Pokračovanie slovenskej barokovej literatúry:
Didakticko-reflexívna poézia - didaktický – výchovný, reflexia – reakcia, pohľad. Jedná sa predovšetkým o básnické diela, ktoré napr. prebásnili ľudové príslovia, ktoré obsahovali ľudovú múdrosť a podávali návod, ako konať a správať sa v istej životnej situácii. Autori sa v uvedených básňach často zamýšľali nad etikou spoločnosti, snažili sa vychovávať, poúčať.
HUGOLÍN GAVLOVIČ - Valašská škola mravúv stodola
· Rozsiahla básnická skladba.
· Didakticko-reflexívna poézia – chcel ňou poslúžiť ľudu namiesto priameho kázania (bol vážne chorý).
· „Valaská škola“ – životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši.
· „Mravúv stodola“ – mravné ponaučenia a praktické rady o rozmanitých životných otázkach, problémoch.
· Dielo má päťdielny prológ, 21 úvodných spevov – „pastierskych nót“ – sú to výjavy zo Starého zákona s tematikou pastierskeho života.
· Po každom speve nasleduje 59 samostatných didakticko-reflexívnych básní (konceptov) – „mravných naučení“.
· Za dvadsiatou prvou časťou je „Prídavek“ – 59 konceptov bez úvodnej pastierskej nóty a dvojdielny epilóg (o smrti a O sude poslednem), ktorý gajduje valach.
· Konečné číslo konceptov je 1298.
· Básne sú písané bohemizovanou češtinou – severozápadoslovenským nárečím s českými jazykovými prvkami.
· Okruh tém je veľmi rozmanitý – rodina, priateľstvo, práca, medziľudské vzťahy, vlasť, vrchnosť, vojna, konflikty, problémy, opilstvo, povery, bohatstvo, chudoba,...:
Jednako se všetci roďa, nejednako k smrti choďa – o pominuteľnosti života
Syn zlý vyroste, jak maznavo roste – o výchove detí
Páni a žebráci není sú jednací – o nerovnosti medzi ľuďmi
Pretrhovať reči, žádnému nesvedčí – o neslušnom správaní
Povinnosť otce a matky ku díteťu – o rodičovských povinnostiach
Chudoba bedlivá z kumštu chce byt živá – o chytrosti chudobných
V svetskej márnosti, mnoho trpkosti – o svetskej márnosti
Babka k babce, budú kapce – o šetrnosti
Pracovitý buď i ty – o práci
Velmi je hlúpý, kto vlast svú tupí – o odrodilstve
Peníze všecko múžú – o všemocnosti peňazí
Starých ludí šanuj – o úcte k starobe
Vlasť moja, každému milá – o vlastenectve,...
Všetky básne v uvedenej skladbe majú rovnakú kompozíciu – tzv. trojčlennú:
1. Prológ – úvod básne – obsahuje hlavnú myšlienku básne a tvorí s básňou neoddeliteľnú súčasť.
2. Jadro – nadväzuje na prológ, rozvíja hlavnú myšlienku.
3. Epilóg – záverečné dvojveršie – je v ňom ukrytá kritická duchaplná pointa.
Ukážka:
Hle človek opilý – žádnemu nemilý
Jestli se chceš,jako svedčí,opilstva varovat,
tak sobe daj opilého človeka malovat:
Nech bude neočesaný a sliny po brade,
neumytý, nespúsobný, zaválaný všade.
Slabé nohy, mrtvý jazyk a krvavé oči,
vždycky letíc dolu nosem,čo s nohú pokročí.
V hlave víno,v bruchu rozum, v údoch žádnej sily,
tento nápis daj pod neho: Hle človek opilý
Tento človek není človek, neb rozum utratil,
když se s zbytečným nápojem v hovado obrátil.
A jak spadne do kaluže, bude postel jeho,
a i svine tam líhajú z obyčeje svého.
Ukážka:
Kde gazdina korhelkyna, tam je prázdná kuchyna
Šla gazdina do jarmeku kupovat vretená,
stavila se trochu v krčme smadem prinútená.
Když se s kterúsi kmotričkú trochu podnapila,
potem v rinku místo vretén hrncúv nakúpila.
Jide do domu s hrncami, úzká je jej cesta,
tmu má v očoch, potýká se, statečná nevesta.
