyd. 1994. SPN. Bratislava. ISBN80-08-00279-4

August Comte. https://sk.wikipedia.org/wiki/Auguste_Comte (citované 11.7.2016)