Úloha P. E. Dobšinského v národných dejinách 1
PAVOL DOBŠINSKÝ
„Náš národ je ešte ten v čítaní, ktorý mliekom kŕmiť treba, aby k záživnejším pokrmom privykol. Povesti držím za to mlieko, ktoré našim Slovákom šmakať bude a pri ktorom si čítanie vôbec obľúbia a i naďalej k slovenským knihám privyknú.“
Zdroj obrázka: www.wikipédia.org. (citované 5.7.2016)
Základné životopisné údaje:
- 16. marec 1828 - Slavošovce
- Básnik, spisovateľ, editor, kritik, prekladateľ, ľudovýchovný pracovník, pedagóg, zberateľ a upravovateľ ústnej ľudovej slovesnosti, člen výboru Matice slovenskej, kronikár, redaktor
- 22. október 1885 - Drienčany
DETSTVO A RODINA
Pavol Dobšinský sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach, kde prežil prvé tri roky svojho života. Pochádzal z národne uvedomelej rodiny učiteľa a kňaza. Jeho otec pôsobil ako kňaz na viacerých miestach, napr. v Dolnej vsi (tu prežil P. Dobšinský dva roky) a neskôr v Sirku, kde prežil P. Dobšinský zvyšok detstva a mladosti. P. Dobšinský bol najstarší z deviatich detí.
Práve život v Sirku veľmi výrazne formoval záujmy P. Dobšinského a jeho neskoršiu činnosť. Banícke prostredie v obci, malebný vrchovatý kraj, ľudia, ich život, práca, zvyky, tradície, piesne, príslovia, rozprávky, povesti tvorili základ, na ktorom neskôr postavil P. Dobšinský svoj záujem o slovenskú ľudovú slovesnosť. A práve v sirkovskom nárečí a pod pseudonymom „Zeleznícky“ alebo „Podzeleznícky“ uverejňoval svoje prvé práce (Železník – vrch).
Obec Sirk a tamojších ľudí P. Dobšinský miloval, dokonale ovládal tamojšie nárečie, poznal domácich rozprávačov (nazývali ich v obci múdrákmi) a rozprávačky, neustále sa snažil počúvať a zapisovať príbehy, ktoré rozprávali, odnášal si ich do Levoče, kde ich ďalej spracovával, upravoval a uverejňoval.
Do Sirku sa P. Dobšinský neustále a veľmi rád vracal. Prichádzal počas svojich štúdii, ale aj neskôr, keď si už založil svoju rodinu.
VZDELANIE
Základné vzdelanie získal v Sirku, kde bol jeho otec učiteľom. Po získaní základného vzdelania začal študovať gymnázium najprv v Rožňave, kam odišiel ako 9. ročný, pokračoval v Miškovci, kde sa mal naučiť po maďarsky, napokon gymnaziálne štúdiá dokončil v Levoči, kde prišiel vo veku 12 rokov v roku 1840. V Levoči pobudol do roku 1848. Odišiel odtiaľ s ďalšími študentmi na protest vylúčenia Ľ. Štúra z levočského gymnázia.
Práve pobyt v Levoči mal veľký vplyv na formovanie jeho osobnosti. Po príchode do Levoče sa stal P. Dobšinský členom Československej študentskej spoločnosti. Práve v uvedenej spoločnosti sa dostal P. Dobšinský do kontaktu so slovenskou a svetovou literatúrou a výraznejšie sa začal venovať aj vlastnej literárnej tvorbe. P. Dobšinský mal vtedy len dvanásť rokov a práca v spolku ho veľmi nadchla. Okrem plnenia si školských povinností sa venoval aj štúdiu cudzích rečí, francúzštine a angličtine, zo slovanských jazykov to bola poľština, ruština a srbochorvátčina. Venoval sa aj štúdiu dejín literatúry, literárnej histórii a estetike.
Zanietenosť a odborné vedomosti mu umožnili aktívne zasahovať do života Spoločnosti, prednášať o slovenskej literatúre a jazyku, uverejňovať vlastné literárne výtvory v rukopisných časopisoch a redigovať Holubicu (v školskom roku 1846/1847).
V Levoči sa P. Dobšinský zúčastňoval aj na hrávaní divadelných ochotníckych predstavení a najmä na zbieraní a zapisovaní slovenských ľudových piesní, povestí a rozprávok, ktoré sú zapísané vo zväzkoch Prostonárodného zábavníka.
