Jan Amos Komenský bol český pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik. Patril medzi významných šíriteľov pokrokových pedagogických názorov. Podľa neho vzdelanie môže viesť k prevýchove ľudstva, k zmene sveta, k trvalému mieru a pokoju. Vďaka týmto názorom je považovaný aj dnes za „učiteľa národov“. Mal slovenských predkov. Jeho priezvisko je pravdepodobne odvodené od obce Komňa v okrese Uherské Hradiště.
„Človek sa môže stať človekom len pomocou výchovy, nie je ničím, iba tým, čím ho robí výchova.“
J. A. Komenský

Základné životopisné údaje:
- J. A. Komenský sa narodil 28.03.1592 Nivnici pri Uhorskom Brode (Česká republika) a zomrel 15.11.1670 v Amsterdame.
- Práve deň jeho narodenia sa neskôr stal Dňom učiteľov, ktorý oslavujeme každý rok.
- Jeho otcom pravdepodobne bol mlynár Martin Komenský a matkou Anna Komenská. Komenský mal len dvanásť rokov, keď mu zomreli obaja rodičia na mor. Následne bol vychovávaný tetou.
- Študoval na bratských školách v Přerově a v Strážnici. Potom študoval na latinskej škole, kde prijal meno Amos. Patril medzi šikovných a dôsledných žiakov.
- Po štúdiu bol poslaný do Nemecka, aby nazbieral skúsenosti. V Nemecku mladý Komenský vyrobil mapu Moravy, ktorá sa objavovala v mnohých atlasoch.
- Po štúdiu v Nemecku, na Nassavskej akadémii Herborn a teologickej univerzite Heidelberk, sa vrátil do Přerova, neskôr pôsobil vo Fulneku, kde sa taktiež prvýkrát oženil. Za manželku si zobral Magdalénu Vizovskú.
- Náročné obdobie v jeho živote nastalo po bitke na Bielej hore (1620), kedy sa Česko dostalo do rúk Habsburgovcov, ktorí Komenského neustále prenasledovali. Onedlho mu na mor mu zomrela žena a jeho dve deti. Po ich smrti sa druhýkrát oženil s Dorotou Cyrillovou, s ktorou mal postupne štyri deti.
- Spoločne v roku 1628 odišli do vyhnanstva z poľského Lešna, kde pôsobil Komenský ako učiteľ a riaditeľ bratského gymnázia, istú dobu žil v pruskom Elblagu, v uhorskom Blatnom Potoku, asi rok pôsobil v Skalici, bol biskupom Jednoty bratrskej. Po vypálení Lešna v roku 1656 žil v Amsterdame.
- Pochovaný je v Naardene.

Hrob J. A. Komenského v Naardene
Hlavné pedagogické zásady, ktoré sa usiloval J. A. Komenský presadzovať v pedagogickej oblasti:
Základné pedagogické názory Komenského:
- Potreba spoznávania sveta, vedy, techniky, remesiel.
- Potreba spoznávať seba samého.
- Potreba spoznávať Boha a Božích zásad.
- Potreba názornosti – priama skúsenosť.
- Potreba systematickosti a sústavnosti – učivo by na seba malo nadväzovať.
- Potreba aktívnosti – uplatňovanie získaných poznatkov v praxi.
- Potreba trvalosti – sústavné opakovanie učiva.
- Potreba primeranosti – učiteľ musí vychádzať z vekových a individuálnych schopností detí.
Tvorba J. A. Komenského – najdôležitejšie diela:
Labyrint světa a ráj srdce (sociálne alegorické a kritické dielo) – jeden z najhodnotnejších spisov starej českej literatúry. Autor ho vytvoril v Brandýse nad Orlicí roku 1623. Dielo bolo preložené do mnohých jazykov: nemčina, maďarčina, ruština, angličtina, francúzština, portugalčina, holandčina, slovenčina,... V danom období autor v spise ostro kritizoval vtedajšiu spoločnosť, rozpracoval svoju predstavu o dokonalom kresťanstve, odmietal dogmatické modlárstvo, zdôrazňoval pevnú vieru, cnostný a spravodlivý život s Ježišom Kristom. Spis obsahuje 54 kapitol, ktoré sú rozdelené do dvoch častí: Labyrint světa a Ráj srdce. Labyrint opisuje púť mladého muža, ktorý hľadá najlepšie povolanie a chce spoznať pravdu. Na ceste stretol dvoch sprievodcov: Všudybuda či Všezvěda a Mámení či Mámila. Spoločne prechádzali mestom-svetom a pútnik, teda J. A. Komenský, hovorí o neprávostiach sveta, o svete pretvárky, pýchy, zlosti, útlaku, hlúposti, násilia, krutosti. Mladého muža neuspokojil žiaden stav ani povolanie. Odmietol rady svojich sprievodcov, aby sa svetu a neprávostiam prispôsobil a odmietol aj Mámilove okuliare mámenia. Najviac ho sklamala návšteva „kráľovny sveta Múdrosti“, pretože samotná kráľovná sa vyznačovala prefíkanosťou a túžbou po moci. Oklamala aj kráľa Šalamúna.
