JÁN CHALUPKA - slovenskýdramatik, publicista, prozaik a evanjelickýkňaz. Predstaviteľ slovenskej literatúry v období klasicizmu. Starší brat štúrovského básnika Sama Chalupku.

  • Písal predovšetkým divadelné hry.
  • Vďaka svojim divadelným hrám patrí medzi zakladateľov slovenskej divadelnej tradície.
  • Písal predovšetkým veselohry.
  • Veselohry J. Chalupku majú kritický charakter.
  • Odohrávajú sa v malomestskom prostredí.
  • Pomocou irónie, satiry a humoru poukazujú na chyby a nedostatky mešťanov.
  • Takými chybami boli podľa J. Chalupku konzervatívnosť, egoizmus, odnárodňovanie, nedostatok sebadôvery, klebetníctvo, prospechárstvo a napodobňovanie cudzích vzorov.
  • J. Chalupka však vytvára aj kladné postavy, ktoré reprezentujú nový život svojím vzdelaním, šľachetnosťou, ľudským a národným sebavedomím, príklonom k zdravým silám spoločnosti. Ktoré predstavuje ľud a jeho tradície.

Literárna tvorba:

Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali, veselohra

Bendeguz

Zpěvník -   45 duchovných piesní, ktoré zložil J. Chalupka

 

KOCÚRKOVO, alebo len aby sme v hanbe nezostali

  • Komédia pôvodne napísaná v češtine.
  • Satirický pohľad na slovenské malomeštiacke prostredie.
  • Kritika remeselníckych rodín a chýbajúceho národného povedomia v nich.
  • Kritika dlhodobého odnárodňovania zemanov.
  • Pojmy Kocúrkovo a Kocúrkovčan dodnes používame pri označovaní pomerov a ľudí s obmedzenými malomeštianskymi názormi.

Hlavné postavy:

  • Autor v danom diele vytvoril klasicistické čierno-biele postavy – hlupák, obmedzenec, maďarón, intrigánka, študent.
  • Prvýkrát v dejinách slovenskej literatúry vložil do diela postavu učiteľa – národovca, ktorý uprednostňuje cit pred rozumom.
  • Autor v diele oživil aj jánošíkovskú tradíciu.

Pán z Chudobíc – charakter odrodilca:

  • Dozorca cirkví – predstavuje spoločenskú vrstvu zemanov.
  • Školský a latinský inšpektor.
  • Pýši sa svojím zemianskym pôvodom a svojimi predkami.
  • Správa sa povýšenecky a spupne.
  • Okrem pýchy však nič nemá (ako to naznačuje i jeho meno), je vdovec, žije sám so svojím obmedzeným synom Attilom, dom i dvor má vo veľkom neporiadku.
  • Je to polovzdelanec, má veľké medzery vo vzdelaní, ovláda len pár latinských fráz, ktoré sa naučil počas štúdia lýcea v Kežmarku, kde absolvoval len niekoľko tried.
  • Je pôvodom Slovák, ale chvastúnsky sa hlási k maďarskému národu, chce zakoreniť v Kocúrkove maďarčinu, hoci sám po maďarsky nevie, iba pár skomolených slov.
  • Zo svojho syna Attilu chce vychovať Maďara.

Čižmár Tesnošil – charakter odrodilca:

·      Čižmársky majster.

·      Predstavuje remeselnícku vrstvu mešťanov.

·      Ako prezrádza aj jeho meno, pracuje nekvalitne, svoju prácu zanedbáva. Kvalitu teda nekladie na prvé miesto svojej práce.

·      Veľa času venuje kartám a pijatike.

·      Je namyslený a zadubený, vyvyšuje sa nad kocúrkovskú spoločnosť  používaním maďarských slov, ktorým sa naučil na vandrovke, čím sa však iba zosmiešňuje.

·      Tesnošil sa považuje za hlavu rodiny, ale jeho žena a deti si robia, čo chcú.

·      Jeho žena Madlena je typická malomestská intrigánka a klebetnica.

·      Snaží sa vždy všetko zariadiť tak, „len aby sme v hanbe nezostali“.

·      Syn Honzík je lenivý, dcéra Anička je rozmaznaná, neposlušná, bezočivá k rodičom, nevie ani navariť, je šikovná iba v kalkuláciách, koho si vziať, aby jej bolo čo najlepšie.

Madlena – charakter intrigánky:

  • Žena Tesnošila.
  • Veľmi jednoduchá žena, ale prefíkaná.
  • Rada sa prezentuje nemčinou a vzdelaním, ale máločo ovláda.
  • Na ostatných ľuďoch vidí všetky chyby a hľadá zlo, len na sebe a svojej rodine nevidí nič zlé.

Anička – charakter vypočítavej hlupane:

  • Tesnošilova dcéra.
  • Zaujíma ju len to, koho si vziať a prečo.
  • Chce sa mať čo najlepšie, túži po dobrom spoločenskom postavení.

Honzík – charakter študenta:

  • Tesnošilov syn.
  • Bežný študent – fajčí, nadáva po latinsky ako „študovaný“ človek, míňa peniaze, vymýšľa klamstvá.