REVOLUČNÉ ROKY A POBYT V ROŽŇAVSKOM BYSTROM
Revolučné roky zastihli P. Dobšinského v rodičovskom dome v Sirku. Privítal ich s nadšením, ale pre chorobu sa ich nemohol zúčastniť. Na jar roku 1849 ho aj napriek chorobe vzali do vojenskej služby za honvéda do Petrovaradínu a neskôr do cisárskych služieb v Štyrskom Hradci.
V roku 1850 ho z vojenských služieb prepustili. P. Dobšinský odišiel do Revúcej, kde pôsobil ako tajomník Samuela Reussa. Počas pôsobenia v Revúcej sa veľmi intenzívne zaujímal o ústnu ľudovú slovesnosť, najmä o slovenské rozprávky a utvrdil sa v presvedčení, že slovenské rozprávky je potrebné vydávať. V roku 1852 odišiel pracovať ako pomocník do redakcie Slovenských pohľadov, ale túto činnosť vykonával iba krátko, lebo časopis v lete 1852 zanikol. Od roku 1853 – 1855 pôsobil ako kaplán u Jána Chalupku v Brezne. Potom pôsobil ako evanjelický farár v Rožňavskom Bystrom, kde prišiel v roku 1855. Rozprávky vydával najmä v spolupráci s A. H. Škultétym, vydávali ich v zošitoch za veľmi ťažkých podmienok. Tamojšia fara bola veľmi chudobná, fara a škola sa tu rozpadali, P. Dobšinský nevedel, s čím začať v obci skôr. Hoci si mnohí mysleli, že si najprv opraví faru, opak bol pravdou. Najprv takmer z ničoho postavil školu a až potom sa pustil do fary.
BANSKÁ ŠTIAVNICA
V roku 1858 sa P. Dobšinský presťahoval do Banskej Štiavnice, kde pôsobil na tamojšom lýceu ako profesor. So Samuelom Ormisom napísal Šlabikár, ktorý sa používal vo všetkých gemerských školách. V uvedenom období začal P. Dobšinský vydávať časopis Sokol, okolo ktorého sústredil mnohých vtedajších slovenských spisovateľov. Redigovanie Sokola ale prinieslo P. Dobšinskému veľké problémy – musel obmedzovať prednášky na lýceu, nepriateľstvo štiavnickej spoločnosti, a preto sa P. Dobšinský rozhodol, že z Banskej Štiavnice odíde. Odišiel aj so svojou mladou manželkou, Paulínou Šmidovou (dcéra hutmanského majstra z baníckej Hodruše), ktorá ale už v čase odchodu bola vážne chorá a následne chorobe krátko po príchode do Drienčan podľahla. Onedlho zomrela aj jeho prvorodená dcéra, ktorú priniesol rodičom do Sirku, aby ju vychovávali. Ostali mu dvaja synovia – Miroslav a Ľudovít.
DRIENČANY
Z Banskej Štiavnice teda P. Dobšinský odišiel do malej dedinky Drienčany. Začal tu pôsobiť v roku 1861. Začiatky v Drienčanoch boli pre P. Dobšinského negatívne poznačené smrťou dcéry a manželky. Našiel tu ale nádhernú prírodu, dobrých ľudí, priateľov. Asi najväčším bol Ján Botto, spolu s ktorým chodieval na výlety do blízkeho a vzdialenejšieho okolia. Z každej cesty si písal denník, aby zachytil všetko, čo na cestách videl a zažil. Zbieral i rôzne vzorky pôdy, rastlinstva a rôznych drobných chrobákov.
Práve v Drienčanoch sa intenzívne začal venovať kultúrnej, spoločenskej a literárnej činnosti, veľkou mierou prispel k budovaniu 1. slovenského gymnázia v Revúcej. A práve v Drienčanoch vytvoril rozsiahle folkloristické dielo, ktoré predstavuje vrchol jeho činnosti. V danom období spolupracoval s Maticou slovenskou, v spolupráci s ňou vydal dva zväzky Zborníka slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádanok, hier, obyčajov a povier. Samostatne vydal Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské. Vyvrcholenie jeho tvorby predstavuje dielo Prostonárodnie slovenské povesti, ktoré sú najrozsiahlejšou zbierkou ľudových rozprávok.
V Drienčanoch prežil P. Dobšinský vo veľkej biede a chudobe 25 rokov. Navyše mal neustále zdravotné problémy s hrtanom, teda jeho život v obci nebol jednoduchý. Aj napriek tomu sa veľmi intenzívne venoval rôznym činnostiam, staral sa o šírenie viery, o vzdelávanie dospelých, vyučoval nielen svoje deti, ale aj iné nezaopatrené siroty, medzi nich patril aj Ján Čajak. V Drienčanoch sa P. Dobšinský aj druhýkrát oženil. Zobral si vdovu po levočskom spolužiakovi, básnikovi Jankovi Čajakovi, Adelu, rod. Medveckú. P. Dobšinský miloval svoju druhú rodinu a veľmi intenzívny vzťah mal práve s Jankom Čajakom, neskôr významným slovenským spisovateľom. Rodina Dobšinského žila vo veľkej biede. Fara mala len pitvor, obývaciu izbu a pracovňu s veľmi skromným zariadením.
