Konflikty sú častou súčasťou života jednotlivca i spoločnosti. Pri urovnávaní konfliktov zohrávajú dôležitú úlohu štátne orgány, predovšetkým súdy. Okrem nich existujú aj iné možnosti riešenia konfliktov, nie každý spor musí byť riešený práve súdom (ombudsman, vzájomné dohody, mimosúdne dohody,...)

 

Súd je:

1.      štátny orgán, ktorý vykonáva súdnu právomoc,

2.     označenie pre niektoré neštátne rozhodcovské orgány, napríklad rozhodcovský súd v medzinárodnej arbitráži,

3.     proces súdneho sporu alebo celok sudcov.

Sústava súdov štátu a podobne sa označuje ako súdna sústava, súdny systém, sústava súdov. Štátny súd rozhoduje o záležitostiach týkajúcich sa vzťahov občianskoprávnych, rodinných, pracovných, družstevných a obchodných (občianske súdne konanie) alebo trestných činov (trestné konanie).

 

Poslanie súdov – nezávisle a nestranne riešiť konflikt medzi jednotlivými subjektmi a ochraňovať spoločnosť pred porušovateľmi práva.  Súdy majú teda dve hlavné úlohy. Prvú úlohu plnia tak, že rozhodujú súdne spory, druhú úlohu plnia konkrétnymi rozhodnutiami o vine a treste obžalovaného. Postupne sa súdy stali aj ochrancami základných ľudských práv a slobôd, napr. špecializované správne senáty všeobecných súdov chránia občana pred rozhodnutiami štátnych orgánov, ktorými porušili jeho práva.

 

Sústava súdov Slovenskej republiky:

Súdnu moc v Slovenskej republike vykonávajú všeobecné súdy a Ústavný súd Slovenskej republiky. Všeobecné súdy konajú a rozhodujú v občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestnoprávnych veciach. Konajú a rozhodujú aj o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach politických strán a hnutí. Rozhodujú tiež v ďalších veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Ústredným orgánom štátnej správy (všeobecných) súdov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

 

Sústavu všeobecných súdov tvoria:

  • Najvyšší súd Slovenskej republiky,
  • krajské súdy (8),
  • okresné súdy (54),
  • Vyšší vojenský súd,
  • Vojenské  obvodové súdy,
  • Vyššie a nižšie poľné súdy,
  • Špecializovaný trestný súd.

 

Ústavný súd Slovenskej republiky

„Ústavný súd ako nositeľ ochrany ústavnosti významne ovplyvňuje kvalitu právneho poriadku, svojimi konkrétnymi rozhodnutiami zasahuje do formovania a naplňovania základných atribútov právneho štátu, v nevyhnutnej miere tým ovplyvňuje politický a ekonomický systém a tým plní svoj jediný cieľ zakotvený v ústave - byť nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.“

Ivetta Macejková
         predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky

Mimo uvedenej sústavy je ešte Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky bol zriadený 1. januára 1993 Ústavou Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (čl. 124 až čl. 140). Prví sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky boli vymenovaní 21. januára 1993. Prvé zasadnutie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky sa uskutočnilo 17. marca 1993.

 

Organizáciu a právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky upravuje:

A. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v čl. 124 až čl. 140.

B. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd SR predstavuje základnú súčasť demokratického štátu. Je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Na jeho čele stojí predseda so svojím podpredsedom. Pre sudcov Ústavného súdu SR platí rovnaká imunita ako pre poslancov zákonodarného zboru. Sudcov vymenúva a odvoláva prezident republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky. Vymenúva ich bez časového obmedzenia. Ústavný súd SR je tvorený 13 sudcami, menovaný je prezidentom na návrh NR SR. Sudcovia sú menovaní na obdobie 12 rokov, bez možnosti opätovného vymenovania. Sudcovia musia mať min. 40 rokov, právnické vzdelanie II.  stupňa, minimálne  15 rokov praxe, skladajú sľub do rúk prezidenta a sú viazaní sľubom mlčanlivosti. Sudca sa môže vzdať písomným oznámením predsedovi ústavného súdu. Môže byť aj odvolaný z funkcie, odvoláva ho prezident, napr. na základe rozsudku za úmyselný trestný čin, za čin nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu,... Medzi právomoci ústavného súdu patrí napr. rozhodovanie o súlade zákonov v ústavou, o predmete referenda, o kompetenčných sporoch, o obžalobe prezidenta, o zákonnosti volieb prezidenta, zákonodarného zboru, orgánov územnej samosprávy, volieb do EP,... Konanie  pred ústavným súdom začne po podaní návrhu, ktorý môže podať najmenej pätina poslancov NR SR, prezident, vláda, súd, generálny prokurátor, samospráva a pod. Sídlo má v Košiciach. 



Zopakujte si:
1. Akú úlohu v spoločnosti plnia súdy?
2. Akú úlohu plní v našom štáte Ústavný súd SR?
3. Koľko sudcov tvorí ÚS SR? Aké je ich postavenie v systéme spoločnosti a politiky?


Použitá literatúra:
KRSKOVÁ, A., KRÁTKA, D.: Základy práva a ochrana spotrebiteľa. 1. vyd. 2003. SPN. Bratislava. ISBN 80-10-00240-2
Základné informácie o súdoch. https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Sudy/Zakladne-informacie-o-sudoch.aspx (citované 6.9.2016)
Súdna moc. https://docs.google.com/presentation/d/1h87_KQXAChCWq4CDexAukdanS2docJNDPXYw6xh-s9c/edit#slide=id.i48 (citované 6.9.2016)
Organizácia a právomoci ústavného súdu Slovenskej republiky. https://www.ustavnysud.sk/organizacia-a-pravomoci-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky. (citované 6.9.2016)