Pavel Vilikovský - Celkový pohľad na Máriu B.
Predstaviteľ súčasnej slovenskej literatúry, literatúry 20. storočia. Je prozaikom, publicistom a prekladateľom. Je považovaný za jedného z našich najlepších súčasných autorov.
Zdroj obrázka: http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/pavel-vilikovsky#curriculum_vitae
Základné životopisné údaje:
- Narodil sa 27. júna 1941v Palúdzke (dnes súčasť Liptovského Mikuláša), vyrastal v Bratislave.
- Dva roky študoval filmovú réžiu na pražskej FAMU, potom angličtinu a slovenčinu na FF UK v Bratislave.
- Po ukončení štúdií pracoval ako redaktor v mesačníku Slovenské pohľady, odkiaľ musel odísť.
- Po nútenom odchode z časopisu na začiatku normalizácie sa zamestnal ako redaktor vydavateľstva Tatran, neskôr pracoval ako redaktor v časopise Romboid, v slovenskej redakcii Readers´s Digest.
- Žije v Bratislave.
Prehľad tvorby:
Citová výchova v marci – zbierka poviedok
Eskalácia citu – zbierka poviedok
Čarovný papagáj a iné gýče – zbierka poviedok
Krutý strojvodca – zbierka poviedok
Prvá veta spánku – zbierka poviedok
Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch – zbierka poviedok
Vlastný životopis zla – román
Pes na ceste - román
Vyznania naivného milovníka - súbor esejí a recenzií
Základné znaky tvorby P. Vilikovského:
- P. Vilikovský patrí do skupiny autorov, ktorí nastúpili do slovenskej literatúry v 60. rokoch 20. storočia (Johanides, Sloboda, Šikula).
- Debutoval v časopise Mladá tvorba.
- Podieľal sa na vývoji a renovácii slovenskej prózy.
- Veľmi významnú úlohu zohral v slovenskej literatúre na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia.
- Je považovaný za kľúčového autora obdobia prechodu z modernistickej do postmodernistickej vývinovej etapy slovenskej literatúry.
- Práve na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia vyšli dve dôležité diela jeho tvorby - Večne je zelený... a Eskalácia citu. Hoci vyšli až v tomto období, autor ich napísal dávnejšie predtým, v hĺbke normalizačných 70. rokov 20. storočia. (Večne je zelený... v prvej polovici desaťročia, niektoré prózy z knihy Eskalácia citu ešte skôr).
- Jeho tvorba je tematicky nejednotná, je rôznorodá aj v oblasti výrazovosti.
- Dôležitými téma jeho tvorby sú citovosť, generačný sentimentalizmus.
- Na dobu, svet a tvorbu sa pozerá skepticky, preto jeho rozprávanie často obsahuje prvky grotesky a absurdného humoru..
- Jeho príbehy majú často detektívne ladenie, čím sa autor usiluje naznačiť, že pravda v živote nie je jednoznačná a o každej „pravde“ treba pochybovať.
- Jeho tvorba je plná irónie, jemnej paródie a prepracovanej psychologickej drobnokresby.
KRUTÝ STROJVODCA – 1996
Ide o knihu poviedok, ktorú autor tvoril v priebehu troch desaťročí. Tvoria ju napr. poviedky: Všetko, čo viem o stredoeurópanstve, Pam para pam, Rómeo z epochy socialistického realizmu, Pohrobok, Včerajšia kučierka na tvojom dnešnom krku,... Príbehy poviedok sú vymyslené alebo upravené.
Celkový pohľad na Máriu B. – poviedka s detektívnym príbehom. Patrí do zbierky poviedok Krutý strojvodca.
- Názov poviedky je podľa textu, ktorý sa nachádzal pod fotografiou mŕtvej dievčiny v policajnej kartotéke.
- Poviedka má prvky postmodernistickej prózy.