Najviac sa ale venoval svojim farníkom. Ako kazateľ vraj nevynikal výrečnosťou, chýbal mu aj silný hlas, ale vedel pútavo a zaujímavo rozprávať, ku každému sa správal prívetivo, bol dôstojný, vznešený, ctihodný, riešil aj mnohé spory v dedine, v rodinách, v manželstvách. Chodieval ako kňaz aj do dediniek Pápča a Ostrany, ktoré v tej dobe nemali svoje kostoly, preto bohoslužby sa konali v stodole pri bielym obrusom prestretom stole, s dvoma skromnými svietnikmi, horiacimi sviečkami a otvorenou Bibliou. Veriaci stáli okolo neho. Počas svojich kázní P. Dobšinský neraz prečítal aj svoje básne, čo mali jeho farníci veľmi radi, pretože boli zrozumiteľné a vždy citové. Práve počas pobytu v Drienčanoch sa P. Dobšinský dozvedel o založení gymnázia v Revúcej. Jeho založenie veľmi privítal, usporiadal zbierku pre gymnázium, poslal 100 zlatých. Neskôr k nemu na faru veľmi často chodievali revúcki študenti (spoznávali ich podľa zamatových čiapok a sokolích perí na klobúkoch) a učitelia. Prichádzal sem J, Botto, Ľ. Kubáni, A. H. Škultéty,... Veľmi vzácnym a častým hosťom bol aj V. Vraný, študent gymnázia, ktorý sa neskôr stal učiteľským pomocníkom v Drienčanoch.
V Drienčanoch sa P. Dobšinský venoval aj mnohým ďalším činnostiam – venoval sa záhradníctvu, pestovaniu ovocných stromov, choval včely, zaoberal sa aj bylinkárstvom, liečil ľudí. Propagoval zakladanie rôznych spolkov, ktorých cieľom malo byť zmiernenie biedy sedliakov – zakladal spolky voštinárske, brdárske, furmanské. V Drienčanoch založil aj cirkevnú sypáreň. Jeho cieľom bolo predovšetkým naučiť ľud hospodáriť.
ČINNOSŤ V MATICI SLOVENSKEJ
P. Dobšinský sa celý svoj život zaujímal o národný život, v roku 1862 sa jeho záujem prejavil aj tým, že sa podieľal na zbierkach, ktoré boli určene pre budúcu Maticu slovenskú. Zároveň v danom období organizoval aj zbierku pod názvom Národný pomník Ľudovíta Štúra, ktorá mala zabezpečiť vydanie životopisu Ľ. Štúra a postavenie pomníka pre bratov Ľ. a K. Štúrovcov (vyzbieral 1215 zlatých a 11 grajciarov). P. Dobšinský sa zúčastnil aj na prvom valnom zhromaždení Matice slovenskej 4. augusta 1863, bol zvolený za člena výboru Matice slovenskej a od začiatku bol jeho veľmi aktívnym členom.
ÚMRTIE
P. Dobšinský zomrel 22. októbra 1885. Po P. Dobšinskom ostali dvaja synovia - Ľudovít a Miroslav. Vdova po P. Dobšinskom sa presťahovala do Rimavskej Soboty, odtiaľ do Zvolenskej Slatiny, kde opatrovala duševne chorú matku grófa Palathyho. Vo Zvolenskej Slatine zomrel jej syn Ľudovít ako 18. ročný. So synom Miroslavom sa potom presťahovala do Petrovca.
Zopakujte si:
1. Charakterizujte pôsobenie P. Dobšinského v Drienčanoch.2. V akom vzťahu bol P. Dobšinský k Matici slovenskej?
3. V akom vzťahu bol P. Dobšinský k 1. slovenskému gymnáziu v Revúcej?
4. Aký vzťah mal P. Dobšinský k ústnej ľudovej slovesnosti?
5. Vymenujte jeho najvýznamnejšie diela.
Použitá literatúra:
Dobšinský. http://zlatyfond.sme.sk/dielo/158/Dobsinsky_Prostonarodnie-obycaje-zvyky-a-povery#ixzz1oXPj0GXW (citované 10.7.2016)Pavol Dobšinský. Súbor fotografií a textov na vyučovanie.
Súkromné materiály autorky