Vstupujúc do jizby na prah s nohú zavadila,
spadla prez prah dolu nosem a hrnce pobila.
Muž nevedel, čo se robí, začíná ju kriesit,
ona hrnce oplakává a prahu chce hrešit.
„Čo je, že se mi nemúžú žádné hrnce zdarit?
Naposledy, čo mi po nich, nemám čo v nich varit!“
Memoárová a cestopisná próza – opisuje turecké vpády na slovenské územie, náboženské prenasledovanie, protihabsbuské šľachtické povstania.
Štefan Pilárik: Osud Pilárikovský – opisuje svoje zážitky z tureckého zajatia.
Daniel Krman: Cestovný denník (Itinerarium) – vrcholné dielo barokovej cestopisnej literatúry, napísal ho z poznámok, ktoré si urobil počas cesty s náboženským poslaním za švédskym kráľom Karolom XII., ktorý vtedy bojoval proti Petrovi Veľkému. Cesta trvala 2 roky, putoval tam mnohými územiami: Poľskom, Pruskom, Litvou, Bieloruskom... Bol očitým svedkom porážky Švédov pri Poltave. Zaujímal sa o zemepisné, sociálne, politické, národnostné, náboženské a kultúrne pomery. Zážitky podložil náboženskou interpretáciou skutočnosti.
Móric August Beňovský: Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského – cestopisná próza, vyšla vo viacerých jazykoch, autor beletristicky stvárňuje svoje zajatie na Sibíri, Kamčatke, plavbu po mori do Číny a na Madagaskar, kde si ho domorodci zvolili za kráľa. Napínavé rozprávanie dopĺňa vymyslenými ľúbostnými historkami.
Matej Bel – najvýznamnejšia osobnosť barokovej vedy, nazývali ho: „veľká ozdoba Uhorska“. Polyhistor a rektor banskobystrického a neskôr bratislavského lýcea bol najväčšou vedeckou osobnosťou uznávanou aj v zahraničí.
Tvorba Mateja Bela:
Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku) - štvorzväzkové dielo, vyvrcholenie jeho vedeckej činnosti. Dielo obsahovalo zemepisné, historické, národopisné a prírodovedecké poznatky o jednotlivých stoliciach vtedajšieho Uhorska. Je to jeho vlastný historicko-geografický výskum Uhorska. Vydané boli štyri zväzky, ale časť diela ostala aj v rukopise. Až po jeho smrti mu uhorský historik Alexius Horanyi dal honosný titul „veľká ozdoba Uhorska“ - magnum decus Hungariae.
Ukážka:
Historicko-zemepisná vedomosť o súvekom Uhorsku
„Slováci, tak ako väčšina Maďarov, odlišujú sa veľmi jazykom a zvykmi. Tisovčania, Klenovčania, Pílania, Hačavčania, Hnúšťania, Kokavčania a Likierčania rozprávajú skoro tým istým nárečím, len obyčajne hovoria š namiesto č a miesto i vyslovujú široké o, napríklad: namiesto „čuože“ hovoria „šuože“... Naproti tomu Hrachovčania, obyvatelia Rimavskej Bane, Kocihania, Čerenčania a ostatní si zase osvojili iný spôsob hovoru podľa slova „trpov“, ktoré ťažko vyslovujú, prezývajú ich trpáci“.
Ján Baltazár Magin: Ostne... alebo Obrana – národná obrana, odpovedá na znevažujúce písanie maďarského profesora, bráni slovenskú šľachtu, duchovenstvo, meštianstvo i slovenský národ. Vychádza z teórie o pohostinnom prijatí Maďarov na slovenské územie, tvrdí, že Maďari si Slovákov nepodrobili a z toho usudzuje , že oba národy sú rovnoprávne a majú také isté občianske práva.
Adam František Kollár: historik, právnik a riaditeľ viedenskej cisárskej knižnice prejavil národnoobranné tendencie a osvietenské myšlienky v knihe: O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci – kritizuje zlé položenie poddaných a navrhuje zdanenie šľachty a cirkvi, za toto dielo mu hrozilo vyhnanstvo a časť výtlačkov spálili.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 2. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9
MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
http://www.ssag.sk/SSAG%20study/SJL/kocurkovo.pdf
Súkromné materiály autorky