- Poviedka má jednoduchú dejovú líniu, ktorá je popretkávaná opismi, predstavami a spomienkami.
- Autor v jej príbehu využil detektívnu zápletku, ktorú doplnil odbiehaním k vlastným spomienkam vyšetrovateľa a k predstavám. V predstave je napr. s dievčaťom vo chvíli, keď ho zabijú. V iných častiach poviedky si autor napr. prestavuje svoje vyšetrovanie, uvažuje nad otázkami, ktoré by položil, nad odpoveďami vypočúvaných.
- Vyšetrovateľ vedie úvahy nad obeťou, ale aj nad sebou samým, vyčíta si isté prvky svojho konania – napr. snoričstvo, sám sa nazýva snoričom.
- Vyšetrovateľ nie je neosobný, trápi a dotýka sa ho osud dievčiny, zaujíma ho jej život, konanie.
Krátky príbeh doplnený ukážkami:
Do mesta príde vyšetrovateľ, aby vyšetril smrť mladého dievčaťa Márie B., ktorú našli mŕtvu. Podľa polohy sa dievča nebránilo, na hlave mala stopy po úderoch tvrdým predmetom, ale smrť spôsobila strelná zbraň. Vyšetrovateľ s kolegom hovoria s mnohými ľuďmi, ktorí ju poznali, s rodičmi a priateľmi. Dva dni po pohrebe zadržia vraha – vojaka – dezertéra.
Dievčina bola nájdená prikrytá snopmi, jej telo je zachytené na fotografiách. Vyšetrovateľ začne snoriť:
„Potrebujem riadnu fotografiu,“ pomyslel si snorič a hľadel, ako ceruzka pichá číslicami do brucha. Potom už len jednoduchý rozhovor. „Poznáte ju? Poznám. Mária B.“
Nevdojak sa usmial. „To je dobré,“ povedal vrchnému. V prvej miestnosti sedelo niekoľko chlapov v montérkach, vyzerali pripití. Mesto. V ňom zdomácnieť. Odkrokovať si ho. Zapol si sako a okuliare strčil do vrecka.“
Vyšetrovateľ sa díval na mesto, predstavoval si, čo by v meste mohol zažiť on a čo v ňom asi zažila Mária B. Sám sebe je protivný, že stále snorí:
„Snorič,“ opľul sa ešte raz. „Mohla tu zažiť, čo chcela,“ zaplatil. O tretej ho pred hotelom čakal nadporučík s autom. „Nie je to ďaleko,“ povedal snoričovi. „Ale takto to bude rýchlejšie.“
„Mám fotografie,“ povedal potom. „Ale v malom meste sa všetko dozviete aj bez toho. Robila v Technomate.“
Nadporučík s vyšetrovateľom sa prevezú po meste, prichádzajú ku krčme, do ktorej chodia vojaci z kasární. Idú spoločne na pivo a rozprávajú sa o prípade. Konštatujú, že hľadajú muža, ktorý mal pištoľ kalibru 7,52, ktorý nemal alibi na sobotu a nedeľu, ktorý by mal byť silný, lebo: „údery do hlavy viedol poležiačky, ako to vyplýva z polohy...“ Spoločne sa rozhodnú vypočuť výčapníka, ktorý potvrdí, že ju niekedy videl, ale podľa mena ju nepozná. Dozvedia sa od neho, že také dievčatá ako Mária B. chodia na tancovačky do Slovanu. Výčapník dal dôraz na slovo „také“, čo sa snoričovi nepáčilo. Z krčmy išiel vyšetrovateľ s nadporučíkom na miesto činu, k stohu slamy, kde našli telo, ale nenašli tu stopy vlečenia:
„Hrajme sa na prítomnosť,“ pomyslel si snorič, zároveň povedal: „Zistiť, kedy pršalo. Zistiť, s kým chodila, kde boli večer. Zistiť priateľky. Niekto ich musel vidieť.“
„Hej,“ povedal nadporučík, „nestretli sa asi pod lesom náhodou. Hoci nemôžeme vylúčiť....“