Ráj světa opisoval útek sklamaného mladíka zo skazeného mesta. V okamihoch zúfalstva sa mladíkovi zjavil Ježiš Kristus, ktorý mu ukázal pravý pokoj v spojení s Bohom. Boh predstavuje podľa autora najvyššiu pravdu, pokoj, múdrosť a spravodlivosť.
Didactica magna (Veľká didaktika) – prvé systematické dielo o výchove v Európe. Didactica magna je rozdelená do 33 kapitol a rozoberá štyri tematické okruhy: nábožensko-pedagogický úvod aj pedagogiku, všeobecnú, resp. zvláštnu didaktiku, výchovu detí i mládeže a organizáciu školstva. Človek ako najdokonalejší tvor má podľa J. A. Komenského poznať a zdokonaľovať predovšetkým sám seba. Pravým človekom môže byť iba bytosť rozumná, cnostná i zbožná. Plnohodnotnou osobnosťou sa dokáže stať každý človek vďaka výchove, ktorá musí byť veľmi výrazná najmä v mladosti. Vzdelanie musí byť všeobecne dostupné, len také zabezpečí rovnosť ľudí pred Bohom. Školy ako dielne ľudskosti majú podľa J. A. Komenského učiť všetko podstatné i užitočné vďaka správnemu postupu aj metóde v súlade s prírodou. Človeka má byť vychovávaný k múdrosti, mravnosti a zbožnosti tým, že budú podporované dobré príklady a disciplína. Pri rozvíjaní detí i mládeže treba uplatňovať správny systém.
Výchova človeka má byť podľa J. A. Komenského rozdelená na štyri šesťročné fázy:
- do 6 rokov („škola materská“, rodinná výchova),
- do 12 rokov („škola preceptorská“, „mestská nebo obecná“) poskytuje základné vzdelanie v materinskom jazyku,
- do 18 rokov „škola latinská“ (stredná škola),
- do 24 rokov „akadémia“ (vysoká škola, ktorej súčasťou majú byť zahraničné cesty za poznaním).
J. A. Komenský požadoval, aby vzdelanie nemajetných a sirôt platili bezdetní zámožní ľudia, vrchnosť či cirkev. K skvalitneniu výchovy podľa J. A. Komenského prispeje vytvorenie jednotných osnov a učebníc.
Janua linguarum reserata (Brána jazykov otvorená) – prvá jazyková učebnica, v ktorej autor spracoval základy latinčiny a súhrn informácií o dôležitých veciach a javoch. Spis tvorí asi 8000 základných slov v 1000 vetných paragrafoch zadelených do 100 kapitol. Dielo má prehľadnú encyklopedickú štruktúru, ktorá vychádzala z porovnania materinského jazyka a latinčiny. Učebnica bola do konca 17. storočia vydaná 18-krát a do konca 18. storočia 10-krát a preložená tiež do mnohých jazykov. Cieľom J. A. Komenského pri zostavovaní uvedenej učebnice bolo, aby žiaci pochopili svet, jeho podstatu a jednotu.
Informatorium školy mateřské – návod, ktorý mal pomôcť rodičom pri výchove malých detí. Práve výchovu malých detí, teda detí do 6 rokov, považoval J. A. Komenský za veľmi dôležitú, od nej závisí úspech ďalšieho výchovného pôsobenia.
Schola ludus (Škola hrou) - kniha plná divadelných drám. Žiaci sa učili ich hrať na javisku a zároveň v nich bola obsadená učebná látka. Tento spôsob učenia bol na vtedajšiu dobu veľmi moderný.
Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch) – prvá detská encyklopédia. Oboznamuje deti s písmom, ale aj s rôznymi známymi prírodnými a spoločenskými javmi. U nás bola vydaná v Levoči v štvorjazyčnom vydaní a slovenskú verziu pripravil pravdepodobne Daniel Sinapius Horčička.
Zopakujte si:
1. Prečo nazývame J. A. Komenského učiteľom národov?2. V čom spočíva hlavná hodnota jeho tvorby?
3. Charakterizujte dielo Didactica magna.
Použitá literatúra:
Jan Amos Komenský. http://www.osobnosti.sk/osobnost/jan-amos-komensky-1445, (citované 5.9.2016)Dielo Jana Amosa Komenského. http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Kmet1/pdf_doc/2.pdf (citované 6.9.2016)
Zdroje obrazkov:
http://simahric.blog.pravda.sk/2015/03/28/den-ucitelov/www.radioservis-as.cz