Učiteľ Svoboda – charakter národovca:

  • Vzdelaný slovenský muž.
  • Je pozvaný za rektora do Kocúrkova.
  • Kladná postava hry, je predstaviteľom pokrokovej inteligencie.
  • Ťažko dokončieval štúdium, lebo otec mu pred 6 rokmi zomrel.
  • Snaží sa získať miesto učiteľa v Kocúrkove, aby mohol doopatrovať svoju matku.
  • Je veselej, optimistickej povahy.
  • Uznáva potrebu učiť deti maďarčinu, ale odmieta odnárodňovanie.
  • Je uvedomelým Slovákom, je hrdý na svoju reč.
  • Stará sa o povznesenie ľudu. 
  • Je vtipný, vie ironicky komentovať správanie ľudí v Kocúrkove.
  • Nedá sa oklamať kocúrkovskými paničkami a ich rečami, odmieta ich dcéry za manželku.

Rajnoha, Krahulec, Garazda -  figúrky:

  • Postavy zbojníkov.
  • folklórne vykreslené postavy.
  • Prepadnú ako správni zbojníci študentov a budúceho učiteľa, ale potom je ich správanie zvláštne – namiesto  aby ich ozbíjali, tak ich nakŕmia.

Krátky príbeh:

1. dejstvo:

V Kocúrkove sa schádza konvent – idú voliť nového učiteľa. Tesnošil sa ho tiež účastní, podporuje voľbu susedovho syna, ktorý sa má oženiť s Aničkou. Madlena a suseda sa zhovárajú o konvente (tvária sa ako priateľky, ale v súkromí na seba navzájom „kujú pikle“), čakajú netrpezlivo na výsledok. Príde kostolník, ale nechce povedať, koho zvolili, iba naznačuje, že väčšina je naklonená istému „repkárovi“. Tesnošil sa vracia, ale nenesie dobré správy – nezvolili Martina, ale akéhosi Turčana Slobodu. Madlena chce Aničku vydať za Slobodu.

2. dejstvo:

Kdesi v lese vedie Sloboda monológ. Prichádzajú za ním Vojtech, Škrivánok a Janík. Radi by jedli, nuž založia oheň a každý dá, čo má. V lese začuť zapískanie, prichádzajú zbojníci. Keď však zistia, že nie je čo ukradnúť, podelia sa so študentmi o jedlo. Všetci jedia, pijú, spievajú. Ráno zbojníci odchádzajú. Keď sa chlapci prebudia, zistia, že im zmizli husle. Myslia si, že im ich ukradli zbojníci, no po chvíľke ich nájdu. Janík sa budí priviazaný – darček na rozlúčku od zbojníkov. Študenti si pozbierajú veci a spievajúc odchádzajú.


3. dejstvo:

Anička sa krášli, aby sa páčila novému učiteľovi. Tesnošil sa hnevá na Janíka, že je taký otrhaný, Madlena sa ho zastáva. Anička s Madlenou už čakajú učiteľa, no dočkajú sa len sklenára (Vojtech), drotára (Škrivánok) a miškára (Vojtech). Sloboda navštívi pána z Chudobíc. Ten po ňom chce, aby vyučoval deti po maďarsky. Sloboda to odmieta. Nechce sa ani oženiť s Aničkou, lebo ľúbi Ľudmilu. Tej i vyzná lásku a požiada ju o ruku. Ona privolí. Všetci v Kocúrkove sú rozhorčení, neprajú Slobodovi v manželstve, pripravujú plány, ako sa mu pomstia.

Ukážka:

SVOBODA: Však sa mu jazyk vybrúsi. A ja sa pousilujem, že nikto nepozná, či sa v Kocúrkove narodil, či v Kečkeméte.

PÁN Z CHUDOBÍC: Len prosím z vašej strany o trpezlivosť. Prísnosť pri ňom nič neosoží. Musíte s ním ako s maľovaným vajcom zachádzať. --- Chcel by som predsa z neho človeka vychovať.

SLOBODA: Aby mal viac rozumu ako otec.

PÁN Z CHUDOBÍC: Čo? Ako otec? Pravdaže ako otec – a aby bol svoj slávnej famílii ku poctivosti. Lebo kérem, náš rod je veľmi starodávny.

SVOBODA: Azda veru hen z tých časov, keď Svätopluk ----

PÁN Z CHUDOBÍC (mrzute): Ba čert, nie Svätopluk. My z opravdivého kmeňa maďarského

pochádzame... (...)

PÁN Z CHUDOBÍC: Nemýľte ma! Nad uhorskú reč a uhorské nohavice a uhorský chlieb a uhorské víno, uhorský dohán, uhorskú slaninu, uhorské fúzy et cetera - nič na svete! - A nebožtík Podkonický nám to neraz opakoval, že extra Hungariam non est vita.

SVOBODA: Nuž či Slovák nemá svoj slovenský jazyk, svoj slovenský odev, svoje slovenské obyčaje? Nech nosí turecké pulidery, tancuje na svadbe kalopádu, na krčme minét, hudie namiesto trávnice kvadrilu a ako kanárik spieva nie svoju prirodzenú nôtu, ale ktorú ho verklík naučil, či prestane byť Slovákom? A Maďar nie je Maďarom, keď štrumpfle nosí a miesto korkovánok s ostrohami črievice, a ak, ako to za časov minulých bolo, maďarskou rečou vysoká aristokracia pohŕda.“

Zopakujte si:

1.     Porovnajte spoločensko-politické podmienky rozvoja slovenskej literatúry v uvedenom literárnom období.

4.     Vymenujte predstaviteľov a diela slovenskej klasicistickej literatúry.

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 2. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

Kocúrkovo. http://www.ssag.sk/SSAG%20study/SJL/kocurkovo.pdf (citované 12.8.206)

Súkromné materiály autorky