„Odkiaľ,“ spýtal sa snorič, „ a kam? V daždi? Dvesto metrov od cesty?“
„Zistiť všetky zbrojné pasy v meste,“ povedal nahlas, „a kde sú pištole.“
„Už sa na tom pracuje.“
„Hej, vy ste šikovný. Ja len tak rozmýšľam zo zlozvyku. Zavadzať vám naozaj nebudem.“
Snorič odišiel do hotela, do izby, v ktorej bol ubytovaný. V izbe si prezeral fotografiu dievčaťa a spomenul si na svoju mladosť, na stretnutie s dievčaťom v parku, ktoré ho upozornilo na chlapíka, ktorý ich pozoroval – voyera. Rozmýšľal, kam chodia dvojice z mesta, keď chcú byť bez svedkov. Ráno odišiel do podniku, v ktorom Mária B. pracovala. Uvedomoval si, že mladé dievča už tadiaľ nechodí. Navštívil riaditeľa, ale ten ju osobne nepoznal, jeho pohľad na osadenstvo podniku bol „globálny“. Zašiel za majstrom Jedličkom, u ktorého chcel zistiť, kam v meste chodia mladí ľudia, keď chcú byť osamote. Majster je zmätený, veľa mu nepovie. Snorič ide za dievčatami, jedno z nich ho odvedie k Váhu, kde si dievčatá často dávajú rande s chlapcami. Potom navštívi dom, v ktorom býva rodina mŕtvej Márie B., ale stretne tam len mladšieho brata. Na druhý deň ráno sa stretne pred bránou kasární s nadporučíkom a spoločne riešia situáciu, vyhodnocujú odchody a príchody vojakov, v hlave snoriča sa odvíja úvaha o vražde a zabití:
„Ako možno veriť,“ hlasná otázka, „ v takú abstraktnú vec ako vražda?“
„Tichý,“ bolo počuť nadporučíka. „Valdl, návrat 23,15.“
„Totiž,“ otázka snoriča ešte vždy otočeného chrbtom, očami v plnom dni, „ako si to vysvetľujete? Čo vám to hovorí?“
„Čin“, pokračovanie úvahy, „ dej, akcie, to je jasné: pár pohybov, Zodvihnutie ruky, pohyb prsta. Mŕtvola, telo. To pochopím. Teraz my: kronikári, matrikári, vykladači, čosi také. Ale vražda, zrazu? Vražda? To je pomenovanie niekoho iného, Pomenovanie postoja, povedzme. Morálne hodnotenie. Fikcia. Odkiaľ zrazu taký skok? Nezostalo nejaké prázdne miesto, diera? Napokon, ja to neprijímam.“
Snorič a nadporučík vyšetrujú ďalej a idú na cintorín. Snoričovi sa opäť vynorí spomienka na dievčinu, s ktorou sa stretol v parku a s ktorou spoločne kameňmi odohnali sliediča. Teraz sa takmer ocitol v úlohe pozorovateľa. Neskoro zbadal, že na starom židovskom cintoríne vo vysokej tráve je dvojica mladých ľudí. Upozornili na seba hrudami:
„ O dva dni zatkli vojaka – dezertéra. Toto nie je snoričova myšlienka, sú to slová z básne: „Všetko je zmenené, piesne sa neprihlásia pri mne.“
Zopakujte si:
1. Charakterizujte hlavné znaky tvorby P. Vilikovského.2. Porovnajte tvorbu P. Vilikovského s tvorbou iných slovenských autorov, ktorí patria do postmoderny v slovenskej literatúre.
3. Priblížte poviedku Celkový pohľad na Máriu B.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry. Výber 4. 1. vyd. 1999. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-66-3ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
P. Vilikovský. http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/pavel-vilikovsky. (citované 7.7.2016)